Pole v programovaní je súbor premenných rovnakého typu, ktoré majú číselné indexy. Ak potrebujeme zaznamenať napríklad 10 rovnakých položiek, nebudeme pre každú osobitne definovať meno premennej. Každé pole si musíme vopred nadefinovať a dať mu samostatne rozlišovací názov, pod ktorým bude v programe volané. Hneď vedľa názvu v zátvorke musíme zadať jeho rozsah. Tak isto budeme mať v poli nadefinovaný jeho typ (integer = celočíselný, char = znakový a pod.).


 

Pole môžeme schematicky nadefinovať takto:


Var

Názov_poľa:array[začiatok..koniec] of typ premenných;

 

kde:

 

názov_poľa musí byť zadaný programátorom a musí byť jednoznačný, to znamená, že sa nesmie v jednom programe použiť ten istý názov pre viacero polí. Názov poľa sa od ďalšej časti príkazu oddeľuje :.

 

array je kľúčové slovo jazyka Pascal a definuje sa ním pole

 

[začiatok..koniec] ide o celočíselné hodnoty, ktoré sú vlastne indexami. Medzi začiatočný a koncový index sa píšu .. (dve bodky). Začiatok predstavuje číslo prvého prvku a koniec číslo posledného prvku.

 

Of druh premennej. Tu sa udáva typ premennej. Môže byť napr: integer – celočíselný, alebo string – obsahuje reťazec ľubovoľných znakov – napríklad meno.

 

; predstavuje oddeľovač na ukončenie riadku programu.

 


Pole obsahujúce celé čísla od 1 do 10 vytvoríme takto:

 

Var

Pole1: array[1..10] of integer;

 

 

 

Pole obsahujúce reťazce znakov, ktoré majú indexy od 1 do 100 vytvoríme takto:

 

Var

Pole2: array[1..100] of string;

 

 

V príklade používam názov poľa pole1 a pole2 preto s rôznymi názvami, aby sme sa vyvarovali tomu, že jeden názov poľa použijeme pre viac druhov premenných.

 


Pole je teda súbor prvkov rovnakého typu, kde jednotlivé prvky nasledujú za sebou a jeho hodnoty sa môžu opakovať. Môžeme povedať, že obsahuje niekoľko prvkov s indexmi (napr: a[1], a[2], ...a[i]).


 

Práca s prvkami

 

K prvkom v poli pristupujeme pomocou názvu poľa, za ktorým nasleduje index v hranatej zátvorke.

 

Ovocie[0] := “jablko“;

Ovocie[1] := “hruška“;

Ovocie[2] := “slivka“;

Writeln (ovocie[0], ` `, ovocie[1], ` `, ovocie[2];


 

Príklad vypíše:

 

jablko hruška slivka


 

Nasledujúci príklad ukazuje, ako najprv získame od užívateľa 5 čísel a potom ich vypíšeme v opačnom poradí.

 

program polia;                                                     názov programu polia

var                                                                          premenná

c: integer;                                                              c: celočíselná

pole: array[1..5] of integer;                                pole index pola od 1 – 5 celočíselné

begin                                                                    začiatok

{ ziskavanie }

for c := 1 to 5 do begin                                     pre c od 1 do 5 začni

writeln('Zadajte ', c, '. cislo.');                          vytlač riadok pre zadanie vstupnej hodnoty c

readln(pole[c]);                                                  čítaj v riadku premennú c

end;                                                                    koniec

{ vypis cez cyklus for..downto }

writeln('Opacny vypis:');                                  napíš riadok

for c := 5 downto 1 do                                     pre c od 5 do 1

write(pole[c],' ');                                               napíš obsah poľa c

end.                                                                  koniec

 


 

Všimnite si prosím, že údaje sa zadávajú tak, že poradové číslo poľa narastá. Naopak, pri zobrazení získaných údajov sme zadali požiadavku, aby nami zadané údaje zobrazil vo vzostupnom poradí – od posledne zadaného po prvý zadaný údaj.

 

Polia sú z hľadiska programovania veľmi významné nakoľko nám zjednodušujú a skracujú samotný zápis poľa. Treba však s nimi narábať veľmi opatrne, aby sme sa nezamotali. Môžeme totiž zadávať jedno, dvoj a viacrozmerné polia.