Zemská kôra spolu s vrchnou vrstvou zemského plášťa tvoria pevný obal Zeme, ktorý nazývame litosféra. Hrúbka litosféry je približne 70 – 100 km. Je rozlámaná na viac obrovských častí - ktoré nazývame kryhy alebo odborne - litosférické dosky.
Litosférické dosky navzájom do seba zapadajú ako obrovská skladačka.
Litosférické dosky akoby plávajú na polotekutej vrstve zemského plášťa. Neustále sa pohybujú, veľmi pomaly, rýchlosťou asi 3 centimetre za jeden rok.
Môžu sa pohybovať oproti sebe, povedľa seba, môžu sa od seba vzďaľovať. Každý pohyb jednej dosky ovplyvňuje pohyb všetkých dosiek naokolo.
Mapa litosférických dosiek
Pohyby litosférických dosiek spôsobujú vytváranie nových útvarov na Zemi:
-
Ak sa dve litosférické dosky vzďaľujú od seba, vzniká trhlina a dochádza k rozširovaniu dna oceánov v oceánskych chrbtoch alebo k vzniku trhliny na zemskom povrchu.
Rozširovaním dna oceánov vznikol napríklad Stredoatlantický chrbát v Atlantickom oceáne – najdlhší horský chrbát na Zemi.
Vzďaľovaním pevninských litosférických dosiek dochádza k vzniku trhliny, ktorá sa naplní vodou – vzniká more, neskôr oceán. Takto vzniklo napríklad Červené more.
Stredoatlantický chrbát
-
Ak sa dve litosférické dosky podsúvajú jedna pod druhú, dochádza k zemetraseniu alebo k sopečnej činnosti. Väčšia časť zemetrasení je veľmi slabá, takže ľudia ich ani nepocítia. Niektoré zemetrasenia však spôsobujú obrovské škody. Podsunutím jednej litosférickej dosky pod inú vznikla v Tichom oceáne Mariánska priekopa hlboká 11 304 metrov – najhlbšie miesto na Zemi.
Mariánska priekopa
-
Ak sa dve litosférické dosky nad zemou pohybujú proti sebe a zrazia sa, zemská kôra sa tlakom zdvíha, a dochádza k vytváraniu vysokého pohoria. Hovoríme, že dochádza k vrásneniu a vzniká nové vrásové pohorie. Na týchto miestach je zemská kôra najhrubšia.
Vrásnením vzniklo mnoho veľkých pohorí. Medzi vrásové pohoria patria napríklad Himaláje, Karpaty, Alpy.
Himaláje patria medzi veľké pásmové pohoria, ktoré vznikli vrásnením. Najvyšším vrchom Himalájí, ale aj na celej Zemi je Mount Everest, ktorého výška dosahuje 8 848 metrov nad hladinou mora. Vzniklo približne pre 50 miliónmi rokov zrážkou indoaustrálskej dosky s Áziou. Pohorie sa ešte stále dvíha do výšky, každý rok okolo 5 centimetrov.
Mount Everest – najvyšší vrch Himalájí
Vrásnením vzniklo aj horské pásmo Karpaty a Alpy, keď sa africká litosférická doska zrazila s euroázijskou.
Alpy vznikli počas alpínskeho vrásnenia. Alpínske vrásnenie bolo spôsobené pohybmi africkej a indickej litosférickej dosky a nárazom na eurázijskú litosférickú dosku.
Alpy
Karpaty sú pásmovým pohorím v strednej a východnej Európe, ktoré patrí do Alpsko-himalájskej sústavy. Táto sústava vznikla niekoľkými vrásneniami už v období druhohôr. Najvyššou časťou Karpát sú Tatry, najvyšším pohorím Karpát je Gerlachovský štít siahajúci do výšky 2655 metrov nad morom.
Gerlachovský štít –najvyšší vrch Tatier a Karpát
Zopakujte si:
1. Čo sú litosférické dosky?2. Ktoré útvary vznikajú, ak sa dve litosférické dosky od seba vzďaľujú?
3. Čo sa môže stať a čo môže vzniknúť, ak sa jedna litosférická doska podsúva pod inú?
4. Kedy dochádza k vrásneniu?
5. Ktoré pohoria vznikli vrásnením?
Použitá literatúra:
Ružek, I. a kol.: Geografia pre 5. ročník základných škôl. VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2009. s. 38 - 39.Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.
Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_tektonick%C3%BDch_platn%C3%ADhttp://fr.wikipedia.org/wiki/Dorsale_m%C3%A9dio-atlantique
http://fr.wikipedia.org/wiki/Fosse_des_Mariannes
http://fr.wikipedia.org/wiki/Mount_Everest
http://en.wikipedia.org/wiki/Gerlachovsk%C3%BD_%C5%A1t%C3%ADt