• L´heure - čas


Pri oznamovaní presného času v rozhlase a pod. je francúzsky spôsob rovnaký ako slovenský: uvedie sa vždy celá hodina a za ňou minúty. V hovorom jazyku sa však zvyčajne pripočítavajú minúty k predchádzajúcej hodine a po pol sa odpočítavajú od nasledujúcej hodiny. Nedá sa teda ako v slovenčine odpočítavať a pripočítavať k štvrťhodinám a polhodinám.

Vo francúzštine sa na čas pýtame pomocou otázky Quelle heure est-il? – Koľko je hodín?


A quelle heure? O koľkej?

A dix heures. O desiatej.

 

oficiálne časové údaje (rozhlas)                                   hovorový jazyk

Il est 10 heures     10 dix (minutes)                              dix heures dix

Il est 10 heures     15 quinze                                       dix heures et quart

Il est 10 heures     20 vingt                                          dix heures vingt

Il est 10 heures     35 trente-cinq                                 onze heures moins vingt-cinq

Il est 10 heures     56 cinquante-six                             onze heures moins quatre


 

Pozor na viazanie: neuf heures [növö:r] f sa viaže ako [v]


Na otázku À quelle heure (est-il arrivé)? – O koľkej (prišiel)? odpovedáme pomocou predložky à.

 

Il est arrivé à 8 heures (du matin, du soir). – Prišiel o ôsmej (ráno, večer).

La séance est à 9 heures (du matin, du soir). – Stretnutie je o deviatej (ráno, večer).

Le train est à 7 heures (du matin, du soir). – Vlak ide o siedmej (ráno, večer).



 

  • La date – dátum

    • Dni v týždni

lundi – pondelok

mardi – utorok

mercredi – streda

jeudi – štvrtok

vendredi – piatok

samedi – sobota

dimanche - nedeľa

 

 

Názvy dní sa používajú zvyčajne bez člena. Slovenská predložka „v“ sa do francúzštiny neprekladá.


Samedi, je ne suis pas libre. – V sobotu nemám voľno.

Tu peux venir jeudi? – Môžeš prísť vo štvrtok?

 

Člen kladieme len vtedy, ak chceme vyjadriť pravidelné opakovanie (každý pondelok, každý utorok...).

Le lundi, je me lève à 8 heures. – V pondelok (=každý pondelok) vstávam o ôsmej.

Le mardi, j´ai mon cours de français. – V utorok (=každý utorok) mám hodinu francúzštiny.


 

 

  • Mesiace v roku

janvier - január

février - február

mars - marec

avril - apríl

mai - máj

juin - jún

juillet - júl

août - august

septembre - september

octobre - október

novembre - november

décembre - december

 

Mesiace sa používajú vo francúzštine bez člena. Predložka „v“ sa do francúzštiny prekladá ako:

en mai, en avril, en janvier – v máji, v apríli, v januári

au mois de mai, au mois d´avril – v (mesiaci) máji, v (mesiaci) apríli


 

 

  • Vyjadrenie dátumu

Vo francúzštine sa na dátum pýtame pomocou otázok: Quelle est la date, aujourd´hui? – Aký je dnes dátum? alebo Nous sommes le combien? – Koľkatého je dnes?


 

Pri určovaní dátumu sa pred označenie dňa vždy dáva člen určitý le.


Aujourd´hui, nous sommes le 8 (décembre). – Dnes je ôsmeho (decembra).

Nous sommes le mercredi 8 (novembre). – Je streda deviateho (novembra).


Ale aj: Nous sommesmercredi 8 (novembre).


 

Na rozdiel od slovenčiny sa vo francúzštine pri určovaní dátumu používajú základné číslovky. Výnimkou je len prvý deň v mesiaci, kedy sa používa radová číslovka.

 

le 1er mai – prvý máj

le 1er avril – prvý apríl


 

 

  • Označenie rokov


V dátume sa pre označenia roku používa len základná číslovka.

 

Elle est née le 5 mai 1984. – Narodila sa piateho mája 1984.



V ostatných prípadoch sa slovenská predložka prekladá do francúzštiny pomocou predložiek:

 

        • en – ak ide o konkrétny rok

en 1980 – v roku 1980

 

 

        • dans – ak ide o obdobie desiatich rokov

dans les années 80 – v osemdesiatych rokoch

dans les années 60 – v šesťdesiatych rokoch


 

 

  • La saison – ročné obdobie


le printemps – jar

l´été – leto

l´automne – jeseň

l´hiver – zima

 

 

Pre vymedzenie ročného obdobia, v ktorom sa odohrala nejaká udalosť, sa používa predložka en. Výnimkou je len jar, pre ktorú sa používa predložka à, ktorá v spojení s členom má tvar au.

 

en été – v lete

en automne – na jeseň

en hiver – v zime

Pozor! au printemps – na jar




Zopakujte si:
1. Uveďte spôsoby, ktorými sa vo francúzštine vyjadruje kalendárny mesiac, v ktorom sa odohral nejaký dej.
2. Charakterizujte používanie predložiek v spojení s rokmi.
3. Popíšte používanie predložiek v súvislosti s ročnými obdobiami.
4. Uveďte, kedy sa pre označenie dňa používa člen určitý.
5. Ako sa vyjadruje čas vo francúzštine?

Použitá literatúra:
Delatour, Y. a kol.: Grammaire du Français
Pravda, M. – Pravdová, M.: Francúzština pre samoukov
Velíšková, E. – Špinková, O.: Parlons français! – francouzská konverzace pro střední školy a pro praxi
Josef Hendrich, Otomar Radina, Jaromír Tláskal: Francouzská mluvnice