Denne sa nachádzame v situácii doma, v škole, na ulici, v obchode ... keď nepretržite váhame, rozhodujeme sa , uskutočňujeme morálnu voľbu.
Morálnou voľbou dávame hodnotový obsah nášmu budúcemu konaniu. Pri každom našom rozhodnutí vystupuje do popredia morálna hodnota zvažovaného zámeru. Každý človek ako slobodná bytosť musí niesť ťarchu zodpovednosti za svoje činy. Nie je to ľahké ani v bežných, každodenných životných váhaniach, ale zvlášť ťažké je to v situácii morálneho konfliktu. Zrazu stojíme pred riešením buď – alebo, obidve možnosti majú pre nás svoj význam, ale my sa musíme rozhodnúť , a teda jednu z nich zavrhnúť.
Stáva sa to, že neskôr svoje rozhodnutie ľutujeme. Taký je však ľudský život. Sloboda znamená riziko.
Morálny čin
Ľudské konanie môžeme posudzovať z mnohých hľadísk:
- ako a pomocou čoho človek niečo robí (vecné hľadisko)
- koľko prospechu a zisku mu to prinesie (ekonomické hľadisko)
- ako na nás z hľadiska krásy zapôsobí výsledok aktivity (estetické hľadisko)
- akú morálnu hodnotu prináša do medziľudských vzťahov
Koná človek dobro, zlo alebo sa správa ako zbabelec, či ako slušný človek alebo dokonca ako hrdina?
ÚLOHA
Predstavte si situáciu a posúďte ich morálnu hodnotu:
Skok do vody
- ako športovú disciplínu
- ako pomoc topiacemu sa človeku, pričom riskujeme vlastný život
Písanie listu adresovaného
- priateľom, ktorých chceme potešiť
- úradom ako žiadosť
- inému človeku, ako nepodpísaný anonym
Všetko, čo človek robí, o čo sa usiluje, čím zasahuje do medziľudských vzťahov, a tak prejavuje svoju osobnosť, nadobúda určitú morálnu hodnotu. Aj pasivita, mlčanie, zdržiavanie sa aktivity môžu byť činom, niekedy veľmi závažným: ak napríklad necháme bez povšimnutia hrubosť spáchanú na bezbrannom človeku, ak mlčíme, hoci poznáme vinníka, ak nevyjadríme svoje stanovisko k problému v škole či na pracovisku, len aby sme si to s „nikým nerozhádzali“...
To, ako konáme, ovplyvňuje viacero faktorov, napríklad situácia, v ktorej sa nachádzame, naša psychická naladenosť a pod.
Najväčší vplyv má však to, kto sme a akí sme, aké máme potreby, záujmy a túžby, aký máme charakter, vzťah k iným ľuďom. Tieto a ďalšie momenty vplývajú na hodnotu toho, čo robíme, ako konáme.
Pri každodennom rozhodovaní často váhame a pripúšťame určitý kompromis. Je ťažké, často až nemožné, pokladať za jediné kritérium absolútnu morálnu hodnotu činu. Preto musíme zvažovať možné následky rozhodnutia, čo bude znamenať pre náš život a pre život iných ľudí. Prirodzene, musíme brať do úvahy aj okolnosti a reálne možnosti uskutočnenia nášho rozhodnutia. Morálka by mala byť tým najdôležitejším, o čo by sme sa mali usilovať. Napokon prípadné výčitky svedomia nás nenechajú na pochybách.
Riziko morálnej voľby
Riziko v ľudských činoch nie je ani výnimočný, ani výlučne negatívny moment. Človek často koná v časovej tiesni, nemá čas na predbežnú analýzu. Pravda, pri hľadaní morálnej odpovede ani netreba dôkladne analyzovať, dokonca veľké zvažovanie často signalizuje amorálnosť. Ak niekto potrebuje pomoc a ja začnem premýšľať, či mu mám pomôcť, začínam postupovať morálne podozrivo. Pri nijakom čine totiž nemáme stopercentnú morálnu garanciu, že dosiahneme očakávaný výsledok. Riziko spočíva vtom, že nie je možné vopred do detailov poznať celú situáciu i možné následky a až potom sa rozhodnúť.
Musíme pripustiť, že v ľudskom živote sú aj chvíle, v ktorých lipnutie na morálke môže znamenať prehru v inom ako morálnom zmysle. Ľudský život nie je čiernobiely. Každé rozhodnutie prináša so sebou morálne riziká. Je však ľahšie zmierniť sa s prehrou, ak naše svedomie zostáva čisté, ako naopak! Nech akokoľvek zdôrazňujeme, že v morálke je základným kritériom hlas vlastného svedomia, nemôžeme ignorovať hodnotenie iných ľudí. Aj ten najuzavretejší život je vždy životom medzi ľuďmi.
Každý môj pocit šťastia nejako súvisí s iným človekom, a je to opäť človek, ktorý nám vie spôsobiť najväčšiu bolesť a utrpenie. Všetci dobre poznáme vety - Počuli ste to? Viete, čo urobil (a)? Veď je taký! A ruku na srdce, sami sme nikdy o nikom nič neoverené nepovedali, nehodnotili jeho správanie? Každému z nás je jasné, že slušný človek by nemal nikoho za chrbtom súdiť. A pritom každému z nás záleží na tom, ako nás hodnotia iní ľudia, najmä tí, s ktorými nás viaže isté puto. Často bývajú najzraniteľnejší tí, ktorí najhlasnejšie kričia, že im na mienke iných nezáleží. Je paradoxné, že mienka druhých sa často ukáže ako pravdivá a veci dopadnú tak, ako verejná mienka predpovedala. Totiž pozerať sa na nejaký skutok z odstupu, bez osobného zaangažovania má isté výhody. Tento pohľad sa zväčša opiera o už preverené skúsenosti, berie do úvahy len základné momenty činov, ktoré sa v rôznych osudoch opakujú.
Keď hodnotíme samých seba, hlas nášho svedomia prehlušujú iné záujmy. Hľadáme argumenty na ospravedlnenie našich zlých rozhodnutí. Máme pocit, že len my sami sme schopní posúdiť situáciu zo všetkých strán, pretože ju prežívame. Ak človek chce byť osobnosťou, musí sa vždy rozhodnúť sám. Musí si však byť vedomý toho, že prijíma riziká svojho rozhodnutia a v budúcnosti nemá právo zvaľovať vinu na niekoho iného, prípadne na okolnosti. Preto by mal byť natoľko múdry, aby sivypočul názory iných ľudí a na ich pozadí ešte raz premyslel svoje rozhodnutie. Tým vôbec netvrdím, že sa treba prispôsobiť!
NA ZAMYSLENIE
1. Opíšte niekoľko životných situácií a charakterizujte ich morálnu hodnotu.
2. Viete uviesť príklady, keď sa morálny cieľ a prostriedky na jeho dosiahnutie dostali do konfliktu?