http://www.litcentrum.sk/31572

 

Slovenský básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života.

 

 

Základné životopisné údaje:

 

  • Vlastným menom Ján Čietek.

  • Počas svojej literárnej tvorby používal pseudonym: Ilia Volžanin, Ilja Volžanin, Ján Čietek-Smrek, Janko Smrek, Larix,..

  • 16. december 1898, Zemianske Lieskové (časť obce Melčice - Lieskové) – 8 december 1982, Bratislava.

  • Narodil sa v rodine maloroľníka a vzdelanie získaval v ľudovej škole v Kochanovciach.

  • Po smrti svojho otca sa stal chovancom evanjelického sirotinca v Modre.

  • V mladosti mu zomrela aj matka.

  • V rokoch 1913 – 1917 sa vyučil najprv za obchodníckeho pomocníka a neskôr študoval v modranskom učiteľskom ústave a na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, štúdium však nedokončil, pretože ho naplno zaujala práca novinára.

  • Bol priamym účastníkom 1. svetovej vojny a ako vojak rakúsko-uhorskej armády sa dostal na palestínsky front, kde ochorel na maláriu.

  • Neskôr pôsobil ako novinár v redakcii Slovenského denníka a Národných novín.

  • Istý čas pôsobil aj v Prahe, kde redigoval v pražskom Mazáčovom nakladateľstve Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Neskôr začal v Prahe vydávať literárny časopis Elán, ktorý vychádzal až do povojnových čias.

  • Na začiatku 2. svetovej vojny sa však vrátil späť na Slovensko, kde sa usadil v Bratislave a pokračoval vo vydávaní časopisu Elán, ktorý sa stal časopisom Spolku slovenských spisovateľov.

  • Počas 2. svetovej vojny založil Komornú knižnicu Elánu, ktorú viedol aj po jej prevzatí nakladateľstvom Slovenský spisovateľ.

  • Po roku 1948 ako básnik upadol do nemilosti, mal zakázané písať, jeho diela prechádzali cenzúrou, a tak sa viac venoval prekladom.

  • Pochovaný je v Martine na Národnom cintoríne.


 

Literárna tvorba – prehľad:

 

Básnické zbierky:

 

  • 1921 – Odsúdený k večitej žízni

  • 1925 – Cválajúce dni

  • 1929 – Božské uzly

  • 1933 – Iba oči

  • 1934 – Básnik a žena

  • 1935 – Zrno

  • 1944 – Hostina

  • 1945 – Studňa

  • 1958 – Obraz sveta

  • 1962 – Struny

  • 1964 – Písané na sude

  • 1965 – Nerušte moje kruhy

  • 1987 – Noc, láska a poézia, básne z autorovej pozostalosti

  • 1993 – Proti noci, protikomunistické básne, vydané posmrtne

  • 1998 – Ardent Words for the Days of Cold (Vrúcne slová pre chladné dni), výber Smrekových básní preložených do viacerých jazykov

     

 


Tvorba pre deti a mládež:

 

  • 1954 – Maľovaná abeceda

  • 1956 – Machule

 

 

 

Výbery z poézie:

 

Knihy mladosti, Verše vybrané, Ženy, Moje najmilšie, Ružový spev mi prší z úst, Podoby lásky,...

 

 

 

Súborné dielo:

 

Knihy slnečné (zv. 1), Knihy nocí planých (zv. 2), Knihy podjesenné (zv. 3), Poézia moja láska (zv. 4)

 

 

 

Libretá:

 

Beg Bajazid, libreto k opere Jána Cikkera, Mr. Scrooge, libreto k opere Jána Cikkera

 

 

 

Preklady:


François Villon: Veľký testament, Endre Ady: Básne, Attila József: Nie ja volám, Sándor Petőfi: Básne, Alexander Sergejevič Puškin: Ruslan a Ľudmila



 

ODSÚDENÝ K VEČITEJ ŽÍZNI

 

  • Básnická zbierka.

  • Zbierka ovplyvnená symbolizmom.

  • Medzi hlavné znaky symbolizmu patrí subjektivizácia, samota, smútok, skepsa,...

  • Autor vyjadruje svoje pocity večného odsúdenia a zároveň večnej túžby po priateľstve, láske, nežnosti, pokoji.

  • Zbierka patrí medzi pesimistické zbierky.

  • Autora ťaží smútok z ťažkého detstva, zo straty otca a mamy, z vojny a jej dôsledkov.

  • Výrazne v zbierke dominujú pocity samoty, nepochopenia.


 

Výnimku predstavuje báseň Dnes milujem svoj deň:

 

Krátka ukážka:

 

Dnes milujem svoj Deň.

Noc miloval som včera.

Tak láskal som ju, v rukách sa mi chvela

a sľubovala sen.

 

Dnes objímam sa s Ránom

a kým mi v oči hľadí,

sa tážem ho, či idú ešte ľady

života oceánom?



  • V uvedenej básni sa prvýkrát v tvorbe J. Smreka objavili náznaky vitalizmu, ktorý bude v tvorbe autora v ďalšom období dominovať.

  • Deň symbolizuje noc, ráno, deň – striedanie času, ale aj mladosť, zrelosť, starobu – teda životný kolobeh.

  • Noc symbolizuje tmu, samotu, smútok.

  • Deň je začiatkom optimistického vnímania sveta.


 

 

Vitalizmus – z lat. vitae – život

 

Je to umelecký prúd. Vznikol na základe filozofie vitalizmu Henryho Bergsona. Išlo o filozofiu o životnom eláne. Vitalizmus pochádza zo spojenia elan vital, ktorým bola označovaná životná energia, o ktorej vitalisti tvrdili, že je pôvodom všetkých procesov v ľudskom tele.

 

Najvýznamnejším predstaviteľom vitalizmu na Slovensku je práve Ján Smrek.

 

 

Znaky vitalizmu:

 

  • Živelný optimizmus, radosť zo života.

  • Očarenie okamihom, chvíľkovým vnemom.

  • Senzualizmus – zmyslové vnímanie.

  • Avanturizmus – túžba po cestovaní, cudzích krajinách.

  • Témy – žena, láska, krása.

  • Absolutizovanie fyzickej krásy.

  • Jazykové prostriedky pripomínajú romantizmus, vyskytujú sa v ňom exotické prvky, živelnosť sa prenáša do nepravidelnej formy básní.

 

Vitalizmus vznikol ako bezprostredná reakcia na ukončenie prvej svetovej vojny, oslavuje mier, pokoj,....

 


 

CVÁLAJÚCE DNI

 

  • Významná zbierka s prvkami vitalizmu.

  • Polytematická zbierka.

  • Medzi jej najvýznamnejšie témy patrí očarenie životom, prírodou, vzťah k dedine, k mestu, k cudzím krajom, k žene,...

  • Dominuje v nej radosť zo života, životný elán, optimizmus, spontánnosť, citová úprimnosť, sviežosť,...

  • Autor nehovorí v zbierke len za seba, ale za celú svoju generáciu.

     

     


Najznámejšie básne zbierky:

 

Cválajúce dni - vyjadruje pocity mladej generácie v novej dobe. Mladí ľudia chcú byť aktívni, užitoční spoločnosti, chcú prispieť k objaveniu nových skutočností aj za cenu pádov a neúspechov. „Mladí, jarí šarvanci“ a „jazdci diví“ sa stali metaforou mladosti, nespútanosti, sebavedomia.

 

Báseň o krásnej matke - opísal v nej kolobeh života. Píše o tom, ako matka bola kedysi krásna a jej krása prešla na jej dcéru, z ktorej sa tiež v budúcnosti stane matka a všetko sa znovu zopakuje. V básni vidíme aj úctu autora k matke, no zároveň túžbu a lásku po jej dcére. Prirovnáva ich k sebe navzájom a hovorí, že obe majú spoločné črty.

 

Mne dedinčanka stepilá - je vyjadrením jeho lásky k dedine, ktorú ale vymenil za iný kraj, cez lásku k žene obdivuje dedinské dievčatá. Je hrdý na slovenský ľud a devy, každej by chcel dať srdce, avšak môže len jednej.

 


 

Krátka ukážka z básne Cválajúce dni:

 

„My, mladí, jarí šarvanci,

ktorí sme život - svoju milú –

objali prvom pri tanci,

sme celým dúškom živí

my sme tí jazdci diví!“


 

 

BÁSNIK A ŽENA

 

  • Básnická skladba – veršovaná poviedka.

  • Napísaná je v podobe dialógu.

  • Dialóg vedie básnik s neznámou ženou, ktorú stretol jedného zimného dňa.

  • Dielo o obdivnom vzťahu autora k žene vo všetkých ročných obdobiach.

  • Básnik práve počas štyroch ročných období prezentuje vzťah k žene od jeho vzniku cez vzplanutie a koniec až po stretnutie po rokoch.

  • Autor cíti k žene vrúcny vzťah, obdivuje ju.

  • Vníma ženu ako bytosť, ktorá v sebe skrýva mnohé tajomstvá, ako bytosť, ktorá prináša do života mužovi zázrak, krásny sen.

     

 

Krátka ukážka:

 

Kapitola piata

 

PO DESIATICH ROKOCH

 

„A či vy o bolesti nepíšete?“

Ach, bolesti je toľko na tom svete

a toľko kníh sa iba o nej tvorí,

že ja už nechcem ešte nové slzy

prilievať v oceán ten nekonečný.

Zármutok ľudský, ten je vari večný

a každý človek ochutnať ho musí.

Pod bičom zrád a klamov neustálych

sa srdce ľudské i tak stále zvíja,

nač teda má ešte i poézia

prikladať ľuďom k ústam tento kalich?

 


 

ZRNO

 

  • Zbierka vyšla v roku 1935.

  • Uzatvorila tzv. slnečnú etapu v tvorbe J. Smreka.

  • Zbierka je vyznaním básnikovej lásky k domovine, k domovu, k prírode.

  • Objavili sa v nej aj básnikove nostalgické spomienky z čias 1. svetovej vojny.

  • Objavujú sa u básnika pocity smútku, sklamania, pocity zbytočnej námahy.

     


Ďalšou etapou Smrekovej tvorby sú roky druhej svetovej vojny. Na dramatické udalosti v čase rozpadu tradičných mravných a kultúrnych hodnôt odpovedal vlastnou víziou sveta a umeleckou koncepciou. S využitím tradičných motívov klasickej literatúry vyjadril v nich nesúhlas s deformáciami ľudskej a mravnej skutočnosti, ktorú prinášal fašizmus a vojnové udalosti. Jeho poézia nadobudla univerzálny ľudský rozmer. Stala sa predzvesťou víťazstva spravodlivosti a mieru.

 

  • 1944 – Hostina

  • 1945 – Studňa


 

Po skončení druhej svetovej vojny sa ohlásil pomerne neskoro, hlavne pre nové spoločensko-politické pomery. V novej situácii sa básnik pokúsil o umeleckú syntézu v zbierke Obraz sveta (1958). Definoval sa ako básnik prírody a sústredil sa na prírodné javy, ktoré začal vnímať ako jediný zdroj umeleckej inšpirácie. Neskôr k nim priradil oblasť medziľudských vzťahov a komunikácie medzi ľuďmi.

 

 

 

Ján Smrek do svojej tvorby zaradil aj dielka pre deti:

 

MAĽOVANÁ ABECEDA

 

  • Básnická zbierka.

  • Dielko utvorené z jednoduchých básničiek, ktoré autor venoval deťom.

     

 

Krátka ukážka:

 

Adam v škole nesedel,

abecedu nevedel,

prišli k nemu líšky,

čítajú mu z knižky.

 



Zopakujte si:
1. Uveďte najdôležitejšie životopisné údaje Jána Smreka.
2. Vysvetlite pojem vitalizmus.
3. Vymenujte najvýznamnejšie básnické zbierky Jána Smreka.
4. Analyzujte báseň Cválajúce dni.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
http://www.litcentrum.sk/39847

Zdroje obrazkov:
http://www.litcentrum.sk/31572