Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie – WHO je zdravie „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”. Napriek tomu, že to je užitočná a presná definícia, niekto to môže považovať za idealistické a nereálne. Podľa tejto definície SZO, 70-95% populácie je nezdravých.

 

Zdravie je optimálny funkčný stav živého systému v totalite jeho aktívnych a reaktívnych životných prejavov. Toto optimum ako konkrétna totalita možných životných prejavov je rozdielne u jednotlivých druhov a v rámci druhov u populácií, pohlaví, indivíduí, resp. v jednotlivých štádiách individuálneho vývinu.

 

Podľa všetkého, čo bolo doteraz povedané, nie je zdravie trvalý a nepremenný stav. Ide o dynamický proces, ktorý vychádza zo sústavného vzájomného pôsobenia organizmu na prostredie a naopak, vedie k maximálnemu rozvoju daných možností organizmu a prostredia, je to schopnosť vyvážiť zmeny vonkajšieho prostredia. Zmierňuje stupnicu nárokov na prostredie. Pod nárokmi prostredia sa rozumejú extrémne, teplotné, tlakové a iné výkyvy vonkajšieho prostredia a zdravie je schopnosť organizmu adaptovať sa na toto vonkajšie prostredie. Na vonkajšie prostredie a interakciu organizmu s ním sa dívame z fyzikálneho , chemického, biologického a psychického aspektu, ktorý treba chápať v dimenziách objektivity a subjektivity, kvality a kvantity.

 


Za zdravého sa teda považuje človek, ktorého aktuálny stav je charakterizovaný:

 

  1. absenciou choroby alebo poruchy

  2. tým, že fyziologické miery nesignalizujú hrozbu pre zdravie

  3. dotyčný jednotlivec žije zdravým životným štýlom.

 

 

Zdravie má teda ako pre jedinca, tak pre človeka jasný význam. Základné piliere, ktoré napomáhajú udržať prípadne zlepšiť zdravie možno rozdeliť do týchto bodov:

 

  • Správna výživa a životospráva

  • Pohybové aktivity a oddych

  • Psychické zdravie

  • Kvalita životného prostredia

     

     

Oproti zdraviu je choroba porucha telesných, kognitívnych, sociálnych či psychických funkcií, ktoré negatívne ovplyvňujú výkonnosť a zdravie organizmu. Je to teda súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu podnietiť poškodenie organizmu. Choroba vzniká, ak sa naruší rovnováha medzi prostredím a organizmom. Každé ochorenie má svoje príznaky a prejavy, pričom za určitých okolností môže skončiť smrťou organizmu.

 

 

Podľa známych alebo predvídaných príznakov choroby rozdeľujeme na choroby:

 

  • dedičné – sú podmienené geneticky,

  • infekčné – napr. lymská borelióza, kliešťová encefalitída,...

  • detské

  • podmienené vonkajším účinkom - nehody a poranenia

  • otravy, poleptania, popáleniny a iné – t.j. choroby a poškodenia spôsobené chemickými a fyzikálnymi škodlivinami

  • degeneratívne

  • autoimúnne

  • nádorové

  • iatrogénne – ochorenia, ktoré sú podmienené lekárskym zásahom

  • psychické – napr. depresia, schizofrénia, úzkostná porucha

  • sociálne – civilizačné a ochorenia z podvýživy.

 

 

Faktory, ktoré môžu za ochorenia rozdeľujeme na vnútorné, ktoré sú málo ovplyvniteľné (proces starnutia, dedičné choroby, dedičná náchylnosť na ochorenia, vývojové anomálie) a vonkajšie faktory, ktoré možno ovplyvniť (sociálne pomery, stres, stravovanie, životné prostredie, pôvodca chorôb).

 

Súčasťou, prejavom i predpokladom zdravia je i psychické zdravie. Definovať pojem psychické zdravie je ťažké, preto je lepšie opísať, akí sú psychicky zdraví ľudia.

 

 

Svetová federácia duševného zdravia – WHMH – opisuje duševne zdravých ľudí takto:  

 

1. Majú sami k sebe dobrý postoj - nenechajú sa premôcť vlastnými emóciami, ako je strach, hnev, žiarlivosť, pocity viny alebo starostí; nepodceňujú ani nepreceňujú svoje schopnosti; dokážu sa povzniesť nad životné neúspechy; majú tolerantný postoj tak k sebe, ako aj k iným; dokážu sa na sebe zasmiať; dokážu prijať svoje nedostatky; majú primeranú sebaúctu; cítia sa schopní vyrovnať sa s väčšinou situácií; dokážu sa tešiť z jednoduchých, každodenných vecí. 

 

2. Cítia sa dobre medzi inými ľuďmi - dokážu prejavovať lásku a brať do úvahy záujmy druhých; majú trvalé a uspokojivé osobné vzťahy; majú radi druhých a dôverujú im a u druhých predpokladajú taký istý postoj k sebe; rešpektujú rozdiely medzi ľuďmi; nevyužívajú druhých, ale zároveň nedovolia, aby druhí zneužívali ich; cítia, že sú súčasťou skupiny; cítia zodpovednosť k druhým ľudským bytostiam.

 

 3. Sú schopní zvládať požiadavky života - pri objavení sa problémov hneď niečo podnikajú na ich zvládnutie; akceptujú svoju zodpovednosť; kde je to možné, upravujú svoje prostredie a kde je to nevyhnutné, prispôsobia sa; plánujú vopred a neobávajú sa budúcnosti; vítajú nové skúsenosti a myšlienky; využívajú svoje schopnosti; stavajú si realistické ciele; sú schopní sami urobiť vlastné rozhodnutia; sú spokojní, keď všetko, čo robia, robia s celým úsilí.

 

 

Na zdravie človeka v nezanedbateľnej miere vplýva i kvalita životného prostredia. Dlhodobá exploatácia prírodných zdrojov, znečisťovanie životného prostredia, nedostatočná infraštruktúra a pod. zapríčinili zhoršenie kvality životného prostredia. Poznáme 5 stupňov kvality životného prostredia:


  • I. a II. – prostredie vysokej úrovne alebo vyhovujúce prostredie

  • III. . prostredie mierne narušené;

  • IV. – prostredie narušené;

  • V. prostredie silne narušené.



 

Na Slovensku sú najviac ohrozené tieto regióny:

 

  • Bratislavský

  • Trnavsko- galantský

  • Hornonitriansky

  • Hornopovažský

  • Strednopohronský

  • Stredopovažský

  • Strednogemerský

  • Košický

  • Strednozemplínsky


 

Na tomto mieste nemá zmysel rozoberať jednotlivé znečistené regióny, jednotlivé zložky (voda, ovzdušie, pôda) – kde a čím sú znečistené, ale poukázať na to, že kvalita životného prostredia v značnej miere prispieva k zachovaniu zdravia jedinca. S tým, čo nám zanechali predchádzajúce generácie ako jednotlivci príliš nenarobíme, nezmeníme a nepozastavíme veľkých producentov odpadu či už do ovzdušia, pôdy, vody (továrne). Nemá zmysel lamentovať nad znečistením životného prostredia, ale zamyslieť sa nad tým, ako môžem konkrétne ja prispieť k zlepšeniu kvality životného prostredia a vlastného zdravia. Stačí, ak napríklad miesto auta použijem bicykel – čím prispejem nie len k ochrane prostredia, ale posilním si srdcovo-cievny systém a dobrý pocit z telesnej aktivity, a že aj ja aspoň omrvinkou prispejem k zdravšiemu prostrediu, pozitívne prispeje aj k pocitu duševnej pohody.

 



Zopakujte si:
1. Definuj zdravie a chorobu.
2. Popremýšľaj, ako vo svojom regióne by si konkrétne ty, alebo spolu so svojou triedou, partiou, mohol prispieť k ochrane životného prostredia.
3. Čo robíš pre svoje zdravie?
4. Ako rozdeľujeme choroby podľa príznakov?

Použitá literatúra:
1. http://sk.wikipedia.org/wiki/Zdravie, 8.07.2012
2. Košč, M.: Základy psychológie, SPN, Bratislava, 2003
3. http://sk.wikipedia.org/wiki/Choroba
4. http://www.zdravaludskost.estranky.sk/clanky/zdr.html