Uvádzacie slová (les présentatifs) sú výrazy, ktoré umožňujú predstaviť nejakú novú osobu alebo vec. Sú to slová, ktoré sa v bežnej francúzštine používajú veľmi často: voici (tu je / sú), voilà (tam je / sú), il y a (tam je / sú), c´est (to je), ce sont (to sú). Predstavovaná osoba alebo vec stojí vždy za týmto výrazom. Pre použitie všetkých týchto ukazovacích výrazov platí schéma:

 

 

ukazovacie slovo + podstatné meno / zámeno zastupujúce osobu alebo vec

 

Voilà sa sœur!

Tu je jeho sestra.

Sur la table il y a un stylo.

Na stole je (nejaké) pero.


C´est la tour d´Eiffel.

To je Eiffelova veža.

 

 

 

  • Voici – voilà

 

     - Voici odkazuje na osoby a veci, ktoré sú blízke.

 

Voici un stylo!

Tu je nejaké pero.

 

 

- Voilà odkazuje na osoby a veci vzdialené alebo blízke.

 

Voilà mes amis!

Tam / Tu sú moji priatelia.


Voilà mon excuse.

Tu je moje ospravedlnenie.


 

 

Rozdiel medzi týmito dvoma výrazmi je zreteľný predovšetkým vo vetách typu:


Voici monsieur Duval et voilà sa femme.

Tu je pán Duc a tam je jeho žena.

 

 

V tejto sme pomocou voici a voilà oslíšili 2 osoby.


 

V bežnej francúzštine sa rozdiel medzi voici a voilà čoraz menej rešpektuje. A čoraz častejšie sa používa len výraz voilà.

Aby sme odlíšili použitie týchto ukazovacích výrazov od väzby il y a alebo c´est / ce sont, môžeme si pre vlastnú potrebu pomôcť prekladom: „ Pozri! /Ajhľa! Tu je ...“ .


Voilà ma maison?

Pozri sa! Tu je môj dom.



 

  • Il y a – sa používa na vyjadrenie toho, že niečo niekde je, existuje alebo sa nachádza. Najčastejšie sa používa vtedy, keď podmet nestojí na čele vety.

 


Porovnajte:

 

Le stylo est sur la table.

(To) pero je na stole.

Sur la table il y a un stylo.

Na stole je (nejaké) pero.


Il y a un stylo sur la table.

(Nejaké) pero je na stole.


 

Podstatné meno, ktoré nasleduje za il y a, má spravila neurčitý člen, pretože oznamuje niečo nové, zatiaľ neurčené. V slovenčine môžeme povedať „nejaká“ fotografia.

 

  • C´est / Ce sont – tieto výrazy sa používajú pri identifikácii predstavovaní vecí alebo osôb.

 

C´est une mangue.

To je mango.

Ce sont des acteurs.

To sú herci.



Pozor! Po výraze c´est, ce sont má však podstatné meno člen neurčitý. Výnimkou sú len podstatné mená, ktoré označujú jedinečné veci. Vtedy sa používa člen určitý.


C´est la tour Eiffel.

To je Eiffelova veža.




Zopakujte si:
1. Uveďte, kedy používame výrazy c´est, ce sont.
2. Definujte ukazovacie slová.
3. Popíšte rozdiel medzi výrazom voici a výrazom voilà.
4. Charakterizujte použitie väzby il y a.

Použitá literatúra:
Pravda, M. – Pravdová, M.: Francúzština pre samoukov
Taiš, J.: Mluvnice francouzštiny
Grégoire, M. a kol.: Grammaire progressive du Français avec 500 exercices