Imunita je schopnosť organizmu reagovať na nežiaduce cudzorodé látky imunitnou reakciou, ktorou sa cudzorodá látka (antigén) zlikviduje. Imunitný systém je tvorený orgánmi, tkanivami, bunkami a molekulami, ktoré zabezpečujú ochranu organizmu. Antigény sú teda cudzorodé látky, ktoré sú schopné v organizme navodiť imunitnú reakciu (odpoveď).

 

 

Z morfologického hľadiska je imunitný systém, tzv. difúzny orgán, vážiaci cca jeden kilogram. Bunky imunitného systému kolujú v krvi a lymfe, no nachádzajú sa aj v organizovaných tkanivách a orgánoch:

 

  • Koži

  • Primárnych lymfatických orgánoch (kostná dreň, týmus)

  • Sekundárnych lymfatických orgánoch (slezina, lymfatické uzliny)

     


V koži, ako prvej „obrannej línii“ sa nachádzajú lymfocyty a Langerhansove bunky.

 

Langerhansove bunky sú dendritové bunky, ktoré absorbujú cudzorodú látku (antigén) a dopravia ju do lymfatický uzlín, ktoré sú k miestu pohltenia najbližšie.

 

Hlavnou bránou pre vniknutie antigénov sú sliznice, ktoré majú veľmi veľkú plochu. Sliznice majú „svoj“ imunitný systém, viac menej nezávislý od celkového imunitného systému; voláme ho mukózna membrána.


 

Kostná dreň sa nachádza v kostiach. Pre imunitný systém je dôležitá červená kostná dreň, čo je vlastne krvotvorné tkanivo – obsahuje bunky krvotvorné a podporné – tukové, endotelové, fibroblasty a makrofágy. U človeka v kostnej dreni dozrievajú B-lymfocyty.

 

Detská žľaza, týmus sa nachádza v medzipľúcnom priestore. V týmuse dozrievajú T-lymfocyty, ktoré získavajú schopnosť rozpoznať vlastný antigén od cudzieho. Túto schopnosť nazývame imunitná tolerancia. Vekom sa funkčné tkanivo týmusu nahrádza tukovými bunkami.

 


Slezina, nachádzajúca sa v nadbruší, je tvorená ostrovčekmi lymfatického tkaniva popretkávaného krvnými vlásočnicami. Slezina sa nazýva aj imunologickým filtrom krvi, pretože sa v nej zachytávajú a odstraňujú poškodené, alebo už „staré“ červené krvinky.

 

Malé zhluky lymfoidného tkaniva, ktoré sú umiestnené pozdĺž lymfatických ciev, nazývame lymfatické uzliny. Tu sa vlastne „kontroluje“ lymfa, či v nej nie je nejaká cudzorodá látka – ak áno, uzlina sa zdurí.


 

 

Bunky imunitného systému

 

Bunky imunitného systému tvoria granulocyty (neutrofily, eozinofily, bazofily), žírne bunky, monocyty a makrofágy, dendritové bunky a lymfocyty.

 

 

Granulocyty

 

Vyvíjajú sa v kostnej dreni. 50%-60% leukocytov tvoria neutrofily, ktorých hlavnou funkciou je fagocytóza; obsahujú baktericídne látky a proteolytické enzýmy. 2% - 5% leukocytov sú eozinofily. Ešte nezrelé putujú z kostnej drene (kde sa vytvorili) do sleziny, kde dozrejú a potom pôsobia v tkanivách – kde ich hlavnou úlohou je obrana proti parazitom. Do 2% zo všetkých leukocytov sú bazofily. Bežne sa v tkanivách nenachádzajú, ale ak vznikne zápalové ložisko, migrujú do neho. Obsahujú i histamín.

 

Špecifickú imunitu zabezpečujú lymfocyty (T- a B-). B-lymfocyty zabezpečujú protilátkovú odpoveď, T- lymfocyty bunkovú imunitu a usmerňujú a sprostredkovávajú imunitnú odpoveď.

 

Špecifická sa volá preto, lebo reaguje iba s tým antigénom, ktorý vyvolal jej vznik. Disponuje tzv. imunitnou pamäťou, t.j., ak sa ešte raz stretne s daným antigénom, vyvolá silnejšiu a rýchlejšiu imunitnú odpoveď. Táto imunitná pamäť je princípom očkovania.

 

Ak sa B-lymfocyt stretne s cudzím antigénom, aktivuje sa a premieňa sa na plazmatickú bunku, ktorá vytvorí protilátky - imunoglobulíny. Protilátka sa naviaže na antigén a zneškodní ho.

 

 

Imunoglobulín je vlastne glykoproteín, ktorý je tvorený dvoma ľahkými a dvoma ťažkými polypeptidovými reťazcami. U človeka poznáme:

 

  • IgM – ktoré vznikajú ako prvé počas imunitnej odpovede;

  • IgG - ktoré vznikajú pri sekundárnej imunitnej odpovedi; prechádzajú aj placentou;

  • IgA – ktoré sa nachádzajú predovšetkým na povrchu slizníc. Bráni vniknutiu infekcie do tela.

  • IgE – ktorý je zapojený do alergických reakcií ale i do boja s parazitmi;

  • IgD – ktorého hlavná funkcia je receptorová - nachádza sa na B lymfocytoch.

     


T- lymfocyty sú bunky, ktoré zabezpečujú bunkovú špecifickú imunitu. Poznáme pomocné T-lymfocyty a cytotoxické T- lymfocyty. Pomocné rozpoznajú antigén a aktivujú B-lymfocyty. Cytotoxické sú vlastne vírusom napadnuté a nádorové bunky, ktoré deštruujú terčové bunky nesúce príslušný antigén.

 

Špecifická imunita usmerňuje a posilňuje nešpecifickú imunitu, ktorá predstavuje prirodzenú odolnosť voči pôvodcom ochorení a iným cudzorodým bunkám. Je tvorená humorálnou zložkou – komplementom a bunkovou zložkou, t.j. bunkami schopnými fagocytózy.

 

 

Komplement je súbor glykoproteínov nachádzajúcich sa v telových tekutinách, krvnej plazme a na povrchu niektorých buniek. Väčšinou sa syntetizujú v pečeni – ako prekurzory, aby sa predišlo napadnutiu vlastného tkaniva. Aktivácia komplementu potom prebieha troma možnými spôsobmi:

 

  1. Klasickou cestou – tak, že sa aktivuje pomocou imunokomplexov - ktoré tvorí antigén s naviazanou protilátkou – IgG a IgM;

  2. Lektínovou cestou – tak, že sa aktivujú povrchy kvasiniek a baktérií;

  3. Alternatívnou cestou – ktorú aktivujú bakteriálne polysacharidy, špecifické molekuly rozmanitých baktérií, nádorové bunky, atď.

     


Tieto tri cesty aktivácie vytvárajú kaskádovité reakcie riadenej proteolýzy, následkom čoho sa vytvoria „kanále“ v terčových bunkách – čím sa naruší ich osmotická rovnováha a zaniknú.


 

Fagocytóza zohráva v imunite nezastupiteľnú úlohu. Bunky, ktoré sú fagocytózy schopné, majú zásadnú úlohu voči extracelulárnym parazitujúcim baktériám. Sú schopné prenikať z krvných kapilár do okolitých tkanív. Samotná fagocytóza prebieha v nasledujúcich krokoch:

 

  1. Chemotaxia – t.j. usmernený pohyb fagocytujúcich buniek v smere koncentračného gradientu látok s chemotaktickou aktivitou;

  2. Opsonizácia – t.j. nadviazanie vysokomolekulových látok – opsonínov – na povrch častíc. Je to tzv. značkovanie častíc ktoré majú byť pohltené a zneškodnené;

  3. Ingescia – t.j. proces, kedy fagocytujúca bunka vytvorí pseudopódie, ktorými obalí časticu, ktorú treba pohltiť (fagocytovať) – teda, ide o pohltenie častice do bunky;

  4. Deštrukcia – pohltenej častice v cytoplazme.

 

Bunky schopné fagocytózy podľa morfológie rozdeľujeme na mikrofágy a makrofágy, podľa pôvodu na myleoidný a mononukleofagocytarný systém.


 

 

Alergie

 

V prípade, že cudzorodá látka (antigén) v organizme spôsobí tzv. precitlivenosť, hovoríme o alergii. Alergén – antigén do organizmu môže vniknúť napr. potravou (niektoré ovocia, ryby, zelenina, ....), vdýchnutím (peľ, ...) prípadne uštipnutím (hmyzom), a pod.

 

 

Príznaky alergie:

 

  • Kožné zmeny (žihlavka, ekzém,..)

  • Kŕče priedušiek a priedušničiek

  • Opuchy

  • Alergická nádcha, a pod.


 

 

Očkovanie

 

Očkovanie je vpravenie do organizmu usmrtených, prípadne oslabených choroboplodných zárodkov, ktoré vyvolajú imunitné reakcie, ktoré jedinca chránia – v niektorých prípadoch určitú dobu, niekedy aj po celý život pred daným ochorením. Takáto aktívna imunizácia vznikne i v prípade, ak človek niektoré infekčné ochorenie prekoná – napr. ovčie kiahne, alebo konkrétny vírus chrípky – tzv. pamäťové bunky = B-lymfocyty si dané ochorenie zapamätajú. V prípade pasívnej imunizácie sú človeku podané hotové protilátky – využíva sa pri ohrozených prípadne chorých jedincoch.

 



Zopakujte si:
1. Vysvetli princíp imunitnej reakcie.
2. Charakterizuj T- a B- lymfocyty.
3. Čo je to komplement, a ako prebieha jeho aktivácia?
4. Aký je rozdiel medzi pasívnou a aktívnou imunizáciou?


Použitá literatúra:
http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=6&file=imunita
http://www.szsm.szm.sk/index.php?p=medi/imunitny_system
http://sk.wikipedia.org/wiki/Imunitn%C3%BD_syst%C3%A9m
http://primar.sme.sk/c/4117325/ako-funguje-imunitny-system.html