Vypracovala: Ing. Anna Mattová


 


Najdôležitejšou súčasťou medzinárodných ekonomických vzťahov je medzinárodný obchod.


Medzinárodný obchod – vzájomná zahraničnoobchodná výmena tovaru a služieb medzi krajinami sveta, ktorý spája národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom, pričom z hľadiska určitej krajiny ide o zahraničný obchod.


Zahraničný obchod – obeh tovaru určitej krajiny, ktorý prekračuje hranice štátu – vývoz a dovoz.



Význam zahraničného obchodu z pohľadu národnej ekonomiky možno vidieť najmä v týchto oblastiach:


  1. Zahraničný obchod zabezpečuje dovoz tých tovarov, služieb a kapitálu, ktoré krajina nemôže z rôznych dôvodov vyrábať.

  2. Krajina sa môže zapojiť širšie do medzinárodnej deľby práce, a tým sa špecializovať na takú produkciu, pre ktorú má najvýhodnejšie podmienky.

  3. Získavanie poznatkov o tovare a službách produkovaných v zahraničí dáva možnosť porovnávať úroveň vlastnej produkcie so svetovou.

  4. Zahraničný obchod rozširuje možnosti odbytu.

  5. Vďaka zahraničnému obchodu sa môžu aj pri rovnakých výrobných zdrojoch rozšíriť spotrebné možnosti krajiny, čo vyplýva z teórie komparatívnych výhod.



 

Teória komparatívnych výhod


Teória komparatívnych výhod vyjadruje skutočnosť, že zahraničný obchod je výhodný aj pre národnú ekonomiku, ktorá má vo všetkých tovaroch absolútnu nevýhodu, pretože má možnosť vyvážať a špecializovať sa na výrobu takých tovarov, v ktorých má komparatívnu výhodu a dovážať tovary, v ktorých má komparatívnu nevýhodu. Komparatívny = porovnávací, to znamená, že vzájomne porovnávame výšku nákladov na výrobu tovarov v jednej krajine s nákladmi na výrobu v inej krajine a skúmame výhody a nevýhody vzájomného obchodu medzi týmito krajinami.


Teóriu komparatívnych výhod rozpracoval už v 19.storočí David Ricardo – jeden z hlavných predstaviteľov klasickej ekonómie v Anglicku vo svojom diele Základy politickej ekonómie a zdaňovania.


Podstatou teórie komparatívnych výhod je poznatok, že krajina môže zvýšiť svoju životnú úroveň a reálny dôchodok práve tým, že sa špecializuje na výrobu tých produktov, ktoré dokáže vyrobiť s najvyššou produktivitou práce a aj s najnižšími nákladmi. A práve s týmito produktmi pôjde krajina do zahraničnoobchodných vzťahov s inými krajinami, aby od nich získala tovary a služby, ktoré sú pre ňu výhodnejšie dovážať ako doma vyrábať.


Do zahraničného obchodu pôjde aj krajina, ktorá má v porovnaní s inými krajinami vyššiu produktivitu práce pri výrobe takmer všetkých produktov. Ide o najvyspelejšie štáty sveta, ako napríklad USA či Japonsko.


Na druhej strane aj krajina, ktorá má najhoršie podmienky, môže v medzinárodnom obchode získať tým, že dosiahne aspoň relatívne výhody.



 

Z teórie komparatívnych výhod vyplývajú tieto závery:


  1. ak sa každá krajina špecializuje na produkty, v ktorých dosahuje komparatívnu výhodu, resp. najvyššiu relatívnu efektívnosť, potom bude obchod vzájomne výhodný a prínosný,

  2. clá, kvóty v zahraničnom obchode nechránia ani výrobcov, ani spotrebiteľov v krajine, ktorá ich zaviedla, práve naopak, znižujú ich reálne príjmy, a to tým, že zdražujú import – dovoz.


Preto nie je v zahraničnoobchodných vzťahoch správny protekcionizmus, lebo poškodzuje krajiny tým, že redukuje medzinárodný obchod a obmedzuje medzinárodnú deľbu práce.


 

 

Na druhej strane môže mať zahraničný obchod pre krajinu aj určité nevýhody:


  1. Ak určitá krajina veľmi závisí od trhov v nejakej oblasti, môže kríza v týchto krajinách negatívne ovplyvniť aj vývoj vo vnútri krajiny.

  2. Zahraničný obchod môže pôsobiť negatívne na národnú ekonomiku aj vtedy, ak dovoz konkurujúcich zahraničných tovarov ničí domáce odvetvia výroby, ktoré sú z hľadiska rozvoja danej ekonomiky perspektívne, resp. je v nich vysoké percento zamestnanosti.

  3. Zahraničný obchod, najmä pokiaľ sa realizuje v rámci integračného zoskupenia, môže zapríčiniť aj čiastočnú stratu národnej samostatnosti a prispieť ku krízovej závislosti medzi krajinami navzájom v dôsledku tohto medzinárodného prepojenia.



 

Použitá literatúra:


  1. Novák, J., Šlosár, R.,: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01346-3

  2. Zámečníková, Z., Lisý, J.,: Úvod do makroekonómie pre OA, SPN druhé vydanie, 2007, ISBN 978-80-10-01198-8