Stredoafrická republika

 Vypracoval: L. Petrovič

Stredoafrická republika (République Centrafricaine)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Stredoafrická republika (SAR) je vnútrozemský štát v strednej Afrike. Na severe hraničí s Čadom a Sudánom, na východe s Južným Sudánom, na juhu s Kongom a Demokratickou republikou Kongo a na západe s Kamerunom.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Veľkú časť územia krajiny zaberá náhorná plošina Azande (500 až 1 000 m n. m.). Sever zaberá savana, súčasť Čadskej panvy a severovýchod masív Bongo. Na západe sa týči pohorie Karré s najvyššou horou krajiny Mont Ngaoui, vysokou 1 410 m n. m. Na juhu sa rozkladá pralesnatá Kongská nížina. Úrodnú pôdu tvorí iba 3% celého územia.

Vodstvo

SAR nemá prístup k otvorenému moru a na svojom území nemá jazerá ani iné vodné plochy. Dôležitými riečnymi dopravnými tepnami sú západná hraničná rieka Sanga, južné hraničné rieky Ubangi a Mbomou, ktoré patria k povodiu Konga. Rozsiahle prítoky rieky Šari na severe sú prepojené s povodím Nigeru. Východ krajiny odvodňuje Níl.

Podnebie

V krajine panuje tropická klíma s mierne teplým, vlhkým letom a suchou, oproti letu výrazne teplejšou zimou. Poloha krajiny tesne nad rovníkom určuje jej klímu. Na juhu je horúca s obdobím dažďov trvajúcim šesť mesiacov (od mája do októbra). Na severe sú podmienky suchšie, s priemernými dennými teplotami od 29 do 32°C. 

Rastlinstvo

8% územia krajiny tvoria pralesy na Kongskej nížine. Nanešťastie aj v SAR je problémom odlesňovanie, ročne sa plocha lesov znižuje o 0,4%. Veľkú časť krajiny na náhornej plošine tvoria savany. Smerom na severovýchod je vegetácia čoraz redšia, až napokon prejde do púšte.

V krajine sa vyskytuje okolo 8 000 až 10 000 rastlinných druhov, ktoré však vymierajú dôsledkom odlesňovania. V Konžskej panve nájdeme približne 600 druhov stromov, vrátane veľmi vzácnych ako napríklad baobaby (Adansonia sp.), mahagón (Swietenia sp.), africké orechy (Cola sp.). Na savanách rastú červené cédre (Thuja plicata), palmy iroko (Chlorophora excelsa) a sabal (Sabal serrulata).

Živočíšstvo

V lesoch žije mnoho druhov opíc ako paviány pláštikové (Papio hamadrylas), paviány dželady (Theropithecus gelada), zriedka aj mačiaky (Chlorocebus aethiops) a iné. Pre savany sú typické byvolce stepné (Alcelaphus buselaphus), vodnárky (Kobus kob), byvoly kaferské (Syncerus caffer), slony (Loxodonta africana), nosorožce tuporohé (Ceratotherium simum), žirafy (Giraffa camelopardalis) a levy (Panthera leo). V lesoch žijú tiež antilopy bongo (Tragelaphus eurycerus), obrovské lesné svine (Hylochoerus meinertzhageni), lesné slony, šimpanzy (Pan troglodites). V riekach žijú hrochy obojživelné (Hippopotamus amphibius) a krokodíly nílske (Crocodylus niloticus).

Ochrana prírody

Stredoafrická republika je známa hlavne ako ekoturistická destinácia. Najnavštevovanejší národný park je Dzanga Sangha – národný park v dažďovom pralese na juhozápade krajiny. Do svetového dedičstva UNESCO bol zaradený Manovo-Gounda St Floris National Park – národný park v oblasti saván a močiarov.

Socio-ekonomické pomery

História

Približne od 1. tisícročia p. n. l. sa v oblasti usadili kmene hovoriace jazykmi východnej Adamawy a menšie skupiny hovoriace bantuskými jazykmi. Na čadských hraniciach tiež obyvatelia patriaci k Nílsko-saharskej jazykovej rodine. Vďaka centrálnej polohe sa otrokárstvo dotklo krajiny pomerne neskoro. V 19. storočí územie obsadili Francúzi a založili kolóniu Ubangi-Šari v rámci Francúzskej rovníkovej Afriky. Samostatnosť získala krajina v roku 1960. Od roku 1965 sa moci prevratom chopil Jean-Bédel Bokassa a v roku 1976 sa nechal korunovať za cisára, avšak v roku 1979 ho zvrhli. Krajina sa opäť stala republikou. Od roku 2007 prebieha na severe krajiny vojna.

Obyvateľstvo

Etnická štruktúra krajiny je pestrá. Najpočetnejším etnikom sú Gbajovia (asi tretina obyvateľstva). Ďalej Bandovia (27%), Manzovia (13%), Sarovia (10%). Menej ako desatinu obyvateľstva tvoria Mbakovia a Jakomovia (po 4%). Ostatní sú zastúpení 2%. Asi 50% obyvateľov sú kresťania, 35% animisti, 15% moslimovia.

Územné členenie

Krajina sa delí na 14 prefektúr, 2 ekonomické prefektúry a komúnu (hlavné mesto). Ďalej sa delí na 71 subprefektúr.

Hospodárstvo

Hlavným zdrojom devíz je vývoz diamantov, hlavne do Európy. Tiež sa vyváža bavlna a drevo. Dovážajú sa hlavne potraviny a spotrebný tovar. Chrbticou ekonomiky je poľnohospodárstvo a lesníctvo. Pestuje sa kukurica, maniok, proso, banány a jam. Ďalej bavlna, káva, drevo a tabak. V poľnohospodárstve je zamestnaných 70% obyvateľov. Hlavným odvetvím priemyslu je pivovarníctvo, tiež výroba textilu a obuvi.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Zdroj obrázkov:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Coat_of_arms_of_the_Central_African_Republic-NEW.png

http://www.absoluteastronomy.com/topics/Regions_of_Chad