V Kocúrkove sa má voliť nový učiteľ. Madlena, Tesnošilova žena, so susedou Vojteškou netrpezlivo očakávajú rozhodnutie. Kandidáti sú dvaja, Martin od susedov a neznámy Turčan. Pán z Chudobíc vyberie za nového učiteľa Svobodu, pochádzajúceho z Turca. Madlena aj Vojteška chcú zaňho vydať svoje dcéry, začnú pripravovať plány, upratovať domy, pretože nový učiteľ má čoskoro aj so študentmi doraziť do Kocúrkova.
Druhé dejstvo zobrazuje učiteľa Svobodu a študentov na ceste do Kocúrkova. Medzi študentov patria aj Honzík Tesnošil a Martin Vojtech. Putujú cez les, kde pri odpočinku Svoboda recituje zo Slávy dcery. Zrazu ich napadnú zbojníci, učiteľ a študenti im však nemajú čo dať, nakoniec zbojníci ponúknu jedlom študentov. Autor oživil jánošíkovskú tématiku. Všetci spolu sa zabávajú, spievajú, v noci zbojníci odídu a študenti s učiteľom pokračujú v ceste.
Madlena zistí, že učiteľ už dorazil do Kocúrkova. K Tesnošilovcom príde Vojtech, ktorý miluje Aničku, po ich synovi Honzíkovi však niet ani stopy. Tesnošil sa už začína pýtať na svojho syna. Honzík sa konečne odváži prísť do domu, otec je však z neho sklamaný. Madlena s Aničkou očakávajú návštevu učiteľa, namiesto neho však k nim postupne chodí Vojtech so Škrivánkom prezlečení za sklenára, drotára a miškára. Svoboda nakoniec nedorazí, išiel sa predstaviť pánovi z Chudobíc. Ten sa nad ním povyšuje, ospevuje svoj maďarský pôvod, vyjadruje obdiv k Maďarom a ich jazyku. Zavolá svojho syna Attilu, z ktorého chce mať Maďara. Svoboda si z pána z Chudobíc robí posmech, on to ale nepochopí. Svoboda vyjadrí svoj názor, že aj slovenský pôvod je ušľachtilý. Pán z Chudobíc chce, aby učiteľ učil študentov maďarčinu a vzbudzoval v nich obdiv k Maďarom.
Svoboda ide do domu bývalého učiteľa Procházku, kam ho vedie kostolník. Učiteľ je zamilovaný do Procházkovej dcéry Ľudmily a dúfa, že mu ju dá za ženu. Ľudmila je doňho tiež zamilovaná, Procházkovi sa Svoboda zapáči, a tak súhlasí so svadbou aj s tým, aby u nich Svoboda býval. Madlenine aj Vojteškine plány sa zrútia a susedy sa pohádajú. Život však ide ďalej a Tesnošilovci sa budú naďalej snažiť, aby v hanbe nezostali.