Genetické poradenstvo
Genetickým poradenstvom nazývame odbor genetiky využívajúci zákonitosti a metódy genetiky ku konkrétnemu riešeniu problematiky výskytu, prenosu a prevencie dedičných chorôb. Spolu s medicínskymi odvetviami sa snaží včas, správne rozpoznať a liečiť dedičné choroby a choroby s dedičnou dispozíciou. Znalosťou povahy danej choroby a jej dedičnosti, štúdiom rodín a rodov pomocou rodokmeňov umožňuje stanoviť riziko prenosu na potomka. Na základe genetickej prognózy potom možno včas odporučiť preventívne opatrenia. Medicína a genetika sa tak usilujú o to, aby sa vážne dedičné choroby neprenášali ďalej.
Na Slovensku existuje pre každý kraj tzv. Genetické oddelenie krajského ústavu národného zdravia, ktorého úlohou je genetické poradenstvo, registrácia všetkých dedičných chorôb a geneticko-lekársky výskum. V rámci každého takéhoto oddelenia pracuje Genetická poradňa. S každým prípadom, s ktorým pacienti prichádzajú, sa genetici (lekári) musia presne oboznámiť s klinickou a genetickou situáciou, následne na vedeckom základe môžu stanoviť tzv. genetickú predpoveď – t.j. aká je pravdepodobnosť, že sa daná choroba, prípadne chyba bude ďalej vyskytovať.
Prenatálna diagnostika
Už počas prenatálneho vývoja môže byť dieťa podrobené vyšetreniam na dedičné, geneticky podmienené a chromozómové ochorenia. Tzv. skríning chromozómových a vývojových chýb plodu chápeme súbor vyšetrení pomocou ktorých sa vyhľadávajú tehotenstvá so zvýšeným rizikom postihnutia vyvíjajúceho sa plodu – dieťaťa. Ak sa u ženy zistí skríningovým vyšetrením významné zvýšené riziko postihnutia jej dieťaťa, môže sa podrobiť ďalším – diagnostickým vyšetreniam, ktoré potvrdia alebo vylúčia postihnutie plodu.
Na to, aby sa vypočítalo riziko postihnutia, sú potrebné niektoré údaje a vyšetrenia, ktoré sa väčšinou kombinujú, čím sa dosahuje vyššia miera záchytnosti pri nižšej falošnej pozitivite. Do úvahy sa berie vek ženy (napr. čím staršia žena, tým je väčšia pravdepodobnosť, že jej dieťa bude postihnuté Downovým syndrómom), anamnestické údaje (napr. informácie o zdravotnom stave tehotnej, o dedičných a genetických ochoreniach v jej rodine a v rodine jej partnera), výsledky biochemických vyšetrení (viď nižšie) a výsledky ultrazvukového vyšetrenia.
Podstatou biochemických vyšetrení je meranie koncentrácie látok, ktoré vylučuje (produkuje) placenta a plod. Vyšetrenie sa robí z krvi matky. Namerané hodnoty sa ďalej prepočítavajú na násobky tzv. mediánov pre daný týždeň tehotnosti. Najčastejšie látky, ktoré sa vyšetrujú, sú:
-
PAPP-A – glykoproteín tvorený 4 podjednotkami, ktorý produkuje placenta. Ak je plod postihnutý Downovým syndrómom, hodnoty tohto glykoproteínu sú v 1., a na začiatku 2.trimestra veľmi nízke.
-
AFP – α-fetoproteín - glykoproteín, ktorý produkuje žltý vačok na začiatku tehotnosti, neskôr ho produkujú pečeň a črevá plodu. Zníženie AFP môže signalizovať chromozómové poškodenie plodu, naopak, zvýšenie môže byť napr. signálom pre nepriaznivý priebeh tehotenstva, napr. preeklapmsia (ochorenie prejavujúce sa u matky zvýšeným krvným tlakom a zvýšeným vylučovaním bielkovín do moču; ohrozuje ako matku tak i dieťa); alebo môže signalizovať niektoré ochorenia plodu, napr. ochorenia obličiek.
-
hCG – ľudský chóriový gonadotropín – poznáme dva typy α-hcg a β-hcg. Má význam pri stanovení napr. trizómie 18, trizómie 21 a pod.
-
nekonjugovaný estriol – uE3 – jeho znížené hladiny sa vyskytujú napr. pri postihnutí plodu Downovým syndrómom, alebo zníženej funkcii nadobličiek.
V prenatálnej diagnostike sa využíva i ultrazvukové vyšetrenie plodu. Z diagnostického hľadiska sa využíva na vyšetrenie tzv. šijového prejasnenia – kde sa meria šírka nahromadenej tekutiny v oblasti šije plodu, ktoré môže poukázať na prítomnosť postihnutia Downovým syndrómom a pod. Ďalej sa vyšetruje morfológia plodu, ktorá môže odhaliť, vylúčiť, hrubé vývojové chyby.
Obr. 1: Šijové prejasnenie
Amniocentéza
Amniocentéza, t.j. odber plodovej vody sa odporúča vtedy, ak je tehotná žena staršia než 35 rokov, ak mala už gravidity s chromozómovými poruchami alebo boli u nej zistené, prípadne sa predpokladajú chromozómové translácie. Ďalej sa odporúča ženám, u ktorých existuje rodinná dispozícia pre prenatálne diagnostikovateľné ochorenia, príp. jeden člen rodiny má tzv. neurálny defekt. Amniocentéza sa môže robiť od cca 14.teho týždňa gravidity. Robí sa za sterilných podmienok, počas zákroku je žena pri vedomí. Tzv. punkčná ihla sa zavádza do plodovej blany cez brušnú stenu ženy. Zákrok sa kontroluje pomocou ultrazvuku. Odoberá sa približne 15-20 ml plodovej vody. Tie ženy, ktoré vyšetrenie podstúpili vo väčšine prípadov ho zhodnotili ako nepríjemné, no nie bolestivé. Pri vyšetrení nehrozí, že by sa ihla „dotkla“ vyvíjajúceho sa dieťaťa. Existuje určité riziko vzniku infekcie u matky i plodu, ale je minimálne. Nízka je aj pravdepodobnosť, že amniocentézou sa vyvolá potrat – priemerne 0,5-1%.
Po odobratí vzorky plodovej vody sa vyšetrujú bunky zárodočného obalu, ktorý obklopuje plod a tiež odlúpené kožné bunky a bunky zalúdočno-črevného traktu plodu. Tieto bunky sa v laboratóriu kultivujú – ak sa úspešne „rozmnožia“, môžu sa izolovať chromozómy a následne analyzovať. V plodovej vode sa zisťujú aj koncentrácie niektorých látok, napr. už spomínaného alfa-fetoproteínu. Amniocentéza je pomerne presná diagnostická metóda – jej presnosť je približne 99%, u niektorých defektov je jej úspešnosť na hranici cca 90%. Odberom a vyšetrením plodovej vody možno zistiť chromozómové zmeny (Downov syndróm), neurálne defekty a ochorenia látkovej výmeny.
Chromozómové ochorenia
Medzi chromozómové ochorenia patrí už vyššie často spomínaný Downov syndróm (DS). Ide o najčastejšie sa vyskytujúce chromozómové ochorenie, inak sa nazýva aj mongolizmus, či trizómia 21. Názov trizómia 21 vychádza z toho, že tento vrodený defekt je spôsobený obyčajne prebytočným chromozómom na 21. chromozómovom páre. Postihnutý jedinec má abnormálne štruktúry a funkcie tela. V každej bunke takto postihnutého jedinca je 47 chromozómov namiesto 46. Väčšinou ide o strojnásobenie celého chromozómu. Zriedkavo sa vyskytuje tzv. translokačná trizómia, kedy sa nadpočetný úsek 21. chromozómu prichytí na iný chromozóm – v tomto prípade môže byť prenášačom jeden z rodičov a teda v rodine sa môže narodiť viac detí s týmto postihnutím. Za príčinu vzniku postihnutia mongolizmom sa pokladá aj napr. ionizačné žiarenie, niektoré chemikálie a vírusy. Ochorenie nie je možné vyliečiť. V minulosti postihnutí s DS často zomierali v mladom veku (ešte pred pubertou), v súčasnosti, vďaka pokroku v medicíne, nie je zriedkavé, stretnúť „downíka“ i po 50-tke.
Ľudia postihnutí DS majú typické znaky:
-
premenlivé zníženie inteligencie (postihnutý DS môže byť úplne nesamostatný, ale môže vyštudovať i vysokú školu)
-
spomalenie vývoja motoriky
-
vrodené srdcové chyby
-
vývojové anomálie v tráviacom trakte
-
poruchy sluchu, zraku
-
sklony k leukémii
-
poruchy funkcie štítnej žľazy
-
sploštená tvár
-
šikmo položené oči, kožný záhyb vo vnútornom kútiku oka
-
široké ruky, krátke prsty, neprerušená priečna ryha na dlani
-
otvorené ústa, ovisnuté kútiky úst, veľký jazyk
-
krátky krk
-
malé uši
Obr. 2: Karyotyp postihnutého s Downovým syndrómom
Obr. 3: Pablo Pineda – prvý postihnutý s Downovým syndrómom, ktorý získal vysokoškolský diplom.
Zopakujte si:
1. Vymenuj typické fyzické znaky postihnutého trizomiou 21.2. Vysvetli pojem amniocentéza.
3. Čo je to prenatálna diagnostika? Vysvetli jej význam.
Použitá literatúra:
http://www.ruzovastuzka.sk/#351http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=7&file=clovek
http://primar.sme.sk/slovnik_pojmov.asp?ids=15&id=272#ixzz1x0mw0nw3
http://prenatalnecentrum.sk/?menu=odborne&menu2=brozura
http://sk.wikipedia.org/wiki/Downov_syndr%C3%B3m
http://primar.sme.sk/c/4116792/prenatalna-diagnostika-a-ultrazvukove-vysetrenia.html
Zdroje obrazkov:
http://www.tuginecologo.net/translucencia.htmhttp://www.naturheilt.com/Inhalt/Mehr_Downsyndrom.htm
https://cepmed.dnadirect.com/grc/patient-site/prenatal-screening/learn-what-is-down-syndrome.html?mHtC2iADZdRulXuUXJG6too