Mgr. Martina Mošaťová


 

Zástupcovia  kmeňa obrúčkavce sú morské, sladkovodné alebo žijúce v pôde (podieľajúce sa na tvorbe humusu).


Telo obrúčkavcov je zložené z článkov, rovnocenných obrúčok. Ide o homonómnu článkovanosť - vonkajšie články zodpovedajú vnútorným, u všetkých tried okrem pijavíc. Na článkoch sa nachádzajú parapódiá (u morských druhov) alebo štetiny. Majú dobre vyvinutý kožno-svalový vak. Medzi kožno-svalovým vakom a tráviacou rúrou je dobre vyvinutý célom (druhotná telová dutina), je miestom uloženia vnútorných orgánov. Tráviaca sústava je tvorená tráviacou rúrou, majú vyvinutú ústnu dutinu, hltan, črevo, análny otvor.


Cievna sústava je zatvorená, tvorená chrbtovou a brušnou cievou, ktoré sú vzájomne prepojené. Dýchanie zabezpečujú žiabre alebo dýchajú celým povrchom tela.  Vylučovacia sústava je tvorená metanefrídiami (vylučovacie orgány) nachádzajúce sa v každom článku. Nervová sústava je rebríčková. V oblasti hlavy sa nachádza podhltanový a nadhltanový uzol, ktoré vytvárajú okolo hltana obrúčku. Z nej vybiehajú dva pásy nervových ganglií tiahnuce sa brušnou stranou tela. Pásy sú vzájomne priečne spojené v každom článku, v ktorom sa nachádza jeden pár nervových uzlov (jeden vzájomne priečne spojený pár v každom článku). Zmyslová sústava pozostáva zo zmyslových orgánov (oči, hmatadlá, statocysty), vyvinuté sú najmä u dravých druhov v hlavovej časti (proces cefalizácie). Sú oddeleného pohlavia, gonochoristi, zriedka hermafrodity. Pohlavné orgány sú uložené v určitej časti tela. Vývin je priamy (máloštetinavce) alebo nepriamy, prostredníctvom larvy (mnohoštetinavce). Morské druhy sa môžu rozmnožovať aj nepohlavne (pučaním).


Triedy:

1.   Mnohoštetinavce (Polychaeta)

2.   Máloštetinavce (Oligochaeta)

3.   Pijavice (Hirudinea)



Mnohoštetinavce (Polychaeta)

Sú významné z fylogenetického hľadiska, sú považované za východiskovú skupinu pre všetky célomové prvoúste živočíchy. Väčšina druhov patrí k morským obrúčkavcom. Majú dobre vyvinuté parapódiá, na ktorých sú umiestnené zväzky štetín, hmatové brvy a žiabre. Hmatadlá sú na prvom článku tela. Sú gonochoristi s nepriamym vývinom, cez larvu (trochofóru). Rozmnožujú sa aj nepohlavne- telo sa rozpadá na viac článkov, segmentov, z ktorých dorastá dospelý jedinec. Sú dravé alebo sa živia planktónom, organickými zvyškami- najmä prisadnuté druhy, u ktorých sa vyskytuje aj schránka. Nereidka hnedá (Nereis pelagica), palolo zelený (Eunice viridis), hypánia sladkovodná (Hypania invalida)- žije na našom území v Dunaji.



Máloštetinavce (Oligochaeta)

V prednej časti tela sa koncentruje opasok (clitellum). Oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v zemi, v tzv. kokóne, zámotok- špeciálny obal. Sú to hermafrodity, na každom článku sa nachádzajú štyri zväzky štetín. V pokožke majú umiestnené hmatové a na svetlo citlivé bunky. Charakteristická je veľká regeneračná schopnosť. Dážďovka zemná (Lubricus terestris), tubifex bahenný (Tubifex tubifex)- žije na dne sladkých vôd.



Pijavice (Hirudinea)

Vonkajšie článkovanie nezodpovedá vnútornému usporiadanie orgánov. Počet vonkajších článkov je väčší ako vnútorných. Telo je sploštené, pohyb zabezpečuje dobre vyvinutý kožno-svalový vak. Vyskytujú sa v sladkých vodách, sú dravé alebo ektoparazitmi- cicajú krv. V prednej časti tela majú ústnu prísavku a vzadu koncovú prísavku. Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis)- využíva sa v lekárstve na odsávanie krvi pri vysokom krvnom tlaku a rozpúšťanie krvných zrazenín. Jej slinné žľazy obsahujú látku heparín- zabraňuje zrážaniu krvi. Pijavica konská (Haemopis sanguisuga), pijavička rybia (Piscicola geometra)- parazituje na rybách.



Kmeň: Pazúrikavce (Onychophora)

Fylogeneticky veľmi stará skupina. Zástupcovia kmeňa žijú v Afrike a južnej Amerike, vzhľadom pripomínajú stonôžky. Sú považované za prechodný stupeň smerujúci k článkonožcom s charakteristickými znakmi (tykadlá, metanefrídie, parapódiá, chitinózna pokožka...).



Použitá literatúra:

- Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.

- Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.

- Ušáková a kol.: Biológia pre gymnáziá 4, Bratislava: SPN, 2006, 88 s.