Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy

 

     Základnou jednotkou informácie je jeden Bit. Ako skratka sa používa bit alebo B. Používa sa v teórii informácií a v informatike. Bit môže nadobúdať jednu z dvoch logických vzájomne sa vylučujúcich hodnôt, ako:

- „pravda“ -- „nepravda“,

- „zapnutý“ -- „vypnutý“,

- nula 0 -- jedna.1


     Termín prvý krát použil Claude E. Shannon, otec teórie informácie, vo svojej práci z roku 1948. Názov vznikol ako skratka spojenia „binary digit“ (en:Portmanteau).

     Bajt (angl. byte, tiež ozn. ako slabika) je zoskupenie bitov, pôvodne s premenlivou veľkosťou, no dnes sa stal štandardom bajt ktorý má vždy 8 bitov. Údaje sú v počítači zapísané v dvojkovej sústave.

     Binárny súbor je počítačový súbor, ktorý môže obsahovať akýkoľvek typ dát, kódovaný v binárnej forme za účelmi uchovania a spracovania v počítači; napríklad, počítačové dokumentové súbory obsahujúce formátovaný text. Mnoho binárnych formátov súboru obsahuje časti, ktoré sa dajú interpretovať ako text; binárne súbory, ktoré obsahujú iba textové údaje - bez akýchkoľvek napríklad formátovacích informácií - sa nazývajú čisto textové súbory (angl.: plain text). Pri bežnom používaní sa typicky rozlišuje medzi čisto textovými súbormi a binárnymi, takže v tomto zmysle sú binárne súbory všetky súbory, ktoré neobsahujú iba obyčajný čistý text.

      Binárne súbory sa obvykle chápu ako sekvencia bajtov, čo znamená, že binárne číslice (bity) sú zoskupované po ôsmych. Binárne súbory typicky obsahujú bajty, ktoré sú určené na interpretovanie ako niečo iné než textové znaky. Skompilované počítačové programy (preložené zo zdrojového kódu – programovací jazyk do strojového – binárneho - kódu) sú toho typickými príkladmi; skutočne, skompilované aplikácie (objektové súbory) sa niekedy označujú, najmä programátormi, ako binárky. Ale binárne súbory môžu obsahovať aj obrázky, zvuky, komprimované verzie iných súborov, atď. — stručne, akýkoľvek typ súboru obsahujúci čokoľvek.

      Znaky sú zakódované v ASCII kóde, teda každému znaku je priradená kombinácia 8 číslic, ktorými je buď 0 alebo 1.Veľkosť jedného znaku je teda 8 bitov. Celkom sa takto dá pomocou ASCII kódu vyjadriť 256 znakov.

     ASCII je anglická skratka pre American Standard Code for InformationInterchange, teda americký štandardný kód pre výmenu informací. V podstate ide o kódovu tabuľku ktorá definuje znaky anglickej abecedy, a iné znaky používané v informatike. Ide o historicky najúspešnejšiu znakovú sadu, z ktorej vychádza väčšina súčasných štandardov pre kódovanie textu prinajmenšom v euro-americkej zóne. Tabuľka obsahuje tlačitelné znaky: písmena, číslice, iné znaky (zátvorky, matematické znaky (+-*/% …), interpunkční znamienka (,.:; …), špeciálne znaky(@$~ …)), a riadiace (netlačitelné) kódy, ktoré boli pôvodne určené pre riadenie perifernych zariadení (napr. tlačiarne nebo ďalekopisy).
Termíny pre veľké množstvá informácií sa tvoria pridaním štandardných predpon; kilobit (Kb, Kbit), megabit (Mb, Mbit), gigabit (Gb, Gbit).

Pretože počítač pracuje v dvojkovej sústave, prevodové vzťahy medzi vyššími jednotkami informácie sú mocniny čísla 2. Ďalšie jednotky informácií sú:

kilobyte (kB) = 210 B = 1 024 B

megabyte (MB) = 210 kB= 220 B = 1 048 576 B

gigabyte (GB) = 210 MB = 230 B = 1 073 741 824 B