John Locke (1632 - 1704)
John Locke bol jeden z najvýznamnejších filozofov anglického osvietenstva. John Locke sa narodil vo Wringtone 29. augusta 1632 v anglikánskej rodine. V zmysle anglikánstva bol aj vychovávaný. V mladosti študoval filozofiu, neskôr prírodné vedy a medicínu. Bol osobným lekárom lorda Ashtona, no neskôr sa dal na pedagogickú dráhu a stal sa vychovávateľom a učiteľom syna lorda Shaftesburyho. Zaplietol sa aj do politiky, ktorá mu zmenila život. Zastával totiž anglikánsku cirkev proti katolíckej a kvôli svojej zaangažovanosti musel z Anglicka utiecť do Holandska. Neskôr sa však vrátil a v Anglicku i umrel.
John Locke sa venoval mnohým otázkam filozofie. Zaujala ho otázka epistemológie a teda: ako človek nadobúda obsah svojho vedomia. Epistemológovia riešia problém tzv. vrodeného resp. získaného vedomia. Locke tvrdí, že človek má dušu, ktorá je pri narodení čistá a nepopísaná. Taká je aj jeho myseľ. Myseľ je teda „tabula rasa“ (nepopísaný list). Celý obsah nášho vedomia je pri tom získaný z vonkajších a vnútorných skúseností. Tieto skúsenosti sa postupne v priebehu života zaznamenávajú do nášho vedomia. Z tohto teda vyplýva, že človek poznáva jedine zmyslami. Locke odmieta Descartovu teóriu o vrodených ideách. Tvrdí, že človek najprv musí poznať zmyslom, až potom môže poznať a poznané analyzovať. Vrodená idea podľa tohto Lockovho prístupu nie je teda možná.
Locke tvrdí, že človek najprv spoznáva vonkajšími zmyslami jednoduché idey. Tieto idei potom skúma a spája do zložených ideí (analyzuje, porovnáva, kombinuje, spája) a odhaľujú sa mu isté vnútorné súvislosti. Tieto zložené idei teda poznáva vnútornou skúsenosťou.
Keď človek poznáva isté predmety – poznáva ich farbu, tvar, vôňu, hmotnosť a pod. Nie všetky tieto vlastnosti sú ale rovnaké. Locke rozlišuje primárne vlastnosti a sekundárne vlastnosti. Primárne vlastnosti sú pri tom tie vlastnosti, ktoré majú vo veciach aj svoj poznateľný základ. Sú to farba, vôňa, tón. Tieto vlastnosti sú objektívne, lebo reálne existujú vo veci samotnej. Sekundárne vlastnosti sú hmotnosť, tvar, pohyb. Tieto vlastnosti nemajú základ vo veci samotnej, ale ich idey existujú jedine vo vnútornom poznaní (Sú vnímané ako subjektívne vlastnosti).
Poznať existenciu vecí môžeme pomocou vonkajších, ale aj vnútorných skúseností. Teda aj zmyslami aj vnútorným vedením. Takto môžeme poznávať len existenciu, a nie podstatu a prirodzenosť vecí. Prirodzenosť vecí nám je zakrytá a je nepoznateľná. Veci môžeme poznať zo súvislostí, ktoré vydedukujeme z konečných súcien (jednoduchých ideí, ktoré poznáme hneď na začiatku). V otázke existencie Boha má Locke jednoznačný postoj. Existencia Boha, nemá materiálny základ a teda uveriť v jeho existenciu môžeme jedine vďaka viere.
John Locke sa venoval aj otázke etiky a morálky. Podľa neho neexistuje žiaden morálny zákon, ktorý by mal človek vrodený. Človek prichádza na svet ako „tabula rasa“ a je preto vždy vychovateľný. Locke dokonca tvrdí, že človek je presne taký, ako aj spoločnosť, v ktorej žije. Na to, aby človek žil morálne a dobre nepotrebuje poučky a ani náboženstvo, ale zdravý rozum, ktorý mu napovie sám, čo je správne a čo nesprávne konanie. Na to je však potrebné, aby sa tento človek mohol rozvíjať vo svojej mysli. Keď sa bude podporovať jeho samostatné myslenie, tak sa vyvinie jeho „zdravý rozum“, ktorý mu bude napovedať čo je dobré a čo zlé. Podľa Locka je cieľ činnosti človeka jednoznačne šťastie a slasť z konania dobra. Locke je teda zástancom psychologického hedonizmu.
V svojej teórií štátu je Locke jednoznačne zástancom konštitučnej monarchie. Konštitučná monarchia s prvkami demokracie je štátne zriadenie, ktoré najviac rešpektuje jednotlivca a jeho dobro, ako aj spoločnosť a jej dobro. Taktiež sa vyjadril k otázke svetských a náboženských záležitostí. Cirkev je podľa neho neoddeliteľnou súčasťou politiky ale zároveň nie je oprávnená zasahovať do svetskej moci. Rovnako nie je presne jasné, ktorá cirkev je tá jediná pravá a preto by malo byť dovolené, aby existovali spoločne všetky. Locke bol zástanca tolerancie a náboženského akceptovania sa, no sám v tom čase zažil náboženský boj medzi katolíkmi a anglikánskou cirkvou, ktorá ho vyhnala do Holandska.
Najvýznamnejšie Lockeho diela boli:
-
Rozprava o ľudskom rozume – v tomto diele prezentoval Locke svoje postoje v oblasti epistemológie a vedomia.
-
Dva traktáty o vláde – v tomto diele prezentoval svoje postoje v oblasti štátu a morálky osobnosti
-
Rozumnosť kresťanstva
-
Esej o tolerancii
-
Dve pojednania o vláde
Zopakujte si:
Porozprávajte o živote J. LockaČo je to „epistemológia“?
Ako môžeme podľa Locka poznávať?
Akú teóriu Locke zastával v oblasti štátu?
Ako rieši otázku pravého náboženstva?
Aké sú to primárne a aké sekundárne vlastnosti vecí?
Čo je konečné súcno?