Po prusko-francúzskej vojne (1866-1870) vzniklo 18. januára 1871 Nemecké cisárstvo a narušila sa rovnováha v Európe. Nemci začali postupne uskutočňovať plány na ovládnutie Európy a získanie kolónií na úkor koloniálnych mocností (Anglicka, Francúzska, Ruska), ktoré sa cítili ohrozené. Anglicko a Francúzsko sa snažili udržať svoju koloniálnu ríšu v Ázii a Afrike. Rusko sa snažilo posilniť svoj vplyv na Blízkom východe, Balkáne (tu narazili na záujmy Rakúsko-Uhorska) a predovšetkým ovládnuť čiernomorské úžiny. Ako zámienku využívali ochranu pravoslávneho obyvateľstva.


 

Vznik vojenských zoskupení Trojspolku a Dohody


1879 – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vytvorili Dvojspolok

1882 – k Dvojspolku sa pridalo Taliansko - vznikol Trojspolok

1883 – k Trojspolku sa pridalo Rumunsko

1894 – vojenská dohoda medzi Francúzskom a Ruskom

1904 – tzv. srdečná dohoda medzi Anglickom a Francúzskom

1907 – spojenie Anglicka a Ruska – zavŕšenie vzniku Trojdohody (Dohody)



 

Trojspolok (1882 – 1918)


Udalosti na Balkáne stáli ovplyvnili vznik vojenského spojenectva Nemecka a Rakúsko-Uhorska, ktoré spísali tajnú vojenskú zmluvu (tzv. Dvojspolok) o vzájomnej pomoci v prípade ruského útoku. Táto obranná zmluva bola podpísaná vo Viedni v roku 1879. Dvojspolok sa v roku 1882 rozrástol o Taliansko a premenoval sa na Trojspolok. Zmluvné strany sa zaviazali, že sa nezúčastnia nijakých dohôd namierených proti niektorému z členov Trojspolku. V prípade napadnutia niektorej členskej krajiny druhými štátmi, mali zvyšní členovia spoločne vstúpiť do vojny. Táto aliancia bola najviac namierená proti Francúzsku, ktoré malo napäté vzťahy aj s Nemeckom, aj s Talianskom. Inak mali členské štáty Trojspolku voči sebe zachovávať priateľskú neutralitu. Zmluvu obnovovali v rokoch 1887, 1891, 1902 a 1912.

 

Hlavné postavenie v aliancii malo Nemecko. Talianske vzťahy s Trojspolkom sa začali časom zhoršovať a v roku 1915 dokonca otvorene prestúpilo do tábora Trojdohody. Trojspolok sa na počiatku vojny po strate Talianska premenoval na Centrálne (Ústredné) mocnosti a rozšíril sa o spojencov Turecko (Osmanská ríša) a Bulharsko. Porážkou v prvej svetovej vojne sa táto aliancia rozpadla.


 

 

Trojdohoda - Dohoda (1907 – 1918)


Kvôli hrozbe zo strany Trojspolku vytvorilo Francúzsko a Rusko v roku 1894 vojenský blok nazývaný Dvojdohoda. Oba štáty sa zaviazali k vzájomnej vojenskej pomoci v prípade, že jeden z nich bude napadnutý krajinou, ktorá ja súčasťou Trojspolku. Základ Trojdohody bol vytvorený v roku 1904 zmluvou medzi Britániou a Francúzskom („srdečná dohoda“), v ktorej tieto štáty vyriešili svoje spory o kolónie. V roku 1907 bola podobná zmluva podpísaná medzi Ruskom a Britániou, a tým bol proces utvorenia Dohody ukončený. Trojdohoda alebo Dohoda vznikla ako obrana proti expanzii centrálnych mocností. Počas 1. svetovej vojny sa Dohoda rozrástla na 25 štátov – medzi najvýznamnejších spojencov patrili: Japonsko, Taliansko a od roku 1917 aj USA. Po víťazstve v prvej svetovej vojne sa aj táto aliancia rozpadla.



 

Spory medzi mocnosťami v predvečer 1. svetovej vojny


Aj napriek spojenectvám existovali nezhody vo vnútri jednotlivých zoskupení. Ohniskom nezhôd bol najmä Balkán.


V roku 1908 si Rakúsko-Uhorsko prisvojilo Bosnu a Hercegovinu, na ktorú malo 30 ročný mandát od Berlínskeho kongresu.


V roku 1912 vypukla prvá balkánska vojna, v ktorej bojovali Bulharsko, Srbsko a Grécko proti Turecku. Ako zámienku použili utláčanie Macedónie Tureckom. Turecko rýchlo prehralo a stratilo väčšinu európskeho územia na Balkáne.


V roku 1913 vypukla druhá balkánska vojna. Grécko a Srbsko bojovali proti Bulharsku a Macedónii. Bulhari prehrali a víťazi si rozdelili Macedónsko. Vtedy vzniklo aj samostatné Albánsko. Vojny sa viedli aj

 

  • v Afrike:

 

1890 - Taliansko obsadilo Eritreu

1899-1902 - búrske vojny. Bol to vojnový konflikt na juhu Afriky medzi Veľkou Britániou a dvoma búrskymi republikami, Transvalskou republikou a Oranžským slobodným štátom.


 

  • v Ázii:

 

1894-1895 - čínsko-japonská vojna o Kóreu

1904-1905 - rusko-japonská vojna na Ďalekom východe.



 

Cesta k 1. svetovej vojne


Európa tak bola rozdelená na dva nepriateľské tábory a bolo len otázkou času, kedy vypukne vojenský konflikt. 1. svetová vojna vznikla ako dôsledok rozporov medzi svetovými mocnosťami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy. Svoje pohnútky pre vstup do vojny mali všetky vtedajšie európske mocnosti, najväčšiu aktivitu v tomto smere však viedlo Nemecké cisárstvo. Sami začať vojnu sa však Nemci z politických dôvodov neodvážili. Vhodná zámienka sa naskytla v júni 1914, keď rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v Bosne veľké vojenské manévre. Obyvatelia Bosny a Hercegoviny sa nechceli zmieriť s pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo Srbsko. Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu František Ferdinand d’Este ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver navštívil Sarajevo, hlavné mesto Bosny. 28. júna 1914 zastrelil Františka Ferdinanda s manželkou Žofiou Chotkovou počas cesty autom po sarajevskom nábreží mladý študent Gavrilo Princip, člen srbskej teroristickej organizácie Mladá Bosna (súčasť organizácie Čierna ruka). Následník trónu nebol v Rakúsko-Uhorsku obľúbený, ale jeho vražda bola vhodnou zámienkou na rozpútanie vojny.

 



Zopakujte si:
1. Kedy a ako vznikal Trojspolok?
2. Kedy a ako vznikala Trojdohoda?
3. Aké vojenské konflikty sa odohrávali na konci 19. a na začiatku 20. storočia?
4. Aká udalosť odštartovala 1. svetovú vojnu?

Použitá literatúra:
1. Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001
2. Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá, Bratislava 1998