Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy

 

 

 

Premenné sú základom programovania. Sú to miesta v operačnej pamäti počítača, ku ktorým v Pascale pristupujeme pomocou ich názvu. Ten môže obsahovať písmená (bez diakritiky), číslice (nie na začiatku) a znak _ (podčiarkník) na tvorbu zložitých názvov. Do premenných sa ukladajú čísla, znaky, texty. Ich typ musíme vždy dopredu určiť – nadeklarovať a nemôžeme ho meniť. Naopak, hodnotu premennej meníme počas výpočtu programu mnohokrát.

 

 

V jednom programe si môžeme nadeklarovať toľko premenných, koľko budeme potrebovať. Premenné môžeme využívať ako:

 

  • Miesto pre uloženie konštantných údajov (napr. názov podniku, ...)

  • Súčtovú bunku pre výpočet

  • Bunku využívanú na vetvenie programu

 

 

Procedúra je súvislá časť programu, obsahujúca sled na seba nadväzujúcich príkazov, tvoriacich jeden logický celok. Takto je možné aj zložitejší program rozdeliť na viacero častí. Potom môžeme vykonávať výpočty obsiahnuté v procedúre, ako celok.

 

Použitie procedúr má obrovskú výhodu napríklad pri vetvených programoch, kde sa volí výpočet na základe hodnoty kľúčovej premennej. Ako príklad môžem uviesť program v ktorom sa počíta DPH a aj spotrebná daň. Každý z týchto výpočtov sa od seba odlišuje a preto je výhodou vytvoriť osobitne procedúry pre každý druh výpočtu.

 

 

Slovným popisom by sa dala procedúra znázorniť asi takto:

 

program nazov_programu;                                      zadá sa názov programu

{deklaracia procedury}                                           začína vlastná procedúra

procedure moja_procedura;                                   zadáme meno procedúry

begin                                                                   začiatok procedúry

prikazy_procedury;                                               tu sú príkazy procedúry

end;                                                                    koniec procedúry

{samotny program}                                               pokračuje samotný program

begin                                                                  začína program

moja_procedura;                                                  program vyvolá procedúru

end.                                                                    Koniec


 

 

Procedúry môžu mať aj parametre. Sú to premenné, do ktorých sa načítajú záznamy zo súboru. Načítanie sa deje pri spracovaní každej vety súboru tak, že sa hodnota parametra pred naplnením vymaže (to vrele odporúčam preto, aby neostalo z predchádzajúcej hodnoty v bunke nič) a následne sa do bunky parametra nahrá skutočná hodnota zo súboru. Potom sa celá veta v procedúre spracuje podľa vopred naprogramovaných príkazov. Parametre vpisujeme do zátvorky za názov procedúry. Ak ich je viac oddeľujeme ich bodko-čiarkou a pri vykonávaní čiarkou.

 

V zásade platí, že ak nie sú v programe syntaktické – pravopisné - chyby, kompilátor vykoná preklad programu do strojového kódu.

 

 

Funkcie v programe

 

Funkcia sa od procedúry v programe Pascal líši tým, že po vykonaní sady príkazov vráti nejakú hodnotu. Funkcia sa definuje kľúčovým slovom function. Hodnotu, ktorá sa má vrátiť určuje špeciálna premenná result. Aby sa tieto príkazy mohli vo Free Pascale realizovať, je potrebné v parametri Option – Compiler zaškrtnúť voľbu Delphi compatible.

 

V programe sa môže nachádzať aj riadok s takýmto obsahom: vysledok := vysledok * zaklad; Je to vlastne riadok v ktorom prebieha samotný algoritmus. Z matematického hľadiska je to nezmysel, ale z hľadiska programátorského je tento zápis správny. Počítač daný algoritmus vykoná tak, že v bunke výsledok je určitá celočíselná hodnota a program ak príde na tento riadok vykoná matematickú operáciu tak, ako je zapísaná v programe a následne prepíše pôvodnú hodnotu vypočítaným výsledkom.

 

V programe Free Pascal môžeme bez nejakých vážnejších programov používať procedúry a funkcie. Je však nutné dávať veľký pozor, ako ich v programe budeme používať. To preto, aby sme nezacyklili program nekonečnou slučkou. Zacyklením rozumieme chybu programu, kedy sa dostane do určitej fázy výpočtu a tam chodí dokola ako v bludnom kruhu, ktorý nevie opustiť. Zacyklený program poznáme podľa toho, že beží veľmi dlho a jediný spôsob jeho ukončenia by bol break – násilné prerušenie.

 

Tieto veľmi mocné nástroje programovania treba používať tak, aby sme mali náš program vždy dobre čitateľný a, aby v ňom bola orientácia jednoduchá. Postupne, ako budeme získavať čoraz väčšie praktické skúsenosti, budeme môcť vo väčšej miere používať procedúry, funkcie, podmienky a cykly. Takto potom budeme tvoriť stále zložitejšie programy.

 

 

 

Otázky:

 

  1. Akú funkciu v programe majú premenné?

  2. Aký názov môžu mať premenné použité v programe?

  3. Na čo všetko sa dajú využívať premenné v programe?

  4. Čo sú a na čo slúžia procedúry v programe?

  5. Na čo sa používajú funkcie v programovaní?