Vypracoval: Mgr. Monika Koncošová

 


ELENA MARÓTHY - ŠOLTÉSOVÁ


Významná slovenská prozaička, redaktorka a publicistka.


Základné životopisné údaje:

  • Narodenie: 6. január 1855, Krupina 

  •  Úmrtie: 11. február 1939, Martin

  • Narodila sa v rodine farára a spisovateľa Daniela Maróthyho.

  • Jej detstvo bolo ťažké, pretože už v útlom detstve stratila matku.

  • Vzdelanie získala v Ľuboreči, na nemeckom dievčenskom ústave v Lučenci a v Poprade.

  • Vydala sa za obchodníka Jozefa Maróthyho a po sobáši sa presťahovala s manželom do Martina, kde sa mohla venovať literárnej, kultúrnej a spoločenskej činnosti.

  • Bola členkou výboru Živeny, neskôr sa stala podpredsedníčkou a v rokoch 1894 – 1927 bola jej predsedníčkou.

  • Jej blízkou priateľkou a spolupracovníčkou bola T. Vansová. Spolu s ňou pracovala aj v spolku Živena.

  • V roku 1910 sa zaslúžila o založenie výrobného účastinárskeho spolku Lipa, ktorý zabezpečoval prácu pre slovenské ľudové vyšívačky a venoval sa aj odpredaju ich umeleckých výrobkov.

  • Pod vedením E. M. Šoltésovej zriadila Živena (spolok) niekoľko rodinných škôl a kurzov pre dievčatá.

  • Venovala sa aj rozsiahlej edičnej činnosti pre ženy.

  • Najväčšiu tragédiu prežila E. M. Šoltésová u svojich detí. Obe svoje deti prežila  – dcéra jej zomrela v detskom veku, syn ako dospelý.

  • Svojou všestrannou činnosťou sa často stala priekopníčkou v rôznych smeroch, no hlavne sa stala uznávanou vedúcou osobnosťou slovenského ženského hnutia.


 

Literárna tvorba

Na dedine - poviedka

Prípravy na svadbu - poviedka

Umierajúce dieťa - príbeh o chorobe a smrti jej dcéry Eleny

Proti prúdu - dvojdielny román

Môj syn - memoárové dielo

Sedemdesiat rokov života - memoáre zachytávajúce len 20 rokov jej života

Moje deti:

  • Memoárovo-biografický román.

  • Dielo je považované za najvýznamnejšie dielo autorky.

  • Dielo skladajúce sa z dvoch častí: Umierajúce dieťa (o jej dcére) a Môj syn.

  • Nie je len životopisné dielo o jej deťoch, ale aj jej vlastný životopis.

  • Dielo zachytáva najmä príbehy, ktoré autorka prežila so svojimi deťmi, ale aj hlboký smútok ženy - matky po ich odchode do večnosti.

  • Dielo bolo preložené do viacerých jazykov.


 

Krátka ukážka:

Tu prichádzajú vyskúšané potešovania, vychádzajúce najviac z náboženskej viery zo životnej skúsenosti. Boh dal, Boh vzal; čo on robí, všetko je dobré. Nezúfaš, kto sa do jeho vôle vieš oddať. Od neho pochádzame, k nemu sa navraciame — tvojmu dieťaťu je blaho, že navrátilo sa k nemu ešte vo svojej čistej detskej nevinnosti.

Najvyšší priateľ detí, Ježiš Kristus, ho v láske k sebe privinul.

Toto je pre matku po strate dieťaťa najúčinnejšia útecha. Keď umrie niekto z našich najbližších, vždy potiahne našu dušu za sebou a nevdojak vnukne nám rozmýšľať o našich vzťahoch k nášmu Pôvodcovi — rozmýšľať po stopách hlbokého citu, z neznáma sa hlásiaceho, a neusudzovať suchým rozumom, znajúcim iba hmotný svet. Smrť našich drahých sama od seba vedie nás k Bohu, k náboženstvu, k viere v posmrtný život. Hľadajúc útechu, nachádzame svoju vieru, svoje náboženstvo, lebo útecha iba prostredníctvom toho je nám daná. Po smrti našich najbližších, cez prirodzenú, zaniknutia neznajúcu lásku k nim, vnuknutá nám je viera a nádej, ktoré bežný život v nás viac podrýva, než upevňuje. Tam, pri smrti, zjavujú sa nám tri nebeské sestry: láska, viera a nádej — seba ukracuje, kto ich nechce spoznať. Nazdávam sa, že ani v budúcnosti za najosvietenejšej osvety nestratia svoju moc.

I ja som sa po smrti našej Elenky obrátila k tejto úteche, ku ktorej ma odkazoval cit. I podala mi úľavu v najväčšej bolesti, pomohla mi preniesť najťažší žiaľ. I značne sa mi uľavilo, keď som ten žiaľ svetu, súcitným dušiam perom vyžalovala.


 

 

MARGITA FIGULI

 

Životopisné údaje:

  • 2. október 1909, Vyšný Kubín – 27. marec 1995, Bratislava

  • Za slobodna sa volala Margita Figuliová, po sobáši Margita Šustrová, používala pseudonym Morena, Oľga Morena.

  • Pochádzala z roľníckej rodiny.

  • Maturovala na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici.

  • Pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra banke v Bratislave.

  • Neskôr sa venovala len literárnej činnosti.

  • Popri zamestnaní študovala hru na klavíri.

 

Literárna činnosť:

  • Margita Figuli patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literatúry – predovšetkým slovenského naturizmu.

  • Publikovať začala v roku 1930 v časopise Slovenská nedeľa, v kalendároch Tatra banky, neskôr v časopisoch Elán, Slovenské pohľady, Živena.

  • Medzi najdôležitejšie témy v jej tvorbe patrí láska, sociálne a spoločenské problémy,...

  • Okrem vlastnej tvorby sa venovala aj prekladom – prekladala najmä z českej literatúry (K. Čapek, K. J. Erben).

 

Súhrn hlavných znakov autorkinej tvorby:

  • Dominancia sociálnych motívov.

  • Prítomnosť kresťanskej morálky.

  • Rozdelenie postáv na dobré a zlé.

  • Tlak spoločenských konvencií na ženské postavy.

  • Rozprávačom je postava z príbehu.

  • Dej strieda napätie a uvoľnenie.

  • Príroda rámcuje dej, je v pozadí.

 

Pokušenie – zbierka noviel

Babylon – historický román

Mladosť – autobiografický román

Tri gaštanové kone - 1940

Novela s kompozíciou rozprávky (hrdina, aby dosiahol svoj cieľ, musí splniť úlohu, dobro zvíťazí nad zlom), malá ľúbostná dráma, v pozadí so sociálnym motívom, ktorý spočíva v materiálnych rozdieloch.

Hlavné postavy diela sú rozdelené na dobré a zlé. Medzi dobré zaraďujeme Petra, Magdaléninho otca, Magdalénu, medzi zlé Jana Zápotočného, Magdaléninu matku. Dielo je založené na ostrom kontraste medzi Petrom a Janom. Peter je čestný, citlivý, láskavý človek, Jano násilnícky a krutý. Dôležitú úlohu v diele zohrávajú aj kone, ktoré predstavujú čistotu, dobro, silu a sú v závere diela vykonávateľmi spravodlivosti.

 

Krátky obsah:

Peter po mnohých rokoch odlúčenia ide za svojou láskou z Turca na Oravu. Magdaléna sa s rodičmi presťahovala do Leštín (existujúca obec pri Dolnom Kubíne). V oravských lesoch sa Petrov kôň splašil a pridal sa k stádu pašerákov koní, ktorých naháňali financi. Medzi nimi Peter spoznal Magdaléninho bratranca Jozefa Greguša, ktorý mu prezradil, že najdrsnejší pašerák koní Jano Zápotočný sa chystá na pytačky k Magdaléniným rodičom. Peter si mnohokrát predstavoval, ako sa stretne s Magdalénou. Hoci je šťastný, že ju po rokoch opäť uvidí, radosť mu kalí prítomnosť Jana Zápotočného.

Jano (s tichým súhlasom matky) je násilný voči Magdaléne, najradšej by sa s ňou zavrel v izbe, aby zásnuby boli čo najskôr potvrdené. Peter ju vyslobodí a stretnú sa na chvíľku osamote. Je sviatok sv. Jána. Magdaléna mala ísť na Janovom koni na hole, kde mládež pálila svätojánske ohne. Jano trucuje a ide s cudzím dievčaťom, Magdalénu si na koňa posadí Peter. Na chvíľu zaostanú za ostatnými, Magdaléna Petrovi sľúbi, že bude odďaľovať sobáš s Janom, kým sa Peter nevráti materiálne zabezpečený tak, aby to vyhovovalo aj matke. Bude mať opäť polia po rodičoch, dom a privedie tri gaštanové kone, ktoré budú symbolom, že všetko splnil.

Jano si vypočul ich sľub, a keď Peter odíde, znásilní Magdalénu, lebo dievča si muselo vziať toho, kto ju pripravil o česť. Manželstvo nemôže byť šťastné, Magdaléna príde o dieťa a Jano ju čoraz viac trápi. Peter sa vráti a v hostinci sa dozvie, že jeho milá je vydatá. Chce, aby mu to vysvetlila ona sama, a preto putuje vysoko na pole, Kde Jano orie s dobitým koňom. Kôň spadne a privalí Magdalénu, keby nie Petra, tak sa stane nešťastie. Na poli sa Jano pokúsi zabiť veľkým kameňom Petra, ktorý pri studničke kriesi Magdalénu.

Magdaléna je chorá, keď sa z toho vystrábi, Jano ju vyvedie na dvor, do rúk jej dá uzdu koňa, ktorý mal iba jedno oko a na boku mal vypálenú Petrovu prezývku: Tulák. Janova sestra zvolala ľudí na pomoc, ale nikto sa k nim nevedel dostať cez vysoký plot. Jano vypálil koňovi aj druhé oko, od bolesti zdivené zviera ho kopytami zabije. Magdaléna ho pochová, postará sa o jeho hrob a až potom súhlasí, že s Petrom odídu do rodného kraja – do Turca. Dobro a láska napokon zvíťazili.

 

Krátka ukážka:

Zápotočný začal dvíhať ruky s kutáčom. Nebol som si istý, či mieri na Magdalénu alebo na zviera. Ale vtedy som už bol odhodlaný na všetko.

Ten so sekerou ešte vždy nedobehol a ja som už nevydržal čakať. Vylomil som rám obloka, skočil do izby a stade do dvora.

Práve som preskakoval prah na pitvore, keď Jano pritisol rozpálený kutáč na druhé, zdravé oko koňa.

Kôň sa vyhodil v bolesti do výšky a tak skvičal, že ma prenikol des od hlavy po päty. Vtedy som tiež počul prvé údery sekerou na vráta. Hlupáci mali poskákať oblokom za mnou, ale v tom rozrušení potratili rozum.

Kôň sa vytrhol Magdaléne a zahodil sa prednými nohami ako do skoku. Zápotočný sa mu už nestačil uhnúť a zrazený kopytami zvieraťa padol na zem.


 

 

Zopakujte si:

  1. Akú úlohu zohrali ženy-autorky v slovenskej literatúre?

  2. Ktorým témam sa ženy-autorky v slovenskej literatúre predovšetkým venovali?

  3. Vyberte si jednu z významných autoriek a bližšie priblížte jej tvorbu.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4