Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Postavenie žien v slovenskej literatúre:
Ženy - autorky sa v slovenskej literatúre začali objavovať až v období realizmu (19. storočie). Postavenie žien v danom období bolo pomerne veľmi náročné. Hlavnou úlohou ženy bolo starať sa o rodinu, o deti. Venovať sa písaniu, literárnej tvorbe bolo považované za niečo neprijateľné. Ženy sa v literatúre presadzovali veľmi ťažko, neraz boli odsudzované.
Prvými významnými autorkami v slovenskej literatúre boli:
T. Vansová
E. M. Šoltésová B. S. Timrava M. Figuli
|
Znaky Timravinej tvorby:
|
|
Znaky Vansovej tvorby:
|
|
Znaky Šoltésovej tvorby:
|
|
Znaky tvorby Figuli:
|
BOŽENA SLANČÍKOVÁ - TIMRAVA
Základné životopisné údaje:
B. Slančíková - Timrava sa narodila v roku 1867 v rodine farára Pavla Slančíka. Jej rodiskom sa stala maličká obec Polichno, kde v tom čase jej otec pôsobil ako kňaz. Prišla na svet spolu so svojím bratom Bohušom (Bohuslav) – dvojčaťom. Narodila sa do mnohopočetnej rodiny – Slančíkovci mali spolu jedenásť detí. Základné vzdelanie získala od svojho otca (otec jej zo skromného platu nemohol platiť školy, preto svoje deti denne sám vyučoval. Učil ich písať, počítať, zemepis, dejepis, nemčinu a maďarčinu. Bol veľmi mierny a vyhýbal sa trestaniu svojich detí.) Napokon ešte B. S. Timrava študovala jeden rok na Orfanidesovej škole v Banskej Bystrici. Mala skromné vzdelanie, ktoré si dopĺňala čítaním kníh – u nich doma sa čítalo veľmi veľa, záujem o literatúru mali viacerí jej súrodenci. U Slančíkov si dokonca pre vlastné potešenie vydávali časopis Ratolesť, do ktorého prispievala aj mladá Timrava. Najprv písala básne, neskôr prózu.
B. Slančíková – Timrava prežila svoj život v dvoch dedinách – Polichno a Ábelová. Odišla len niekoľkokrát – na ročný pobyt do Banskej Bystrice a do Dolného Kubína, kde pôsobila ako spoločníčka vdovy Pavly Országhovej. Veľmi ťažko prežívala obdobie 1. svetovej vojny a radosť jej prinieslo vytvorenie Československej republiky. V rokoch 1919 – 1929 pracovala ako učiteľka v materskej škole, v obci Ábelová. Veľmi ťažko zvládala rozbitie republiky a udalosti 2. svetovej vojny. Po skončení vojny odišla ku svojej neteri do Lučenca, kde prežila posledné roky svojho života. Ako nevydatá žena mala celý život existenčné problémy, lebo honoráre za tvorbu boli len symbolické. V Lučenci napokon v roku 1951 zomrela a tam je aj pochovaná.
Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky, pri ktorej sedávala a písala.
Literárna tvorba:
Počiatky jej literárnej tvorby sa spájajú s rokmi 1886 – 1897, kedy Timrava vytvorila súbor 140 básní (Pesničky na Žigúra, Bacúra, na Oľgu Pe) a prózu Na vrchoch a ďalšie poviedky, ktoré zobrazujú svet pánov a ľudu. Ide väčšinou o monografické poviedky, ktoré zobrazujú ľúbostné príbehy alebo príbehy malého množstva postáva z uvedenej spoločenskej vrstvy.
Obrazy života „panskej“ spoločnosti:
Za koho ísť – črta – príbeh mestskej slečny, ktorá si hľadá a napokon nájde ženícha medzi vidieckou inteligenciou. S istou dávkou irónie sa zameriava najmä na psychické reakcie hrdinky a jej vnútorný svet.
Krátke prózy:
Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník
Prózy z ľudového života – predovšetkým v nich pranierovala napodobňovanie „panského“ spôsobu života, jeho podliehanie maďarizačného vplyvu.
Na Jurkovej svadbe – črta
Ondro Karman – poviedka – príbeh Ondra, ktorý sa stal cestárom a odrazu sa zmenilo jeho správanie, jeho reči a jeho jednanie s ľuďmi. Ide o veľmi ostrú satiru „popanšťovania“ prostého ľudového človeka.
Po roku 1896 začína Timrava tvoriť rozsiahlejšie a náročnejšie diela, ktoré zobrazovali zložitejšie spoločenské vzťahy a dlhšie životné úseky.
„Panskú“ spoločnosť zobrazila v poviedkach:
Skúsenosť, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Boj, Bál, Bez hrdosti, Veľké šťastie,...
Skúsenosť – jedna z najznámejších próz – autobiografická románová novela. Pri jej písaní vychádzala zo svojho niekoľko mesačného pobytu v Dolnom Kubíne, kde pôsobila ako spoločníčka vdovy Pavly Országhovej – Beniačovej. Na tamojší život nespomína v dobrom, vdova ju považovala za slúžku. Pobyt v Dolnom Kubíne ale dal Timrave možnosť spoznať život a myslenie slovenskej buržoázie. Sama autorka v diele vystupuje ako Marína Majtáňová. O živote rodiny Országhovej sa vyjadrovala kriticky a otvorene, čo vyvolalo nespokojnosť „postihnutých“ a redaktor Slovenských pohľadov Jozef Škultéty musel dielo „scenzurovať“, t. z. niečo zmierniť a niečo úplne vypustiť.
Poviedky z ľudového prostredia:
Ťapákovci, Na jednom dvore, Mojžík, Mylná cesta, Žiadna radosť, U Kanátov, Ondro Hľozno, V podvečer
Ťapákovci – jedna z najkritickejších poviedok autorky – poviedka z dedinského prostredia
Rozpráva o živote a správaní sa rodiny Ťapákovcov, ktorá žije patriarchálnym životom v dome, v ktorom žili ešte ich predkovia. V jednom dome sa tlačia šestnásti, sú málovravní, nezaujímajú ich novoty, držia sa toho, čo im zanechali dedovia, nič nie sú ochotní meniť. Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy – Anča - zmija a Iľa - kráľovná, ktoré stoja v protiklade chlapom a ich ťapákovskej neschopnosti konať a niečo meniť. Iľa sa usiluje zmeniť zaostalý, primitívny život rodiny. Dostáva sa kvôli tomu do konfliktu s ostatnými členmi rodiny, vrátane svojho manžela Paľa. Iľu pre jej povýšenectvo nazývajú kráľovnou, neuznávajú ju, lebo im stále niečo vyčíta. Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, preto žiada svojho muža, aby si postavili svoj dom a odišli. Vyhráža sa mu, že ak to neurobí, ona odíde, ale Paľo tomu neverí. Iľa napokon odišla do služby k pani rechtorke. Paľo spočiatku nič nerobí preto, aby sa Iľa vrátila, ale keď sa dozvie, že sa okolo školy poneviera nápadník, začne konať. Ili sa napokon podarí presvedčiť manžela a spoločne odídu do nového domu, ktorý Paľo postaví.
Medzi najlepšie vykreslené postavy poviedky patrí Anča – zmija a jej tragický príbeh. Anča je stará dievka. Jej charakter autorka vykreslila pomocou protikladu – vnútri je Anča veľmi citlivá a nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí zádrapčivou, závistlivou, drsnou. Anča je mrzáčka, veľmi túži byť milovaná, no zostane jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty a pohľad na radosť iných.
B. S. Timrava tvorila aj počas 1. svetovej vojny:
V čas vojny, Hrdinovia – protivojnová novela, ktorá zobrazuje vplyv vojny na život ľudí na Slovensku.
Po skončení vojny: Záplava, Dve doby, Všetko za národ – románová novela
Skon Paľa Ročku – poviedka s jednoduchým príbehom o veľkej láske Paľa a Zuzy a jej rozplynutí sa pod vplyvom túžby po majetku a vymanení sa z chudoby.
Paľo Ročko pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá vyšla na mizinu kvôli otcovmu opilstvu. Paľo sa oženil so Zuzou, bohatou dievčinou, ktorú mu nechceli dať. Bál sa, že o ňu príde, preto si zmrzačil ruku, aby nemusel ísť na vojnu. Žili v biede, Zuza sa vzdala aj majetku svojej rodiny. Chcela dokázať, že si majetok nadobudnú spoločne. Ťažko pracovala na dom a vtedy sa začali medzi Paľom a Zuzou objavovať konflikty. Zuza nerada vidí Paľa posedávať a Paľo začne pochybovať, či ho Zuza má vôbec rada. Paľo ochorie, ale Zuza si myslí, že len z lenivosti polihuje. Obaja sa dostanú do konfliktu s Paľovou matkou, voči ktorej Zuza Paľa podpichuje a Paľo ju napokon neprijme do nového domu, navyše ju vyhodí z domu tak, že ona nešťastne spadne a ublíži si. Matka prekľaje vlastného syna. Paľo skomplikuje svoj vzťah aj s farárom.
V jeden deň pri práci Paľo omdlie a chlapi ho prinesú domov. V halucináciách ho ďobú kavky, kým nedosiahne odpustenie farára, ktorému neodslúžili so ženou pol roka, ako sľúbili, dokonca Paľo voči nemu poburoval po dedine. V mysli Paľo vyčíta svojej žene falošnosť, vyhráža sa jej testamentom, v ktorom dom napíše na dieťa, aby sa už nemohla vydať, ale presviedča sa o jej láske. Na smrteľnej posteli sa Paľo zmieri aj s matkou, nachádza duševný pokoj a napokon umiera.
Po roku 1918 vytvorila B. S. Timrava niekoľko divadelných hier:
Chudobná rodina, Páva, Odpoveď, Prekážky
TERÉZIA VANSOVÁ – 1857 vo Zvolenskej Slatine – 1942 v Banskej Bystrici
Významná predstaviteľka slovenskej realistickej literatúry, jedna z vedúcich predstaviteliek slovenského ženského hnutia na konci 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia.
T. Vansová, rod. Medvecká sa narodila v rodine evanjelického farára a uvedomelého Slováka Samuela Medveckého. Rodina Medveckých sa veľmi aktívne podieľala na vtedajšom kultúrnom dianí a na ľudovýchovnej činnosti, čo malo veľmi významný vplyv na T. Vansovú a jej život.
Vzdelanie mala veľmi skromné. Po skončení šiestich tried ľudovej školy navštevovala dievčenskú školu v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote. Dobové predsudky i vtedajšie pomery bránili širšiemu vzdelaniu dievčat. Nedostatok vzdelania si T. Vansová nahrádzala čítaním slovenskej i svetovej literatúry, novín i časopisov.
Osemnásťročná sa vydala za Jána Vansu a spolu s ním sa presťahovala do Lomničky na Spiš. Žili v malej a biednej dedine pod Tatrami, v cudzom prostredí, medzi nemeckým obyvateľstvom. Tu sa T. Vansovej narodil jediný syn Ľudovít, ktorý bol od narodenia slabý a chorľavý a ako päťročný zomrel. Pre T. Vansovú to bol ťažký úder, milovala deti a veľmi po nich túžila. Manžel T. Vansovej sa v nemeckej cirkvi necítil dobre a veľmi sa chcel vrátiť medzi slovenský ľud. Ich pôsobiskom od roku 1882 sa stala Rimavská Píla pri Tisovci, rodisko J. Vansu. Vansovci sa v novom prostredí cítili veľmi dobre, zapájali sa do mnohých spoločenských a kultúrnych aktivít, venovali sa ľudovýchovnej činnosti, pomáhali tamojšiemu ľudu.
Tri roky pred prvou svetovou vojnou sa Vansovci presťahovali na penziu do Banskej Bystrice. J. Vansa sa pre zhoršujúci zdravotný stav musel vzdať svojho povolania i verejnej osvetovej činnosti. V Banskej Bystrici Vansovci prežili aj prvú svetovú vojnu, počas ktorej mali problémy s maďarskou vrchnosťou. Tu sa dožili aj oslobodenia. J. Vansa zomrel v roku 1922 po nevydarenej očnej operácii. Manželovu smrť a finančné problémy niesla T. Vansová veľmi ťažko. Až do svojej smrti sa systematicky venovala literárnej a publicistickej činnosti. Zomrela 10. októbra 1942, pochovaná je v Banskej Bystrici po boku svojho manžela.
Literárna tvorba:
Jej prvé literárne pokusy spadajú do roku 1875. Písať začala tajne a jej prvou prácou bol cyklus šiestich básní MOJE PIESNE, ktoré uverejnil časopis Orol. Podpísané boli pseudonymom Terézka M. (Medvecká).
Krátka ukážka:
O samote smutne pejem
Sebe pieseň tichú,
O ktorej svet chladný, klamný
Nedočuje slýchu. –
Len tu i tu tón pieseňky
Temnejšie zazvučí –
Ach a to vzdych len hlboký
Žiaľu spievať učí.
Počas pôsobenia v Lomničke sa venovala nemeckej literatúre, niekoľko menších próz z nej aj preložila a písala aj vlastné básne, ktoré písala v nemčine a uverejňovala ich v časopise Karpathenpost (vychádzal v Kežmarku).
Naplno sa literárnej tvorbe začala venovať po príchode na Rimavskú Pílu. Neodradilo ju ani odhováranie od písania, ohováranie, podceňovanie a nepochopenie zo strany mnohých ľudí, dokonca aj jej manžela. Vo svojej tvorbe si všímala predovšetkým život žien, ich túžbu po odpútaní sa od každodenného tvrdého života a po všestrannom uplatnení. Základným východiskom väčšiny próz bola láska s prekážkami a záverečné šťastné riešenie.
Z FARY A ZO ŠKOLY – cyklus väčšinou humorne ladených próz z prostredia dedinských fár a škôl, z prostredia, ktoré T. Vansová veľmi dobre poznala. Mnohé príhody jej prerozprával jej otec a jej manžel. Príbehy sú plné prekvapení, zvratov, prekážok, ale napokon sa všetko dobre skončí.
Do uvedeného cyklu zaraďujeme napr. črty:
Julinkin prvý bál, Ohlášky, Prsteň, Rechtorova dcéruška a ďalšie.
Beletrizovanú kroniku: Paľko Šuška, Danko a Janko, dobrodružstvá malých hrdinov
Julinkin prvý bál – dej poviedky je jednoduchý. Dotýka sa citového rozpoloženia farárskej dcéry Julinky, ktorá sa pripravuje na svoj prvý ples, kde sa napriek jednoduchému oblečeniu stáva stredobodom pozornosti mládencov.
Snahou T. Vansovej bolo uchovať presné záznamy o tom, ako sa začiatkom 19. storočia dievčatá pripravovali na ples. Snažila sa čo najpresnejšie zachytiť každú drobnosť odevu, reči ľudí a ich správania, názorov a zmýšľania.
Ohlášky – hlavnými hrdinami humorne ladenej prózy sú deti farára – Helenka a Števko. Rozhodnú sa „pomôcť“ svojmu bratovi Samkovi, ktorý je zaľúbený do učiteľovej dcéry Želky, proti ktorej má výhrady jeho matka. Deti napíšu a podstrčia roztržitému otcovi – farárovi ich ohlášky a ten, na prekvapenie všetkých, ich aj prečíta. Nakoniec sa všetko vysvetlí a urovná.
Paľko Šuška – T. Vansová v diele spracovala skutočný príbeh chlapca – siroty. Paľko Šuška žil na slatinskej fare. V diele sledujeme jeho detstvo, študentské roky, učiteľskú prax a jeho predčasnú smrť. Paľko po smrti vlastného otca vyrastal v rodine Medveckých, ktorí ho vďačne prijali za svojho, poslali ho na štúdiá do Banskej Štiavnice. Po ich ukončení sa Paľko stal učiteľom v Petrovci, kde ako dvadsaťsedemročný zomrel.
Danko a Janko, dobrodružstvá malých hrdinov – dielo napísala T. Vansová na základe skutočných faktov a príbehov, ktoré sú súčasťou života Jána Vansu (syn učiteľa) a Daniela Laučeka (syn farára). Próza nemá súvislý dej, tvoria ju jednotlivé príhody, ktoré prežili v detstve Ján a Daniel.
Memoárové prózy: TERÉZIA MEDVECKÁ, RODENÁ LANGE – beletrizovaná biografia
JÁN VANSA – faktografická biografia. Je to najrozsiahlejšie dielo T. Vansovej, ktoré venovala činnosti, práci a životu svojho manžela, rozpracovala jeho životný príbeh od narodenia až po smrť. V diele priblížila aj kultúrny, spoločenský a politický život predovšetkým v okolí Tisovca, viaceré významné osobnosti slovenského národného života (M. Hrebenda, Koloman Banšell, Pavol Dobšinský, rodina Daxnerovcov,...)
Cestopisné prózy: PANI GEORGIADESOVÁ NA CESTÁCH
Romány: SIROTA PODHRADSKÝCH , KLIATBA, SESTRY
Sirota Podhradských – príbeh meštianskeho dievčaťa Violy Podhradskej, ktorej zomrie matka, otec vyjde na mizinu, obvinia ho z podpaľačstva a napokon ubijú na smrť. Viola potom žije u uja Vilinského, kde prežíva ústrky a málo porozumenia. Nakoniec sa zaľúbi do jeho najstaršieho syna Imricha a všetko sa skončí dobre. Úplne na záver sa podarí očistiť aj pamiatku jej otca.
Spoločenské novely: ROZSOBÁŠENÍ, SUPLIKANT, OBETE MÁRNOMYSELNOSTI, CHOVANICA, VLČIA TMA a ďalšie
Poviedky z dedinského prostredia: ILENIN VYDAJ, BIELA RUŽA
Divadelné hry: SVEDOMIE, POTOPA a ďalšie
Preklady: z tvorby Boženy Němcovej, niektoré nemecké novely
T. Vansová patrila medzi významné organizátorky ženského hnutia v 19. storočí: v roku 1898 začala vydávať ženský časopis pre poučenie a zábavu – Dennica, po prvej svetovej vojne redigovala časopis Slovenská žena, pôsobila ako členka spolku Živena, istý čas pracovala ako jeho predsedníčka. Jej blízkou priateľkou a spolupracovníčkou bola E. M. Šoltésová.
Zopakujte si:
-
Akú úlohu zohrali ženy - autorky v slovenskej literatúre?
-
Ktorým témam sa ženy - autorky v slovenskej literatúre predovšetkým venovali?
-
Vyberte si jednu z významných autoriek a bližšie priblížte jej tvorbu.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
IVANIČOVÁ, A.: Portrét Terézie Vansovej, Pedagogická Fakulta Univerzity Komenského. 1996. Bratislava
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0
SLOVENSKÁ A ČESKÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1999. Príroda Bratislava. ISBN 80
SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4