Slovenská realistická literatúra II.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

Spoločensko-politické podmienky:

• 1880 – 1918

• Uvedené literárne obdobie sa začína formovať krátko po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií.

• Slovenské gymnáziá sa nachádzali v Revúcej, Martine a v Kláštore pod Znievom.

• Po zatvorení uvedených troch slovenských gymnázií na Slovensku už žiadna slovenská stredná škola do roku 1918 neexistovala.

• Ide o obdobie Rakúsko – Uhorska – obdobie sociálneho, národného, kultúrneho i jazykového útlaku

• Rástlo zlé sociálne postavenie ľudu, bieda, hlad, chudoba, choroby.

• Významným spolkom sa stal spolok Detvan (vznikol v roku 1883 v Prahe) – organizoval vzdelávacie a kultúrne podujatia, podnecoval záujem o Slovensko.

• Kultúrnym centrom doby sa stalo mesto Martin – vznikla tu kníhtlačiareň, ženský spolok Živena, Muzeálna slovenská spoločnosť. V meste postavili Národný dom (súčasná stará budova Divadla SNP).

• Na politickej scéne pôsobila predovšetkým Slovenská národná strana a neskôr vznikli Hlasisti.

• SNS bola v trvalej opozícii voči uhorskej vláde a silám, ktoré nerešpektovali národnú svojbytnosť Slovákov. Orientovala sa na Rusko a presadzovala politickú pasivitu, čím sa dostávala na konzervatívne pozície a vyslúžila si veľkú kritiku najmä mladších generácií.

Slovenský literárny realizmus sa rozvíjal sa v troch vlnách:

1.vlna – 1880 – 1900 – opisný realizmus

Hlavní predstavitelia:

S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav, T. Vansová, M. Kukučín, E. Maróthy – Šoltésová

2.vlna – 1900 – 1918 – kritický realizmus

Hlavní predstavitelia:

B. Slančíková Timrava, J. Gregor – Tajovský, J. Čajak, Ľ. Podjavorinská, J. Jesenský

3. vlna – 1918 – 1945:

B, Sociálno-psychologický realizmus – M. Urban, J. Cíger Hronský, Š. Letz

C, Socialistický realizmus – P. Jilemnický, F. Kráľ, V. Mináč, L. Mňačko, A. Bednár, A. Plávka, P. Horov,...

Terézia Vansová

Významná predstaviteľka slovenskej realistickej literatúry, jedna z vedúcich predstaviteliek slovenského ženského hnutia na konci 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia.

Jej prvé literárne pokusy spadajú do roku 1875. Písať začala tajne a jej prvou prácou bol cyklus šiestich básní MOJE PIESNE, ktoré uverejnil časopis Orol. Podpísané boli pseudonymom Terézka M. (Medvecká).

Z FARY A ZO ŠKOLY – cyklus väčšinou humorne ladených próz z prostredia dedinských fár a škôl, z prostredia, ktoré T. Vansová veľmi dobre poznala. Mnohé príhody jej prerozprával  jej otec a jej manžel. Príbehy sú plné prekvapení, zvratov, prekážok, ale napokon sa všetko dobre skončí.

Do uvedeného cyklu zaraďujeme napr. črty:

Julinkin prvý bál, Ohlášky, Prsteň, Rechtorova dcéruška a ďalšie.

Beletrizované kroniky: Paľko Šuška, Danko a Janko, dobrodružstvá malých hrdinov

Julinkin prvý bál – dej poviedky je jednoduchý. Dotýka sa citového rozpoloženia farárskej dcéry Julinky, ktorá sa pripravuje na svoj prvý ples, kde sa napriek jednoduchému oblečeniu stáva stredobodom pozornosti mládencov.

Snahou T. Vansovej bolo uchovať presné záznamy o tom, ako sa začiatkom 19. storočia dievčatá pripravovali na ples. Snažila sa čo najpresnejšie zachytiť každú drobnosť odevu, reči ľudí a ich správania, názorov a zmýšľania.

Ohlášky – hlavnými hrdinami humorne ladenej prózy sú deti farára – Helenka a Števko. Rozhodnú sa „pomôcť“ svojmu bratovi Samkovi, ktorý je zaľúbený do učiteľovej dcéry Želky, proti ktorej má výhrady jeho matka. Deti napíšu a podstrčia roztržitému otcovi – farárovi ich ohlášky a ten, na prekvapenie všetkých, ich aj prečíta. Nakoniec sa všetko vysvetlí a urovná.

Paľko Šuška – T. Vansová v diele spracovala skutočný príbeh chlapca – siroty. Paľko Šuška žil na slatinskej fare. V diele sledujeme jeho detstvo, študentské roky, učiteľskú prax a jeho predčasnú smrť. Paľko po smrti vlastného otca vyrastal v rodine Medveckých, ktorí ho vďačne prijali za svojho, poslali ho na štúdiá do Banskej Štiavnice. Po ich ukončení sa Paľko stal učiteľom v Petrovci, kde ako dvadsaťsedemročný zomrel.

Danko a Janko, dobrodružstvá malých hrdinov – dielo napísala T. Vansová na základe skutočných faktov a príbehov, ktoré sú súčasťou života Jána Vansu (syn učiteľa) a Daniela Laučeka (syn farára). Próza nemá súvislý dej, tvoria ju jednotlivé príhody, ktoré prežili v detstve Ján a Daniel.

Memoárové prózy: TERÉZIA MEDVECKÁ, RODENÁ LANGE – beletrizovaná biografia

JÁN VANSA – faktografická biografia. Je to najrozsiahlejšie dielo T. Vansovej, ktoré venovala činnosti, práci a životu svojho manžela, rozpracovala jeho životný príbeh od narodenia až po smrť. V diele priblížila aj kultúrny, spoločenský a politický život predovšetkým v okolí Tisovca, viaceré významné osobnosti slovenského národného života (M. Hrebenda, Koloman Banšell, Pavol Dobšinský, rodina Daxnerovcov,...)

Cestopisné prózy: PANI GEORGIADESOVÁ NA CESTÁCH

Romány: SIROTA PODHRADSKÝCH , KLIATBA, SESTRY

Sirota Podhradských – príbeh meštianskeho dievčaťa Violy Podhradskej, ktorej zomrie matka, otec vyjde na mizinu, obvinia ho z podpaľačstva a napokon ubijú na smrť. Viola potom žije u uja Vilinského, kde prežíva ústrky a málo porozumenia. Nakoniec sa zaľúbi do jeho najstaršieho syna Imricha a všetko sa skončí dobre. Úplne na záver sa podarí očistiť aj pamiatku jej otca.

Spoločenské novely: ROZSOBÁŠENÍ, SUPLIKANT, OBETE MÁRNOMYSELNOSTI, CHOVANICA, VLČIA TMA a ďalšie

Poviedky z dedinského prostredia: ILENIN VYDAJ, BIELA RUŽA

Divadelné hry: SVEDOMIE, POTOPA a ďalšie

Preklady: z tvorby Boženy Němcovej, niektoré nemecké novely

T. Vansová patrila medzi významné organizátorky ženského hnutia v 19. storočí:v roku 1898 začala vydávať ženský časopis pre poučenie a zábavu – Dennica, po prvej svetovej vojne redigovala časopis Slovenská žena,pôsobila ako členka spolkuŽivena, istý čas pracovala ako jeho predsedníčka. Jej blízkou priateľkou a spolupracovníčkou bola E. M. Šoltésová.

P. O. Hviezdoslav

Tvorba P. O. Hviezdoslava:

Lyrika:

Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety, Prechádzky letom, Prechádzky jarom

HÁJNIKOVA ŽENA

V úvodnom Predspeve autor ospieval hojivý účinok lesov na ľudskú dušu. Hlavnými nositeľmi deja sú mladý hájnik Miško Čajka, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villáni.

Po smrti starého hájnika sa jeho syn Michal uchádza o miesto v hájovni u majiteľa panstva Artuša Villániho. Ten ho príjme do služby a Miško si do hájovne privádza svoju mladú ženu Hanku. Mladí zaľúbenci sú šťastní a spokojní uprostred krásnej prírody. Ich rodinnú idylu naruší mladý Artuš, syn starého Villániho, ktorému sa pri návšteve kostola Hanka zapáčila a chce si ju „získať“. Hanka ho odmieta, preto si Artuš vymyslí podlý plán. Usporiada poľovačku, na ktorej je aj Miško a keď si je istý, že Hanka je sama doma, ide za ňou s úmyslom ju zviesť. Hanka ho v sebaobrane zabije. Miško prichádza domov a vidí hrozný obraz. Artuš leží v kaluži krvi mŕtvy a pri ňom Hanka v šoku. Michal prinúti Hanku prísahou, že neprezradí nikomu pravdu a vezme vinu na seba. Uväznia ho a čaká na súd.

Hanka sa vráti k svojim rodičom, ale aj oni sa od nej odvrátia a vyčítajú jej Miškovu vinu. Hanka sa napokon od žiaľu a výčitiek svedomia pomätie. Odíde z domu a túla sa po okolí.
V deň posledného pojednávania, po roku, obhajca dojemne ospravedlňuje Miškov čin, keď zrazu vstúpi do súdnej sieni Hanka. Prizná sa, že Artuša zabila ona. Súd ich oboch oslobodí a Miško si odvádza svoju pomätenú ženu domov.

Raz po búrke sa Michal túlal horou a zbadal, že rieka strhla most. Odrazu začul, že po ceste ide kočiar. Michal beží, kričí a koč zastavuje. V kočiari sedí starý pán Villáni. Po tomto čine Miškovi a Hanke starý pán Villáni odpúšťa a dovolí im vrátiť sa do hájovne. Záver je šťastný, po narodení dieťatka sa Hanke vráti duševné zdravie. Fabula básne je ukončená harmonicky - do hájnikovej chalupy sa vracia spokojnosť a šťastie.

Básnická skladba ospevuje ľud, jeho mravnú silu a krásu. Je to aj obraz slovenskej prírody, ktorej krása sa odráža aj v povahe slovenského človeka.

Autor využíva lyrický opis chalupy a kaštieľa, úvahy o ľudskom šťastí a údele jednoduchých ľudí. Dielo vyniká živým dialógom, v ktorom je množstvo trópov a básnických figúr. Postavy hovoria aj dialektom, využívajú sa bohemizmy aj hviezdoslavovské novotvary.

EŽO VLKOLINSKÝ

Po smrti váženého zemana Beňa Vlkolinského sa paňou domu a jeho majetku stala Estera Vlkolinská, Beňova manželka. Sama sa starala o majetok a sama vychovávala ich jediného syna – Eža. Mladý muž sa zaľúbil do pekného dievčaťa – Žofky Bockovie, ktorá ale nepochádzala zo zemianskeho rodu. Jej rodičia boli sedliaci. Ežo sa ale rozhodol, že si Žofku zoberie aj napriek tomu, že nepochádza zo zemianskej rodiny. Úplne iný názor na ich vzťah má ale Estera Vlkolinská, Ežova matka. Estera bola zarytou zemiankou, tvrdou a panovačnou ženou. Nebola ochotná rešpektovať rozhodnutie svojho syna, sedliackou dievčinou opovrhuje, chce, aby si Ežo zobral za ženu len dievča zo zemianskej rodiny. Ona mu ju dokonca aj vybrala – Ežovou ženou sa mala stať Marka Tomášovie.

Ežo sa s matkou veľmi poháda a odíde z domu. Prichýli ho jeho strýko – Eliáš Vlkolinský. Eliáš patril tiež medzi zarytých zemanov. Eža prijal do svojho domu len z vypočítavosti, aby nahneval Esteru, ktorú nikdy nemal rád. Aj na svojho brata Beňa mal ťažké srdce, lebo Beňovi dali rodičia vzdelanie, zatiaľ čo on musel drieť na hospodárstve. Beňovi dokonca neprišiel ani na pohreb.

Eža privítal teda s otvorenou náručou. Získal v ňom lacnú pracovnú silu. Neskôr mu vystrojil aj veľkú svadbu. Estera na svadbu neprišla a celé roky svojho syna neprijala. Jej srdce sa otvorilo až po stretnutí s vnukom Benkom, ktorý si ju získal a vzápätí do svojho domu prijala aj syna s manželkou

GÁBOR VLKOLINSKÝ

Gábor bol vzdialeným príbuzným Eža Vlkolinského. Pochádza teda tiež zo zemianskej rodiny. Rád chodil na tancovačky a zábavy. Zahľadel sa do Marky Tomášovie, ktorú Ežova matka Estera vybrala za ženu pre Eža. Marka nechcela Gábora. Osud jej nežičil. Raz po zábave vybehla rozhorúčená na studený chladný vzduch, prechladla a už sa z choroby nedostala. Na jar zomrela.

Gáborovi to v láske nevychádzalo. Sobáš s Uľkou Gažovie mu prekazila matka, ktorá veľmi pila. Keď sa o jej pití dozvedela Uľkina matka, zakázala dcére vydať sa do tejto rodiny. Potom sa Gábor zaľúbil do Zuzky Klockovie, ale ona si našla iného. S Markou sa to tiež skončilo veľmi zle.

Gáborovi to nevychádzalo ani v jeho rodine. Matkin alkoholizmus prepukol naplno, otec sa ju snažil od pitia odhovoriť, ale nedarilo sa mu to. Napokon začal piť aj on a spoločne prepili celý majetok. Dom spustol, hospodárstvo bolo zanedbané, rástli ich dlhy. Vtedy mu pomôže Ežo, ktorý mu poradí, aby si nevestu hľadal medzi sedliackymi dievčatami.

Svetozár Hurban Vajanský

Významný slovenský predstaviteľ obdobia realizmu. Vo svojej tvorbe sa zameral na obraz zemianstva a jeho života.

Najvýznamnejšie diela:

SUCHÁ RATOLESŤ

Stanislav Rudopoľský, mladý zeman, právnik a maliar sa vracia po rokoch do rodného kraja. Spočiatku nerozumie a zľahka ironizuje národné snahy statkára Karola Vanovského a učiteľa Alberta Tichého. Oboch ale pokladá za seberovných a kvôli Albetovi Tichému sa zúčastní aj súboja s maďarónom Svatnayom. Príchod Stanislava Rudopoľského ovplyvní aj manželku Vanovského, Máriu, ktorá krátky čas uvažuje o Rudopoľskom ako o ideálnom mužovi, čo vyvolal Rudopoľský svojim šarmom a správaním. Nakoniec, ale práve toto ozdraví jej vzťah s manželom, ktorého má rada, ale zároveň mu konečne povie, že cíti, že jej manžel Karol Vanovský venuje všetku energiu starostlivosti o hospodárstvo, ľudí, národ a na manželku akoby zabudol. Karol pochopí, že to čo pokladal za samozrejmé, sa môže vytratiť a jeho vzťah k manželke sa obnoví.

Ďalšími postavami sú chovanica Vanovského - Anna. Anna mala vzťah s učiteľom Tichým, ktorý ale ostane nenaplnený. Anna je vážne chorá a postupne prichádza o zrak. Práve preto vracia Albertovi Tichému sľub manželstva a napokon zomiera.

Stanislav Rudopoľský má záujem o vdovu Adelu Rybáričku, ktorá pôsobí príliš nezávisle, slobodomyseľne, na niekoho navonok ľahko dostupne. Adela vycíti tieto pocity Rudopoľského, a preto ho ignoruje, aj keď ju zaujal, ale jej pravá podstata sa prejaví, keď je Stanislav Rudopoľský ranený v súboji a jediná osoba, ktorá sa o neho postará a ošetruje ho, je práve Adela. Adela sa zároveň prakticky postará o Rudopoľského obydlie a všetci vidia, že za zovňajškom navonok extrémne emancipovanej mondénnej ženy je starostlivá láskyplná praktická bytosť.

Pod vplyvom udalostí posledného roka, ktoré Rudopoľský zažil, mení aj svoj názor na národné otázky a odhodlá sa spolupracovať na ,,slovenskej veci“ s Karolom Vanovským a Albertom Tichým, ako povie: ,,od koreňa". Suchá ratolesť sa má obrodiť a opäť vyraziť živými novými zelenými výhonkami.

Použitá literatúra:

IVANIČOVÁ, A.: Portrét Terézie Vansovej, Pedagogická Fakulta Univerzity Komenského. 1996. Bratislava

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SLOVENSKÁ A ČESKÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1999. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01097-1

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6