Modifikácie vetnej sklady sú vlastne odchýlky od vetnej skladby.

 

 

VYSUNUTÝ (VYTÝČENÝ) VETNÝ ČLEN:


  • Mimo vety je slovo, ktoré chceme zvýrazniť.

  • Je oddelený čiarkou.

  • Je oddelený intonáciou.

  • Je oddelený i zámenom.


 

Príklady:

  • Ružová, tá sa mi páči!

  • Jednotka, to je fajn!

  • Jednotka, tá ešte neznamená úspech.

  • Sedí tam, v obývačke.

  • Bude ti ešte dobrá, tá perina.

 

Pozor!

 

Čiarkou sa neoddeľuje neurčitok vo vetách.

  • Kradnúť nekradne.

  • Písať nepíše.

  • Bežať nebeží.

  • Ležať neleží.

 

 

 

OSAMOTENÝ VETNÝ ČLEN:


  • Je to konštrukcia, ktorá má význam samostatnej výpovede.

  • Je oddelený interpunkčným znamienkom (bodka, otáznik,...).

  • Je oddelený aj intonačne.


Príklady:

Večer prišiel Tomáš. Nahnevaný a mrzutý.

Prosím si tvaroh. Čerstvý.

Vrátili sme sa z brigády. Ale bez peňazí.

Prosím si čaj. Ale teplý.

Prines mi múku. Hladkú.

Na pohovke niečo ležalo.Špinavé a nehybné.

 

 

 

PRIPOJENÝ VETNÝ ČLEN:


  • Dopĺňa povedanú alebo napísanú vetu.

  • Obyčajne sa pripája neočakávane.

  • Je oddelený interpunkčným znamienkom.

  • Oddeľuje sa pomlčkou alebo čiarkou.

  • Je oddelený intonačne.


Príklady:

Včera nám prednášal pán profesor Stanček – a vynikajúco.

Prosím si tvaroh, ale čerstvý.

Vrátili sme sa z brigády, bez peňazí.

Prosím si čaj, ale teplý.

Prines mi múku, hladkú.

 

 

VÝPUSTKA (ELIPSA):


  • Je to konštrukcia, kde sa niektoré slovo vynecháva.

  • Vynechané slovo je menej dôležité.

  • Alebo vynechané slovo môže byť známe z prechádzajúcej situácie.


Máme niekoľko druhov výpustiek:


  • Lexikalizované: Aká práca – taká pláca. (je)


  • Kontextové: vyskytujú sa v písomnom texte, viažu sa na predchádzajúci text:


A Jano (stál) ako drevo.


  • Situačné – vyskytujú sa v každodennej situácii.


 

Príklady:

Aká matka, taká Katka. (je)

My o vlku, vlk za dverami. (hovoríme – je)

Mladosť pochabosť. (je)

Prosím si kilo. (Stojím pred stánkom s ovocím a ukážem napr. na jablká.)

 

 

 

PRERUŠENÁ VÝPOVEĎ – APOZIOPÉZA:


  • Je významovo neukončená.

  • Je intonačne neukončená.

  • Alebo je násilne prerušená.

  • Je charakteristická pre hovorenú reč.

  • Spája sa s gestom, mimikou.

  • Je častá pri vyjadrovaní citov.

  • Je vyznačovaná tromi bodkami: ...


 

Príklady:

Je to ťažké a...

Mladosť je krásna...

Tam hore je to. To biele...

Och, tak by som chcela...

 

 

 

VSUVKA (PARENTÉZA):


  • Niečo ňou dodávame, dopĺňame, vyjadrujeme subjektívny názor.

  • Môže to byť slovo, prípadne aj celá veta.

  • Je oddelená čiarkou, pomlčkou, zátvorkou.


Začneme, a teraz už vážne, s rozborom prác.

Na obed – v horúčave i mraze – chodil domov.

Remeslo, ako hovorievala naša starká, má zlaté dno.

M. Kukučín (Dr. M. Bencúr) patrí medzi spisovateľov slovenskej literatúry.

Všetci žiaci, ako sme už spomínali, pôjdu na výlet.

 

 

 



Zopakujte si:
1. Vysvetlite termín modifikácie vetnej skladby.
2. Charakterizujte aspoň dve modifikácie vetnej skladby.
3. Uveďte, ktorá modifikácia vetnej skladby je častá v bežnej komunikácii.

Použitá literatúra:
Súkromné materiály autorky
ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2
WEISSOVÁ, K.: Slovenský jazyk a komunikácia. 1. vyd. 2010. Príroda Bratislava. ISBN 978-80-07-01820-4