Americká literatúra po roku 1945

 

Spoločensko – politické podmienky:

 

  • USA patrili medzi krajiny so silným vplyvom na svetovú politiku.

  • Svet sa po 2. svetovej vojne rozdelil na dva tábory – západný a východný, teda totalitný a demokratický.

  • Po 2. svetovej vojne nastalo vyše štyridsaťročné súperenie dvoch vedúcich svetových mocností čias – USA – ZSSR – éra „železnej opony“ (termín „železná opona“ prvýkrát použil vtedajší britský premiér Winston Churchill v roku 1946 v tzv. fultonovskom prejave) - éra tzv. studenej vojny.

  • Éru rozdeleného sveta charakterizovali lokálne vojny (Kórea, Vietnam, Blízky východ), zavŕšenie rozpadu koloniálneho systému, presun veľmocenského ťažiska z Európy do USA, budovanie komunistických režimov v tzv. sovietskom bloku,...

 

 

Literárne znaky americkej literatúry:

 

  • Americká literatúra sa zaraďuje do tzv. západnej literatúry – charakterizuje ju demokracia a experimentovanie.

  • Po roku 1945 v nej vznikali nové umelecké smery a prúdy – Beat Generation, Postmoderna,...

 

 

Americkú literatúru rozdeľujeme na:

 

  1. Národná – jej základ tvoril predovšetkým obraz 2. svetovej vojny a reakcia na vojnové udalosti a kritika stalinizmu a ZSSR

  2. Menšinová – južanská literatúra, černošská, indiánska, židovská, chicagská,...

  3. Menšinové prúdy – vietnamská, čínska, kórejská,...

  4. Objektívna

  5. Subjektívna


 

Jerome David Salinger (džeroum dejvid selindžer)

 

Významný americký prozaik

 

Zdroj:http://online.wsj.com/article/SB10001424052748704803604576078340516790196.html

 

 

Základné životopisné údaje:


  • Narodenie: 1. január 1919, Manhattan, New York, USA.

  • Úmrtie: 27. január 2010, Cornish, USA.

  • Narodil sa v Manhattane v New Yorku.

  • Pochádzal z obchodníckej rodiny.

  • Študoval na viacerých školách, niektoré nedokončil.

  • Najprv navštevoval verejnú školu West Side, neskôr súkromnú školu McBurney.

  • Následne študoval na vojenskej akadémii Valley Forge v Pensylvánii. Práve odtiaľto čerpal námet pre svoje najvýznamnejšie dielo Kto chytá v žite.

  • Istú dobu pracoval vo Viedni, dokiaľ odišiel mesiac pred tým, ako Rakúsko pripadlo Hitlerovi.

  • Bol priamym účastníkom druhej svetovej vojny.

  • Po skončení vojny sa venoval predovšetkým písaniu, navštevoval aj kurzy tvorivého písania.

  • Prestal publikovať v roku 1963, žil v ústraní vo svojom dome v New Hampshire.

 

 

Literárna tvorba:

 

Vo svojej literárnej tvorbe sa výrazne venoval problematike detí a mládeže.

 

Deväť poviedok – zbierka poviedok, v ktorých autor zobrazil vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, túžbu ľudí po dokonalej spoločnosti. Poviedky sú zaujímavé výraznými portrétmi detí i dospelých.

Franny a Zooey

Zdvihnite vysoko povalový trám, tesári

Kto chytá v žite

  • Psychologický román.

  • Autor ho napísal v roku 1951.

  • Dosiahol ním svetovú slávu.

  • Dielo je rozdelené na 26 kapitol.

  • Začína sa predstavením hlavného hrdinu, ktorým je Holden Caulfield.

  • Román je založený na konfrontácii sveta detí (mladých ľudí) a sveta dospelých.

  • Zameral sa najmä na psychiku, mravné a spoločenské názory mladých ľudí, ktorí neznášajú konvencie spoločnosti.

  • Veľmi citlivo autor prenikol do duše mladých ľudí, do ich citových konfliktov, zobrazil ich postupné dozrievanie a formovanie sa.

  • Autor v ňom výrazne kritizuje spoločnosť, ktorá sa podľa neho zmenila z energickej a vitálnej na zostarnutú a unavenú.

 

Krátky príbeh:

Holden Caulfield je 16. ročný mladý Američan na prelome puberty a dospelosti. Pochádzal z tzv. dobrej rodiny. Holden nechcel byť tuctovým chlapcom. Mal svoje ideály. Keď ich nemohol uskutočniť, sníval aspoň o tom, aby bol na osoh spoločnosti. 

Práve v čase puberty si začal uvedomovať skazenosť a neúprimnosť spoločnosti a okolia. Holden je hlavnou postavou príbehu, ale zároveň aj jeho rozprávačom. S ročným odstupom rozpráva v sanatóriu príbeh svojej trojdňovej cesty zo školy v Pencey, odkiaľ ho vylúčili, domov do New Yorku. Holden rekonštruuje svoju bludnú púť, ktorá je prejavom zmätkov dospievania.

 

Ďalšie postavy románu:

  • Phoebe – Holdenova mladšia sestra

  • Allie Caulfield – Holdenov mladší zosnulý brat

  • D. B. Caulfield – Holdenov starší brat

 

Holden je neobyčajný, výnimočný a nadaný chlapec, nie je ako ostatní chlapci jeho veku. Chodí na strednú školu v Pencey, odkiaľ ho ale pred zimnými prázdninami vyhodia, pretože prepadá zo štyroch z piatich predmetov, ktoré si vybral. Dobre mu ide iba angličtina, píše kompozície aj za ostatných spolužiakov. Je introvert a je veľmi citlivý. V škole zanechal priateľov i svoje dievča. Keď ho jeho učiteľ poúča o živote, dokáže sa s ním rozprávať, ale Holden si háji aj tak len svoj postoj:

 

„Život je zápas, chlapče. Život je zápas, ktorý sa má hrať podľa pravidiel. Vraj zápas. Pekný zápas. Keď sa dostanete na tú stranu, kde sú samé kanóny, tak to hej, tomu sa už hovorí zápas, to pripúšťam. Ale keď sa dostanete na druhú stranu, kde nie je ani jeden kanón, je to nejaký zápas? Kdeže. To nie je nijaký zápas, ba ani zápis.“

 

Holden má veľmi rád svoju mladšiu sestru Phoebe:

 

„Odrazu som vám bol taký šťastný, keď som videl, ako sa Phoebe na tom kolotoči krúti stále dokola a dokola. Skoro som sa od šťastia rozplakal, aby som vám pravdu povedal. Neviem prečo. Tuším len preto, že bola strašne pekná, ako sa tam v tom belasom kabátiku krútila stále dokola a dokola. Ľudia, ten pohľad stál za to. Škoda, že ste tam neboli.“

 

Jeho citlivosť vidieť aj v ďalšom úryvku:

 

„No najradšej by som spáchal samovraždu. Fakt. Mal som chuť vyskočiť z okna. Možno by som to aj urobil, keby som bol mal istotu, že ma niekto prikryje, keď dopadnem na zem. Nechcel som, aby na mňa zízal dav idiotských obsmŕdačov, keď tam budem ležať v mláke krvi.“

 

Nešťastím Holdena je, že citlivo vníma aj najmenšie chyby ostatných ľudí. Neznáša napríklad hercov, lebo ak náhodou vedia hrať, tak si uvedomujú, že sú dobrí a to sa mu už nepáči. Poznal napríklad jedného černocha, klaviristu, ktorý vedel výborne hrať na klavíri. Hral úžasne, ale uvedomoval si to a predvádzal sa. Keď skončil, opäť bol zase veľmi skromným človekom. Holden pre jeho snobstvo nenávidel. On si to predstavoval takto:

 

„Prisámpánubohu, keby som ja bol klavirista alebo herec, alebo niečo také a všetci tí analfabeti by si mysleli, že som úžasný, ja by som to tuším neprežil. Nechcel by som ani, aby mi tlieskali. Ľudia nikdy nevedia, čomu majú tlieskať. Keby som ja bol klavírny virtuóz, asi by som hral niekde v skrini.“

 

Citlivo vníma spoločnosť a jej nedostatky. Neznáša hlavne pokrytectvo a degeneráciu spoločnosti. Vidí všetky chyby v systéme, v ktorom dospelí žijú a tieto ho veľmi deprimujú.

 

Celé tri dni, počas ktorých sa dej odohráva, prežije v depresii. Nie je však radikálny voči týmto problémom, nenavrhuje radikálne riešenia. Je prehnane vnímavý, keďže si všíma aj to, čo si normálny človek nevšimne. Všíma si školu, školstvo, filmy, hercov, klamárov, falošných ľudí, ľudí, ktorí sa pretvarujú,... Mnoho vecí zo správania dospelých mu lezie na nervy a mnohé až nenávidí. Presne ako to vidieť v nasledujúcom úryvku:

 

„Bohatstvo, ako ja školu nenávidím! A nielen školu. Všetko. Nenávidím život v New Yorku a vôbec. Nenávidím taxíky a autobusy na Madison Avenue so šoférmi, čo večne na teba revú, že sa vystupuje vzadu, nenávidím výťahy, v ktorých sa musím voziť, ak chcem ísť von, predavačov u Brooksa, čo ti donekonečna skúšajú nohavice, nenávidím to...“

 

Holdena trápia aj problémy dospievania. Túži po láske, po čistých a úprimných vzťahoch.

 

„Zväčša to býva tak, že keď ste s dievčaťom a keď sa s ňou dostanete tak ďaleko, že by ste to už-už mohli urobiť, začne vás to dievča prosiť, aby ste prestali. Mojím nešťastím je, že naozaj prestanem. Väčšina chalanov neprestane. Ja za to nemôžem.“

 

Jeden večer si zavolá do svojej hotelovej izby prostitútku, no nakoniec jej zaplatí peniaze s tým, že nemá na to náladu a že sa chce len porozprávať. Nechce priznať, že dospelosť ho straší a že sa jej obáva, vymyslí si, že svet dospelých je plný pokrytectva, neosobnosti, klamstva, honby za peniazmi, zatiaľ čo svet detí je svetom nevinnosti, zvedavosti a cti. Nič neodhalí túto jeho predstavu lepšie ako jeho obraz svojej budúcnosti. Tento Holdenov monológ, ktorý nám mimochodom odhaľuje pôvod názvu knihy, nasleduje po malej hádke s Phoebe, ktorá mu vyčíta, že nevie čo chce robiť.

 

„Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja Ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.“

 

 

Vysvetlenie názvu diela:

V tomto prípade žito reprezentuje svet detí a priepasť svet dospelých. Priepasť ako ekvivalent smrti – pád z obrovského útesu do hlbokej priepasti. Holden sa ale dokáže takisto tešiť z vecí, ktoré má rád ako napríklad golf, tanec, nová čiapka. Holden je z nej veľmi šťastný, hoci ju na verejnosti nenosí. Z obrazu Holdena Caulfielda sa táto čiapka nedá odstrániť, pretože symbolizuje jeho individualitu a osobitosť. Čiapka je podľa neho samého netradičná a vyjadruje Holdenovu túžbu vymaniť sa zo spoločnosti a ľudí okolo neho. Zároveň sa však hanbí za to, že ju nosí a preto pokiaľ je v spoločnosti ľudí, dáva si ju dolu z hlavy.

 

 

 



Zopakujte si:
1. Pomenujte spoločensko-politické podmienky, ktoré mali vplyv na rozvoj americkej literatúry po roku 1945.
2. Charakterizujte tvorbu J. D. Salingera.
3. Charakterizujte Holdena Caulfielda, hlavnú postavu diela Kto chytá v žite.

Použitá literatúra:
IVANOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2000. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-39-6
KASÁČ, Z.: Svetová literatúra 20. storočia. 1. vyd. 1998. MPC Banská Bystrica. ISBN 80-8041-212-X
KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4
OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 2001. Poľana. Bratislava. ISBN 80-89002-33-1
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

Zdroje obrazkov:
http://online.wsj.com/article/SB10001424052748704803604576078340516790196.html