2. svetová vojna a jej obraz v tvorbe svetových autorov I.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

2. svetová vojna:

• Najhoršia, najbrutálnejšia a najkrvavejšia vojna v dejinách ľudstva.

• Zúčastnilo sa jej 61 štátov a približne 110 miliónov vojakov.

• Zahynulo v nej viac ako 50 miliónov ľudí – najviac Rusov.

• Hlavným agresorom bolo Nemecko - k nemu sa pridalo Taliansko, Japonsko a tzv. satelity (nemecky orientované štáty): Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Fínsko a Slovensko.

• Medzi spojenecké krajiny patrili Veľká Británia, USA, Francúzsko a Sovietsky zväz.

• Neutralitu vyhlásili Švajčiarsko, Švédsko, Írsko a Portugalsko.

• V jej priebehu došlo k systematickému vyvražďovaniu ruského obyvateľstva a ľudí tzv. neárijského pôvodu (Židia, Cigáni, neskôr aj slovanské národy) – holokaust.

   

Rôzne pohľady na 2. svetovú vojnu vo svetovej literatúre:

Obraz španielskej občianskej vojny:

Obraz 2. svetovej vojny vo svetovej literatúre začína ešte obrazom španielskej občianskej vojny z roku 1936. Uvedená udalosť vytvára časový rámec viacerých diel, napr. diela Komu zvonia do hrobu (E. Hemingway) – americká literatúra, Svätý za dedinou (L. Novomeský) – slovenská literatúra, ale aj diela Múr (J. P. Sartre).

JEAN – PAUL SARTRE – francúzska literatúra

• Zbierka je pomenovaná podľa titulnej poviedky – Múr.

• V celom diele autor ilustruje podstatu existencializmu.

• Múr je symbolom oddelenosti ľudí, symbolom ich uzatvárania sa do seba, izolovanosti.

• Postavy v jednotlivých poviedkach sa ocitnú vždy v hraničnej situácii, v ktorých sa prejavuje ich charakter, konanie.

• Autor podrobne zachytáva ich reakcie, pocity, zmýšľanie v danej situácii.

   

Poviedka Múr:

Hlavnou postavou poviedky je Ibbieto, ktorý sa počas španielskej vojny dostane do väzenia. Je podozrivý z ukrývania republikána Ramona Grisa a odsúdený na popravu. Pred popravou uvažuje nad svojím životom, prehodnocuje ho. Vyšetrovatelia mu sľúbia, že ak prezradí úkryt Ramona, že ho prepustia. Ibbieto si vymyslí, že Ramon sa ukrýva na cintoríne u bratrancov. Je presvedčený, že keď sa hliadka vráti, že ho okamžite popravia. Dozvie sa ale, že Ramon sa skutočne na cintoríne ukryl a Ibbieto sa tak stal paradoxne zradcom, hoci bol odhodlaný obetovať svoj život za Ramonov.

Krátka ukážka: (ukazuje pocity hlavného hrdinu, ktorý si uvedomuje svoje postavenie a situáciu):

Alegorický obraz šírenia fašizmu:

• Na šírenie fašizmu poukazovali autori už na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia.

• Z medzivojnových autorov môžeme spomenúť napr. K. Čapka a jeho diela Bíla nemoc, Válka s mloky.

   

Medzi najvýznamnejších predstaviteľov uvedenej témy patrí:

ALBERT CAMUS – francúzska literatúra

MOR – román, v ktorom autor šírenie fašizmu zobrazil na šírení morovej epidémie.

• Príbeh sa odohráva v alžírskom meste Oran.

• Jeho obyvatelia podcenili šírenie choroby rovnako, ako podcenili šírenie fašizmu v Európe Európania.

• Mor (rovnako ako vojna) zasiahne do všetkých oblastí života človeka, zasiahne tvrdo a neodvolateľne.

   

Krátky príbeh:

V jedno ráno doktor Rieux cestou z práce natrafil na zdochnutého potkana a ihneď ho odkopol, nevenoval mu pozornosť. Keď sa počas ďalších dní objavovali nové potkany, domovník si myslel, že ide o zlý vtip a mrciny odpratával. Avšak keď bolo v rozhlase oznámené, že bolo zozbieraných okolo 8000 potkanov, úzkosť v meste dosiahla vrchol. Po týždni potkany zmizli. Vo večerníkoch sa písalo, že invázia potkanov sa skončila. Ľudia sa upokojili, len domovník a pár jemu podobných zomrelo v mukách na „čudnú“, neznámu chorobu. Neskôr sa vyskytlo asi 20 smrteľných horúčok. Keď počet mŕtvych stúpal, Rieuxa navštívil starý známy doktor Castel a prvýkrát spomínajú slovo mor. Ľudia umierali ďalej a zdravotnícka komisia odmietla konať, aby nevznikla panika. Keď počet mŕtvych stále narastal, konečne boli nariadené pravidlá a všetci chorí boli izolovaní na jednom mieste, aby sa neprenášala nákaza a pomaly tam umierali.

Brány mesta sa uzavreli a všetka komunikácia s okolitým svetom bola zakázaná.

Aj najväčší optimisti strácali postupne ilúzie a myšlienky na koniec tohto „uväznenia“. Doktor Rieux sa dostával do ťažkých situácii „boja“ s príbuznými chorých, pretože každého podozrivého z nákazy vyšetroval on a keď sa nákaza potvrdila, chorého odviezli do nemocnice, čo znamenalo, že príbuzní ho uvidia už len mŕtveho. Nepomohol ani týždeň spoločných modlitieb, na ktorom sa zúčastnilo množstvo veriacich, či neveriacich. Počas jednej kázne im páter Paneloux pripomenul všetky biblické skazy, ktoré postihli svet a prirovnal ich k moru. A pripomenul, že za ne si mohli ľudia sami, ich zloba, chyby a hriechy. Veľa ľudí sa pokúšalo dostať z mesta, medzi nimi aj novinár Rambert. Prešiel veľké množstvo úradov, tvrdil, že je cudzinec, že sem nepatrí, ale bezvýsledne. V meste musel ostať ako všetci ostatní. Vďaka prisťahovalcovi Tarrouovi sa začali zakladať zdravotnícke oddiely dobrovoľníkov, ktoré pomáhali ľuďom lepšie pochopiť a znášať mor, aj keď tým riskovali vlastné životy. Neskôr sa pridal aj Paneloux a Rambert, ktorý sa ešte stále snažil nájsť spôsob, ako uniknúť. Nedarilo sa mu, lebo v meste sa vyskytli rabovania, lúpeže a jediný spôsob, ktorý bol chvíľu účinný bol zákaz vychádzania, či strieľanie ľudí v prípade, že neuposlúchli zákony. Keď už nebolo kam pochovávať obete moru, vytvárali sa masové hroby, ktoré ľudí zbavovali totožnosti. Neskôr začali ľudí aj spaľovať. Keď ochorel syn sudcu Othona a lekár mu nedával žiadnu nádej, vtedy Castel prišiel s hotovým sérom, ktoré by mohlo skoncovať s tým utrpením. Chlapca nezachránili, no neskôr počet mŕtvych nenarastal. Castel neskôr zomrel na následky moru. Keď mal Rambert na dosah útek, o ktorý sa celú epidémiu snažil, vzdal sa a pokračoval v práci dobrovoľníka. Po ďalšej kázni páter Paneloux ochorel a umrel, nie však na mor. Choroba začala nečakane ustupovať a Castelovo sérum malo odrazu veľké, dovtedy nepoznané úspechy. Asi jediný kto sa netešil z ústupu a obával sa návratu k normálnemu životu bol „čierny“ obchodník Cottard. Brány mesta sa mali konečne otvárať a vtedy ochorel Tarrov. Rieux sa rozhodol nechať ho doma a staral sa oňho sám s matkou.

Dve noci bojoval Tarrov tichú vojnu, potom sa prudko obrátil k stene a skonal s dutým stonom, akoby v ňom praskla hlavná struna. „Rieux tentoraz jasne pochopil, že ide o definitívnu porážku, ktorou sa končia vojny a ktorá mení aj samotný mier na nevyliečiteľné utrpenie“. Asi vďaka týmto všetkým udalostiam Rieux pokojne prijal správu o smrti svojej ženy, ktorá ešte pred vypuknutím nákazy odcestovala na liečenie do hôr. Brány mesta sa otvorili a zovšadiaľ sa ozývali radostné výkriky. Všetci sa tešili. Všetci, okrem Cottarda, ktorého polícia zatkla a doktora Rieuxa, ktorý mal stále pred očami uplynulé udalosti. „Lebo tento jasajúci dav nevedel, čo vedel on a čo si možno prečítať v knihách, že bacil moru nikdy neumiera ani navždy nezaniká, že môže celé desaťročia driemať v nábytku a v bielizni, že trpezlivo čaká v izbách, v pivniciach, v kufroch a v starých papieroch a že možno príde deň, keď mor, na nešťastie a poučenie ľudí, zobudí svoje potkany a pošle ich umierať do niektorého šťastného mesta“.

Osudy nemeckých utečencov počas fašizmu:

E. M. REMARQUE – nemecký autor

VÍŤAZNÝ OBLÚK – zobrazil osudy nemeckých demokratov – exulantov vo Francúzsku.

• Nemeckí demokrati nesúhlasili s politikou Hitlera, preto ušli ešte pred vypuknutím vojny do Francúzska.

• Žili ako nelegálni emigranti, ktorí sú neustále ohrozovaní kontrolami dokladov.

   

Hlavnou postavou je nemecký utečenec, ktorý vystupuje pod mnohými menami, najčastejšie však používa meno Ravic. Žije v Paríži v hoteli pre utečencov, nemá žiadne doklady, preto sa vyhýba policajným kontrolám. Na živobytie si zarába ilegálne svojim povolaním chirurga, operuje pre starších lekárov, ktorí operácie už nezvládajú a dostáva provízie. Bolestivá minulosť mu však nedáva spávať a dlhé noci si kráti alkoholom alebo dlhými prechádzkami nočným Parížom. Na jednej takej prechádzke stretáva Joan Madou, vydesenú a plačúcu. Z tohto stretnutia sa nakoniec vyvinie láska, ktorá je prerušená Ravicovou deportáciou do Švajčiarska. Do Paríža sa vracia až o rok. To už je Joan v inom svete s iným mužom. Ravic počas jednej návštevy reštaurácie stretáva muža, ktorý mal spojitosť s jeho minulosťou. Vykonáva dlho chcenú pomstu. Politická situácia začína byť napätejšia. Joan postrelí zúfalý milenec a zomiera v nemocnici pri Ravicovi. Hneď po jej smrti sa dozvedá, že vypukla vojna a krátko potom ho odvážajú do francúzskeho koncentračného tábora.

E. M. Remarque vykresľuje situáciu pred vojnou prostredníctvom osudov iných ľudí, ktorých Ravic stretáva, alebo operuje. Príbeh je popretkávaný mnohými myšlienkovými pochodmi hlavnej postavy.

Situácia v Protektoráte Čechy a Morava:

JAN OTČENÁŠEK – český autor

ROMEO, JÚLIA A TMA – príbeh židovského dievčaťa Ester a katolíckeho chlapca Pavla na pozadí 2. svetovej vojny.

• Príbeh mladých ľudí, ktorý sa končí tragicky - smrťou Ester.

   

Krátky obsah:

Vojna vrcholí. Jedináčik Pavel šiel po maturitných skúškach do kina. Ešte mal chvíľu čas, tak sa šiel prejsť do parku. Tam stretá Ester, ktorú dovtedy nepoznal. Všimol si, že má hviezdu – bola židovka. Jej rodičov odviedli to Terezína, ona bývala u príbuzných v Prahe. Aj ona mala ísť do Terezína, ale nechcela tam ísť. Pavel ju zavedie do svojej komôrky, ktorú mal pri otcovej krajčírskej dielni. Práve v tomto čase bol v Prahe spáchaný atentát na ríšskeho protektora Heydricha. Nemci prehľadávali domy. Pavel Ester nosil jedlo a pitie, tajne sa v komôrke stretávali. V tom dome, kde bola ukrytá Ester, býval aj Rejsek. Pomáhal Nemcom. Vo vojne prišiel o syna. Rejsek o nej vedel a nakreslil na jej dvere židovskú hviezdu. Pavel sa o Ester bál a dohodol sa s Čepekom (tovarišom), že odvezú Ester na dedinu k tete. V tú noc sa Pavel veľmi bál. Všade bolo počuť výstrely. Rejsek sa v noci opil a chcel Ester vydať Nemcom. Ester nakoniec ušla z dielne. Ester Nemci zabili, keď prechádzala cez mesto. Pavla to veľmi raní, ale uvedomujem si, že život ide ďalej.

BOHUMIL HRABAL – český autor

• Román o osudoch obyčajných českých ľudí, ľudí, ktorých sú milióny – nehrdinskí hrdinovia.

   

Krátky príbeh:

Hlavná postava je 22-ročný Miloš Hrma, tichý mladík s komplexmi. Má pocity viny už kvôli predkom, ktorí stále šikovne prišli k dôchodku a má pocit, že ho ľudia sledujú. Po nie veľmi úspešnom prvom erotickom zážitku so svojou prvou veľkou láskou sprievodkyňou Mášou, sa pokúsi o samovraždu, podreže si žily na zápästiach. Príbeh začína spomienkami na tieto nepríjemné udalosti. Miloš prichádza do práce, stretáva sa s prednostom, ktorý mu porozpráva o škandále, keď výpravca Hubička opečiatkoval zadoček telegrafistke Zdeničke Svatej. Stretáva sa s radcom Zednickom, ponemčeným a kolaborujúcim Čechom, ktorý vyšetruje prípad zneužitia úradných pečiatok, na ktorých bol aj nemecký jazyk, na zadočku telegrafistky Zdeničky. Milošov vzťah s Mášou pokračuje, ale keďže má pocit neistoty, rád by získal radu od nejakej staršej skúsenej ženy. Pani manželka prednostu je k nemu milá, ale nepomôže mu. Bránu do sveta dospelých otvorí Milošovi krásna umelkyňa Viktorka Freie, ktorá je zároveň členkou odboja. Výpravca Hubička zasvätí Miloša do diverznej akcie, ktorú chystajú odbojári proti jednému zo špeciálnych vlakov, ktorý prepravuje zbrane a muníciu. Miloš súhlasí, zhodí zo semaforu nálož, ktorá vybuchne, ale je postrelený a sám zastrelí mladého Nemca. Na konci leží smrteľne ranený Miloš s mŕtvym Nemcom na trati, drží ho za ruku a opakuje slová, ktorými raz hodnotil istý vlakvedúci transport zranených Nemcov: ,,Měli jste sedět doma, na prdeli..." Vojna je v poviedke prítomná cez historky ľudí, leteckým súbojom nad mestečkom a prechodom vojenských transportov cez staničku. Na východ odchádzajú sebavedomí nemeckí vojaci. Vracajú sa zničené rozostrieľané vagóny, so zničenou technikou, zabitými zvieratami a transporty so zranenými Nemcami. Postavy vystupujúce v novele nie sú typickí uvedomelí hrdinovia, sú to normálni ľudia, ktorí cítia, čo je správne a tak aj konajú. Typickým malým gestom odporu, ale zjavným vyjadrením názoru napríklad je, keď sa pán prednosta po páde Poľska zbaví svojich nemeckých magdeburských holubov a zaobstará si druh poľský rys. Aj Miloš, má strach, ale urobí napriek strachu, čo pokladá za správne, aj keď v jeho prípade už ide o život ľudí a nie holubov.

Medzinárodnú popularitu si literárne dielo získalo aj vďaka filmovému spracovaniu Jiřího Menzla s Václavom Neckářom v hlavnej úlohe.

Židovská otázka:

JAN OTČENÁŠEK – česká literatúra - RÓMEO, JÚLIA A TMA (viď. predchádzajúce fakty o diele)

WILIAM STYRON – americká literatúra

Začínajúci spisovateľ Stingo prichádza do New Yorku roku 1947. V penzióne v Brooklyne sa spriatelí so Sophiou a jej milencom Nathanom. Je svedkom ich vášnivého a búrlivého vzťahu. Nathan je narkoman a schizofrenik. Sophia pred Stingom postupne odkrýva svoju minulosť z predvojnového Poľska, koncentračného tábora a napokon aj svoje najväčšie tajomstvo – drastickú voľbu, ktorá ju navždy poznačila. V roku 1943 bola Sophia zatknutá a uväznená v Osvienčime, kde sa stala sekretárkou veliteľa tábora Rudolfa Hössa.

Do tábora prišla Sophia so svojimi dvomi deťmi. Bola veľmi pekná, mala árijské črty a všetkých v tábore presviedčala, že nie je židovkou. Bránila sa tým, že ukazovala stránku s otcovej antisemitskej knihy. Zapôsobila na lekára v tábore, ktorý je dal možnosť voľby –môže sa rozhodnúť, ktoré dieťa prežije a ktoré pošle na smrť – do plynovej komory. Zachráni syna Jána a céra Eva zomrie. Ján neskôr zomrie tiež, ale Sophia ponesie ťarchu svojho rozhodnutia.

Sophia robila v tábore sekretárku R. Hössovi a rozhodne sa získať si jeho dôveru a votrieť sa mu do priazne. Chcela tým zachrániť aspoň syna tak, že navrhla veliteľovi, aby ho zaradil do programu Lebensborn - vychovávanie rasovo vyhovujúcich detí, keďže Ján vedel perfektne po nemecky a bol plavovlasý s pehami a modrými očami. V zmätku ho ale požiadala, aby ho prepustil, túto príležitosť si pokazila sama. R. Höss jej sľúbil, že jej dovolí sa s ním na druhý deň stretnúť. Na druhý deň ho však neprivedie, o Jánovi sa už nikdy nič nedozvie.

Po skončení vojny sa dostane do švédskeho strediska pre ľudí bez domova a tam dochádza k tretej voľbe - či spácha samovraždu. Odtiaľ odchádza do Ameriky. Nájde si zamestnanie na polovičný úväzok u židovského doktora Blackstoka a lacné ubytovanie u Yetty Zimmermanovej, spoznáva sa s Nathanom v knižnici, kde odpadne a ten sa rozhodne pomôcť jej. Zamilujú sa a začína sa tak ich vášnivý, ale deštruktívny vzťah, ktorý končí spoločnou samovraždou.

Zopakujte si:

1. Charakterizujte 2. svetovú vojnu ako historickú udalosť.

2. Uveďte názvy diel, ktoré podávajú obraz 2. svetovej vojny.

3. Uveďte aj mená autorov jednotlivých diel a ich národnú príslušnosť.

    

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3