Geologická minulosť Zeme sa delí na nasledovné geochronologické obdobia (od najväčšieho po najmenšie). Za pomlčkou sú uvedené ekvivalentné názvy z hľadiska vrstviev a súvrstviev vzniknutých v jednotlivých obdobiach. V zátvorkách sú uvedené alternatívne názvy:
-
eón
-
éra (ératerm) – grupa (skupina útvarov)
-
perióda – systém (útvar, formácia)
-
epocha – séria (oddelenie, oddiel)
-
vek – etáž (stupeň)
-
obdobie (v užšom zmysle) (chronozóna) – zóna (pásmo)
-
doba – horizont (vrstva)
Paleogeografia
Paleogeografia je vedný odbor, považovaný za časť historickej geológie i fyzickej geografie, ktorý sa zaoberá rekonštrukciou geografických podmienok v minulosti Zeme. Najmä rozmiestnením pevnín, horstiev a oceánov. Tieto štúdie, ktorých výsledkom sú paleogeografické mapy, je možné presne konštruovať iba pre krátke geologické obdobia, najčastejšie oddelenia alebo stupne. Rekonštrukcia geografických podmienok sa uskutočňuje na základe hodnotenia prostredia, v ktorom vznikali sledované súvrstvia usadených hornín (faciálnej analýzy stratigrafického záznamu). Najpresnejšie paleogeografikcé mapy sú tzv. palinspastické mapy, v ktorých boli rozvinuté zvrásnené vrstvy a príkrovy a odstránené zlomy čím sa rozsah rekonštruovaných sedimentačných paniev môže blížiť skutočnosti.
PREKAMBRIUM:
Prekambrium (predkambrium, predprvohory, progonozoikum, kryptozoikum, pravek Zeme) je voľné označenie pre celé obdobie v geologickom vývoji Zeme od jej vzniku (4570 miliónov rokov pred Kr.) resp. vzniku zemskej kôry (4400 miliónov rokov) po začiatok kambria (teda prvohôr – 542 miliónov rokov). Ide o najdlhšie obdobie v histórii Zeme, počas ktorého sa vyvinul jadrá všetkých dnešných kontinentov.
Hadaikum
Hadaikum je najstarším eónom prekambria.
Archaikum
Archaikum alebo prahory alebo archea je eón dejín Zeme, v časovom poradí druhý po hadaiku, po ňom nasledovali starohory. Časový interval archaika je 4 – 2,5 mld. rokov. Začiatok archaika je poznamenaný veľkou vulkanickou aktivitou (omnoho vyššou ako dnes). Začali sa vytvárať zárodky budúcich kontinentov – protokontinenty. Počas vývoja nikdy nedosiahli väčšiu veľkosť, nakoľko boli rýchlo rozlámané na viacero platní roztaveným plášťovým materiálom stúpajúcim z horúcich škvŕn a tektonickými pohybmi transformných zlomov. Atmosféra v tom čase obsahovala omnoho menej kyslíka ako v súčasnosti, ale pomer sa začal časom zvyšovať.
Proterozoikum
Proterozoikum alebo starohory alebo algonkium je eón vo vývoji Zeme, v poradí tretí po archaiku, po ňom nasledovalo fanerozoikum. Časový interval proterozoika je 2,5 miliardy - 542 mil. rokov. Proterozoikum je z hľadiska geologického vývoja oveľa lepšie doložené ako archaikum. V proterozoiku sa často vyskytujú súvrstvia sedimentov plytkých (epikontinentálnych) morí, na rozdiel od prevažne hlbokomorských metamorfovaných usadenín. Ďalším typom horninových formácií, ktoré sú typické najmä pre začiatok proterozoika, sú „páskaté železné rudy“. Proterozoikum je známe vývojom a následným rozpadom miekoľkých superkontinentov.
FANEROZOIKUM
Paleozoikum
Paleozoikum (alebo prvohory, primér, starovek Zeme) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum s trvaním približne 291 mil. rokov. Je to najstaršia časť fanerzoika, po nej nasledovalo mezozoikum.
Kambrium
Kambrium je prvá perióda paleozoika, po ňom nasleduje ordovik, so začiatkom pred 542 mil. rokmi a koncom pred 488,3 mil. rokmi. Kambrium sa začalo výrazným postupom mora na pevninu (tzv. transgresia), čo malo za následok vznik rozsiahlych epikontinentálnych morí v oblastiach zaplavených častí kontinentov. Nastala kambrická explózia a veľká diverzifikácia organizmov. Spomedzi živočíchov sa najviac rozvíjali trilobity.
Ordovik
Ordovik je geologický perióda staršieho paleozoika (prvohôr). Predchádzalo mu kambrium a po ňom nasledoval silúr. Ordovik sa začal sa pred 488,3 ± 1,7 miliónmi rokov, skončil sa pred 443,7 ± 1,5 miliónmi rokov. v ordoviku sa začína obdobie významného zaplavenia pevniny morom - tzv. talasokratické obdobie. Ordovické moria zaliali značnú časť pevninských blokov, v týchto plytkých epikontinentálnych moriach boli výborné podmienky pre život. Väčšinu pevniny ordoviku tvoril rozsiahly kontinent Gondwana na juhu a rad menších kontinentov severne, resp. severozápadne od nej.
Silur
Silúr je perióda paleozoika, v poradí tretia po ordoviku. Po nej nasledoval devón. Začal sa pred 444 miliónmi rokov a skončil pred 416 miliónmi rokov. Počas silúru sa južný superkontinent Gondwana ďalej pohyboval na juh, rozsah jej zaľadnenia sa však v porovnaní s predošlým obdobím mierne zmenšil. Od Gondwany sa odtrhla platňa budúcej južnej Európy, Až koncom silúru nastal prienik najprv rastlín a za nimi aj živočíchov najprv do plytkých pobrežných oblastí a neskôr celkom na súš.
Devón
Devón je názov geologickej periódy paleozoika v poradí štvrtej po perióde silúr. Po nej nasledoval karbón. Perióda devónu bola tektonicky aktívna. Laurázia a Gondwana sa v tej dobe priblížili blízko seba. Euramerika (tiež Laurussia, či kontinent Old Red) vznikol kolíziou Laurentie a Baltiky. Po veľkom vymieraní organizmov, ktoré prebehlo na rozhraní silúru a devónu, nijak výrazné zmeny medzi živočíchmi neprebiehali. Pokračovalo vymieranie graptolitov, vývoj ramenonožcov (Brachiopoda) a hlavonožcov (Cephalopoda).
Karbón
Karbón alebo čiernouhoľná perióda je geologický útvar paleozoika (prvohôr). Začiatok karbónu bol pred 359 miliónmi rokov. Koniec karbónu je umiestňovaný 299 miliónov rokov do minulosti. Na počiatku karbónu boli pevniny rozdelené na niekoľko paleokontinentov, Gondwanu, Laurusiu, Sibériu a ďalšie menšie mikrokontinenty. Laurusia ležala v oblasti rovníka. Gondwana sa nachádzala rozprestrená okolo južného pólu a vo vyšších šírkach. V teplej a vlhkej klíme sa tvorili na veľkých rozlohách druhovo veľmi bohaté pralesy. V karbóne žil rôzny hmyz, krytolebce, žraloky a lúčoplutvé ryby.
Perm
Začiatok permského útvaru sa datuje 299 až 290 miliónov rokov do minulosti. Koniec permu sa datuje do obdobia 251 až 250 miliónov rokov do minulosti. V tomto období nastalo takzvané geokratické obdobie, čiže nastal ústup morí. Väčšina kontinentov sa počas permu, zrážkou Sibérie (dnešnej Sibíri a Kazachstanu) s Lauráziou a Gondwanou postupne spojilo do obrovského kontinentu Pangea, ktorý zahrnoval skoro všetku súš. Klíma bola suchšia ako v karbóne, čo vyhovovalo hlavne borovicorastom. Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu.
Mezozoikum
Mezozoikum (alebo druhohory, sekundér, stredovek Zeme) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum, v poradí druhá po paleozoiku. Mezozoikum začalo sa pred 251 mil. rokov a skončilo sa pred 65,5 mil. rokov. Po ňom nasledovalo kenozoikum.
Trias
Trias je najstarší útvar mezozoika. Začal sa asi pred 251 mil. a skončil sa pred 199,6 mil. rokov. Predchádzalo mu prvohorné obdobie perm a po ňom nasledovala jura. Počas triasu ďalej existoval superkontinent Pangea, tvaru písmena C. Zasahoval do nej z východu oceán Tethys (presnejšie Paleotethys), zvyšok obklopoval rozľahlý oceán Panthalassa. Suchozemské rastliny naďalej vzdorovali suchej klíme.
Jura
Jura je geologická perióda, prostredná v ére mezozoika (druhohôr), pred ňou bol trias a po nej sa začína nasleduje krieda. Jura bola obdobím veľkého rozšírenia morí, ktoré zaplavili rozsiahle časti kontinentov. Pomerne prívetivá (vlhká) a stabilná klíma jury veľmi vyhovovala rozvoju flóry. Na súši, vo vzduchu i vo vode zaznamenali veľké rozšírenie dinosaury.
Krieda
Krieda je geologická perióda, posledná v ére mezozoika, po nej sa začína najstaršia perióda kenozoika – paleogén. Je to najdlhšia geologická perióda, trvala asi 80 mil. rokov (skoro polovicu mezozoika) so začiatkom pred 145,5 mil. a koncom pred 65,5 mil. rokmi). Krieda sa začala rozsiahlou transgresiou mora, ktoré však v priebehu celej kriedy neustále oscilovalo. Na konci kriedy došlo k masívnemu vymieraniu živých foriem (pravdepodobná zrážka s planétkou). Najviac postihnuté boli morské organizmy (pravdepodobne až 95 % všetkých druhov).
Kenozoikum
Kenozoikum je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum, v poradí najmladšia. Kenozoikum nadväzuje na mezozoikum so začiatkom pred 65,5 mil. rokov a trvaním až dodnes.
Paleogén
Paleogén je starší útvar kenozoika, ktorý sa začal približne pred 65,5 ± 0,3 miliónmi rokov a skončil pred 23,03 ± 0,05 mil. rokov. Pre celý paleogén je typické značné kolísanie morskej hladiny. Zmena konfigurácie paniev a dotváranie severného Atlantiku. Významný rozvoj na zemi i v morskom prostredí zaznamenali stavovce, hlavne vtáky a cicavce, objavili sa korytnačky i hady.
Neogén
Neogén je perióda kenozoika. Nasleduje po paleogéne a trvá až po súčasnosť. Jeho epochu pleistocén charakterizujú ľadové a medziľadové doby a vymieranie veľkých druhov živočíchov.
Zopakujte si:
1. Opíšte paleogeografickú tabuľku.2. Charakterizujte jednotlivé geologické obdobia.
Použitá literatúra:
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.N. Polčák 2001: Vybrané kapitoly z klimatológie, UMB FPV KKE