V medzivojnovom období a počas 2. svetovej vojny (1918 – 1945) pokračoval prudký rozvoj vedy a techniky a mnohé vynálezy ovplyvnili každodenný život ľudí na celom svete.
Fyzika
Nemecký fyzik Max Planck dospel k záveru, že energia je vyžarovaná a pohlcovaná v kvantách a stal sa tak zakladateľom kvantovej fyziky.
Nemecký fyzik Albert Einstein je považovaný za najvýznamnejšiehovedca20. storočia. Predložil teóriu relativity a významne prispel k rozvoju kvantovej mechaniky, štatistickej mechaniky a kozmológie. V roku 1921 mu bola za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená Nobelova cena za fyziku.
Einsteinove teórie priniesli nové podnety pre astronómiu, z ktorej sa vyčlenil nový vedný odbor – astrofyzika. Roku 1930 objavili vedci deviatu planétu našej slnečnej sústavy Pluto.
Výskum atómu
Už roku 1919 vedci objavili možnosť rozbiť jadro atómu a neskôr potvrdili teóriu, podľa ktorej sa atómové jadro skladá z neutrónov a protónov. K najvýznamnejším vedcom, ktorí sa venovali výskumu atómu patrili:
Ernest Rutherford- novozélandský jadrový fyzik, „otec“jadrovej fyziky, priekopník orbitálnej teórie atómu za jeho objavprotónu z jadrapri jeho experimente so zlatou fóliou (1919).
Irene a Frédéric Joliot-Curieovci - Iréne Curieová (dcéra slávnej Marie Curie Sklodowskej) a Frédéric Joliot (pracoval ako mimoriadny asistent u Márie Curieovej, riaditeľky Ústavu rádia) sa zaoberal elektrochémiou polónia. V ústave sa zoznámil s Iréne Curieovou a roku 1926 sa s ňou oženil. V roku 1934 objavili tzv. indukovanú alebo umelú rádioaktivitu. Význam objavu ocenila i Švédska kráľovská akadémia a roku 1935 udelila Frédéricovi a Iréne Joliot-Curieovcom Nobelovu cenuza chémiu.
Roku 1934 taliansky fyzik Enrico Fermi uskutočnil prvú riadenú reťazovú reakciu, pri ktorej sa uvoľňuje obrovské množstvo energie. Tento objav vyústil v roku 1941 do Manhattanského projektu, v rámci ktorého americkí vedci vyvinuli v Los Alamos atómovú bombu. Medzi vedúce osobnosti vývoja atómovej bomby patrili aj Albert Einstein a Robert Oppenheimer.
Chémia
Veľký rozvoj zaznamenala chémia. Vo veľkom sa začali vyrábať plastické hmoty a syntetické látky. Najznámejším umelým vláknom sa stal nylon, ktorý si dal v roku 1935 patentovať doktor Wallace Hume Carothers. Nylonové vlákno sa najskôr (od roku 1938) používalo na štetiny kartáčov. Prvé nylonové pančuchy boli vyrobené v roku 1940 a stali sa symbolom kvalitnej ženskej módy.
Biológia a lekárstvo
V biológii a lekárstve sa zaznamenali nové objavy, ktoré mali pre človeka nesmierny význam. Vedci sústredili pozornosť na otázky výživy a protiepidemiologický výskum. Začalo sa s prevenciou a liečbou niektorých chorôb, ktoré zabíjali tisíce ľudí. Vedcom pomáhal nový elektrónový mikroskop (prvý elektrónový mikroskopskonštruoval Ernst Ruskav roku1931), vďaka ktorému objavili nové vitamíny a hormóny. Významný bol objav inzulínu roku 1921 a v tom istom roku použili po prvý raz vo Francúzsku vakcínu protituberkulóze. Ďalším prevratným vynálezom bol objav penicilínu v roku 1928 škótskym vedcom Alexandrom Flemingom, ktorý si všimol, že pleseň v jeho laboratóriu zahubila baktérie okolo nej.Masovo sa penicilín začal vyrábať až od roku 1942 a znamenal začiatok éry antibiotík, liekov proti infekčným chorobám.
K medicínskemu pokroku prispeli aj Carl Jung (výskum snov a teória kolektívneho podvedomia) a Ivan Pavlov (výskum podmienených reflexov) v oblasti psychológie.
V roku 1937 otvorili v USA prvú krvnú banku a v roku 1940 prvýkrát použili krvnú plazmu.
Technika a doprava Technický pokrok sa vyznačoval rýchlym rozšírením, a uplatnením elektrickej energie. Elektromotor sa používal pri pohone strojov a nahrádzal parný stroj. Dosiahli sa významné úspechy v rádiotechnike a elektronike (skonštruovanie elektrónky). Zdokonalilo sa spojenie a predĺžil sa jeho dosah (telegraf, telefón, rozhlas - 1920/prvé rozhlasové vysielanie, začiatky televízie – 1929/prvé televízne vysielanie).
Popri elektromotore sa najviac používal spaľovací motor na naftu a benzín. Uplatňoval sa predovšetkým v doprave a viedol k rozvoju automobilového a leteckého priemyslu. Zavedenie metód hromadnej (pásovej) výroby znamenalo, že autá sa mohli predávať za ceny, ktoré si ľudia mohli dovoliť. V roku 1919 francúzska firma Citroën predstavila prvé ľudové auto na európskom trhu. Briti vyrábali austiny, Taliani fiaty, Nemci wolkswageny a Američania fordy. Automobil ako predmet masovej spotreby v západnej Európe a v USA postupne menil hospodárstvo i životný štýl spoločnosti. Automobilový priemysel spolu so sieťou servisov, ropným priemyslom a výrobou pneumatík zamestnával množstvo ľudí. Vynútil si aj modernizáciu ciest a ovplyvnil i výstavbu miest.
Veľký vývoj v oblasti letectva sa zaznamenal počas rokov 1920 až 1930. Charles Lindbergh uskutočnil v roku 1927 prvý transatlantický let. Jedna z najúspešnejších konštrukcií lietadiel tohoto obdobia bolo lietadlo Douglas DC-3, ktoré sa stalo prvým linkovým dopravným lietadlom, ktoré slúžilo výhradne na prepravu osôb a odštartovalo modernú éru leteckých prepravných služieb. Druhá svetová vojna priniesla veľa inovácií do letectva (prvé prúdové lietadlo a prvý raketový let). V roku 1940bol vyvinutý radarový systém. V roku 1943 vyvinuli v Británii prvý celoelektronický počítač Kolos, ktorý úspešne dekódoval tajné správy, ktoré Nemci vysielali na svojich šifrovacích strojoch Enigma. V roku1944 použili Nemecko a Veľká Británia po prvýkrát v bitke tryskové stíhačky. V auguste 1945 použili USA proti Japonsku 2 atómové bomby.
Technika v každodennom živote
Veda a technika skvalitnila každodenný život ľudí. Do domácností sa zaviedla elektrina, začali sa používať elektrické spotrebiče – vysávač, práčka, chladnička. Vyvinuli sa umelé materiály – umelý hodváb, nylon, bakelit, PVC, ktoré nahrádzali prírodné materiály. Začala sa éra plastov. Vďaka výkonným naftovým a benzínovým motorom sa doprava zrýchlila a cestovanie sa skrátilo. Nové technológie výroby zlacneli výrobky a tie sa stali dostupné pre široké vrstvy obyvateľstva.
Zopakujte si:
1. Vymenujte mená významných vynálezcov medzivojnového obdobia.2. Vymenujte významné vynálezy medzivojnového obdobia.
3. Aké vynálezy sa použili v druhej svetovej vojne?
4. Ako ovplyvnili vynálezy každodenný život?
Použitá literatúra:
1. Tkadlečková, H. a Kratochvíl, V.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 19952. Hopkinsová? Ch.: Udalosti 20. storočia, Mladé letá, Bratislava 1996
3. Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010