1. Československá republika bola mnohonárodnostným štátom. Vládnucim náro­dom bol národ československý (v skutočnosti Česi a Slováci). Existoval politický smer „čechoslovakizmus“ – Česi a Slováci sa chápali ako jeden národ, ktorý používa československý jazyk, ktorý však nikdy neexistoval. Príčinou vzniku čechoslovakizmu mohla byť obava Čechov, že budú menej početnou skupinou ako Nemci, čo – vzhľadom na dlhé roky germanizácie českého národa – nechceli pripustiť. V Čechách sa hovorilo po česky a na Slovensku po slovensky – oba jazyky sa chápali ako odnože spomínanej českoslovenčiny. Jednou z hlavných úloh medzivojnového Československa bolo riešenie národnostnej otázky.

 

 

Národnostné menšiny na Slovensku

 

Na Slovensku žilo v medzivojnovom období vyše 2,3 milióna Slovákov.

 

Najpočetnejšou menšinou boli Maďari (vyše 500 000).

Nemci (okolo 140 000) žili v troch centrách – v Bratislave, na Spiši a na Hornej Nitre.

Rusíni a Ukrajinci sa sústreďovali na východe Slovenska (okolo 100 000).

Židia na Slovensku (okolo 70 000) tvorili vrstvu podnikate­ľov a inteligencie. Medzi dvoma svetovými vojnami sa medzi nimi šíril sionizmus – snaha vytvoriť vlastný štát.

K Rómom sa hlásilo asi 60 000 obyvateľov a k Poliakom okolo 7 000 obyvateľov.

Okrem týchto národností žili na Slovensku aj menej početné komunity, napríklad Bulhari, Chorváti, Srbi a iné.


 

 

Maďari na Slovensku

 

Prešli najväčšou zmenou – z vládnuceho národa v Uhorsku sa stali národnostnou menšinou.

Prvé skupiny predkov Maďarov prišli na územie dnešného Slovenska na prelome 9. a 10. storočia a usadili sa na juhovýchode a juhozápade krajiny. Na juhu stredného Slovenska sa usadili až v 11. storočí. V 15.-16. storočí prichádzalo na územie Slovenska ďalšie maďarské obyvateľstvo, ktoré utekalo pred tureckým nebezpečenstvom. Do postavenia národnostnej menšiny sa Maďari na Slovensku dostali po rozpade Rakúsko-Uhorska a vznikom Česko-Slovenska v roku 1918. Po viedenskej arbitráži 1938 bola časť južného Slovenska pripojená k Maďarsku.


 

 

Nemci na Slovensku

 

Nemecká národnostná menšina na Slovensku bola známa pod názvom Karpatskí Nemci. Pomenovanie Karpatskí Nemci zaviedol začiatkom 20. storočia historik Raimund F. Kaindl na odlíšenie od ostatných Nemcov v Uhorsku. Prví nemeckí kolonisti prichádzali na Slovensko od 12. storočia na pozvanie kráľov, aby zaplnili vojnami vyľudnené územia. Už v 14. storočí sa na Slovensku vytvorili 3 väčšie nemecké jazykové ostrovy.

 

1. Bratislava a okolie (okolo 50 000 Nemcov). Oblasť sa rozprestierala pri hranici s Rakúskom a Maďarskom. Samotné mesto Bratislava malo do roku 1900 prevahu nemeckého obyvateľstva.

2. Stredné Slovensko – tzv. Hauerland (okolo 40 000 Nemcov). Osídľovanie stredného Slovenska Nemcami bolo podmienené bohatstvom rúd drahých kovov. V 13. a 14. stor. vzniklo sedem dolnouhorských banských miest, medzi nimi zlatá Kremnica, strieborná Banská Štiavnica a medená Banská Bystrica. Pomenovanie Hauerland sa začalo používať po roku 1930, pretože z 24 nemeckých obcí ôsmim končí názov slabikou hau, čo znamená čistinu, ktorá vznikla vyrúbaním lesa.

3. Spiš (okolo 35 000 Nemcov). Na hornom Spiši vzniklo v 13. storočí Spoločenstvo spišských miest s centrami v Kežmarku a Levoči. Na rieke Hnilec ležalo šesť banských miest a v údolí Bodvy Horný a Dolný Medzev a Štós.

 

Mimo troch hlavných nemeckých jazykových ostrovov žilo na Slovensku ešte niekoľko tisíc Karpatských Nemcov.


 

 

Rusíni na Slovensku

 

Rusínska národnostná menšina žila prevažne v severovýchodnej časti Slovenska. Osídľovanie územia, ktoré obývajú Rusíni, sa začalo v 11.–12. storočí. Základnú masu Rusínov tvorili pastieri a neskôr poddaní sedliaci. Významným faktorom etnickej identifikácie bolo predovšetkým náboženstvo, tzv. ruská viera – pravoslávie, od 1646 gréckokatolícka.

V medzivojnovom období sa postupne vyhranili 3 základné smery etnickej orientácie Rusínov – ruský, rusínsky a ukrajinský. Najsilnejšie pozície mal rusínsky smer, ktorý bol podporovaný aj gréckokatolíckym duchovenstvom.


 

 

Ukrajinci na Slovensku

 

Ukrajinci obývali severovýchod Slovenska (sformovali sa po 2. svetovej vojne pod vplyvom ukrajinizácie z pôvodného obyvateľstva tejto oblasti – Rusínov). Už pred 2. svetovou vojnou existovala v rusínskom prostredí popri rusínskej a ruskej aj ukrajinská orientácia. Nepoužívali ukrajinčinu, ale rusinizovanú ruštinu a miestne nárečie. Svojim nárečím a tradičnou kultúrou sú Ukrajinci na Slovensku totožní s rusínskym etnikom na Slovensku. Rozdeľuje ich len odlišné etnické vedomie. Preto sa často používalo označenie národnosti Rusíni-Ukrajinci.


 

Židia na Slovensku

 

Podľa tradície prišli na Slovensko s rímskymi légiami. Prvé správy o židovských obchodníkoch u nás sú z 10. storočia. Od začiatku boli spoločensky aj politicky diskriminovaní. Dodržiavanie náboženských predpisov spôsobilo izoláciu Židov. V 19. storočí prišlo k náboženskému rozdeleniu Židov na ortodoxných a reformovaných, ktorých v Uhorsku nazývali neológmi. Časť náboženských obcí sa nepridala k žiadnemu z týchto smerov a utvorila tretí smer – status quo ante. Koncom 19. storočia sa aj na Slovensku rozšíril sionizmus zameraný na vytvorenie židovského štátu. Dorozumievacím jazykom Židov na Slovensku bola hebrejčina a jidiš. Po vzniku ČSR postupne získali kladný vzťah aj k novému štátu.


 

Rómovia na Slovensku

 

Toto etnické spoločenstvo (až v roku 1991 boli uznaní za národnostnú menšinu) žilo rozptýlené po celom území Slovenska, s najväčšou koncentráciou na východnom Slovensku. Na Slovensku sa prvý raz spomínajú v 14. storočí. V 18. storočí bola väčšina Rómov už trvalo usídlená. V 2. polovici 19. storočia prišli z dnešného Rumunska kočovní, tzv. olašskí Rómovia, ktorí dodnes tvoria asi 5 % všetkých Rómov. Starousadlí Rómovia, sa venovali tradičným remeslám (kováči, kotlikári, zvonkári, uhliari, košikári, tehliari, korytári) a hudobníctvu. Rómovia na Slovensku žili v osadách na periférii sídiel. Olašskí Rómovia žili v stanových obydliach, vo vozoch krytých plachtou, najvyspelejším obydlím v 20. storočí boli maringotky.



 

 

Práva menšín v 1. ČSR

 

Ústava prijatá 29. februára 1920 zakotvovala základné princípy ochrany národnostných, náboženských a rasových menšín v ČSR. Československá vláda sa zaviazala zachovávať politické, občianske a kultúrne práva menšín. V okresoch, kde mali menšiny viac ako 20 % obyvateľov, mali právo hovoriť na súdoch a úradoch materinským jazykom. Vytvárali si vlastné:

  •  

    politické strany, ktoré boli zastúpené v parlamente. Najvýznamnejšie maďarské strany boli Krajinská kresťansko-socialistická strana a Maďarská národná strana, neskôr Zjednotená maďarská strana na čele s Jánosom EsterházymaNemci si vytvorili Karpatonemeckústranu (odnož českej Sudetonemeckej strany) na čele s Franzom Karmasinom.

  • združenia, spolky a organizácie,

  • knihy, noviny a časopisy v materinskom jazyku.


 

Spolunažívanie národnostných menšín

Spolunažívanie národnostných menšín prinášalo pozitívne aj negatívne javy. Medzi pozitívne patrilo prelínanie sa kultúry jednotlivých národností, spolupráca, priateľské vzťahy a vznik multikultúrnej spoločnosti.

Negatívne sa spolunažívanie prejavilo vo forme radikálnych názorov na otázku hraníc, politiky, samostatnosti, či náboženstva. Tieto negatíva sa naplno prejavili v období prenikania a šírenia fašizmu, ktorý podporoval rasovú a národnostnú neznášanlivosť.


 



Zopakujte si:
1. Aké národnostné menšiny žili na Slovensku v 1. ČSR?
2. Aké práva mali národnosti v tomto období?
3. Vymenuj známe politické strany národnostných menšín.
4. Aké boli dôsledky spolunažívania menšín?

Použitá literatúra:
1. Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
2. Kropilák, M. a kolektív: Dejiny Slovenska V., Veda, Bratislava 1985
3. Botík, J.: Etnická história Slovenska, Vydavateľstvo Lúč, Bratislava 2007.