Ťapákovci patria k najznámejším prózam o prostých dedinčanoch. Názov sa stal symbolom lenivosti, nedvižnosti, zatuchnutého dedinského patriarchálneho života).                                                                    Žijú patriarchálnym spôsobom v dome, v ktorom žili ich predkovia (16 v jednej izbe) a nedajú sa vyrušiť zo svojho lenivého života.  Novoty ich nezaujímajú, do roboty sa im nechce, ani na jar keď sa už všetci tešia do poľa. Z Ťapákovskej rodiny vynikajú dva kontrastné postavy:                                             

Iľa (kráľovná):

Je povýšenecká, namyslená, usiluje sa zmeniť zaostalí život Ťapákovcov vrátane jej neoblomného muža Paľa.                                                                                                                                                            Iľu neznášajú aj keď sa cíti byť gazdinou. Ostatný ju neznášajú lebo sa im nepáči, že im drží kázeň za každú maličkosť. Je babicou. Bola na zaučenie v Rimavskej Sobote, kde videla iný, modernejší  život.  Proti Ile sa najviac ozýva Anča.

Anča (zmija, ktorú zmijou nazývajú pre jej ostrý jazyk a studené srdce):

Anča má 30 rokov. Je to stará dievka. V tvári je síce pekná, ale lámka jej pokrivila nohy. Nemôže chodiť, vláči sa po dome iba na dlaniach a kolenách. Je znetvorená telesne i duševne. Veľmi vo vnútri trpí. Je uštipačná, zádrapčivá, vždy namosúrená, ale vo vnútri je citlivá a vážna. Túži po láske a vlastnej rodine, ale vie, že sa nikdy nevydá. Vyšíva čepce pre mladé nevesty, ale ona nevestou nikdy nebude. Je zaľúbená do Jana Fuzakovie, ktorému  praje len to najhoršie lebo jeho otec poradil Ančinej matke aby ju pribili na desku, že sa jej nohy vyrovnajú, ale  ešte viac sa jej pohoršilo.

Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, ktoré sú u Ťapákovcov odjakživa zavedené. Žiada svojho muža Paľa, aby sa odsťahovali a postavili si dom. Keď Paľo nesúhlasí, Iľa odchádza do služby k pani rektorke. Paľo je s chlapmi pri ovciach. Po návrate všetci čakajú čo spraví. On však za Iľou nejde. Jeden večer nakoniec Paľo príde – donútil ho k tomu Jano. Ona je šťastná, ale navonok sa tvári, že ho nechce. On sa otočí a odchádza akoby sa nič dôležitého nestalo. Iľu to škrie, chcela už odísť zo služby preč, lebo nie je taká ako si ju predstavovala. Východisko sa jej ponúka v upozornení notára, že môže v dedine vykonávať iba jednu funkciu. Je aj babicou a tak sa musí rozhodnúť. Vyberá si odchod zo služby, je rada, ale tvári sa, že je to nutnosť. Veci odniesla do rodičovského domu. O týždeň sa tam presťahoval aj Paľo. Onedlho je postavený nový dom pre Paľa a Iľu. Sú šťastný a spokojná je aj celá rodina Ťapákovcov. Dusia sa v jednej izbe, všetko je im jedno, žijú tak ako predtým a smejú sa s Ilinho domu. Anča mrzáčka je nespokojná. Mysliac na Jana Fúzakovie, preklína svoje narodenie a život.