Vypracovala: Ing. Anna Mattová




Svetové hospodárstvo vytvárajú národné hospodárstva jednotlivých krajín a území sveta, ktoré sú vzájomne prepojené pomocou zložitých medzinárodných ekonomických vzťahov a medzi ktorými sa rozvíja široká sieť ekonomických, politických, kultúrnych, sociálnych a iných väzieb.


Svetové hospodárstvo je výsledkom dlhého historického vývoja. Ako systém celosvetových ekonomických spojení sa vo svojej prvotnej podobne sformovalo na prelome 19. a 20. storočia.


Problematika rozvíjania ekonomických vzťahov v globálnom meradle začala vystupovať do popredia v čase, keď všetky krajiny a územia sveta sa určitým spôsobom zapojili do celosvetového systému ekonomických a sociálnych vzťahov. V priebehu 20.storočia sa charakter týchto vzťahov zmenil. Jeho jednotu narušilo politické rozštiepenie sveta. Politické a ekonomické zmeny v štátoch strednej a východnej Európy na sklonku osemdesiatych rokov minulého storočia prispeli k posilneniu svetového hospodárstva a k obnoveniu bývalej jednoty svetového hospodárstva.


V súčasnosti do ekonomických vzťahov v globálnom meradle vstupujú politicky samostatné štátne útvary. Stupeň ich ekonomickej vyspelosti však zostáva aj naďalej značne diferencovaný.



 

Svetové hospodárstvo podľa hospodárskej úrovne tvoria:


  • rozvinuté štáty

  • štáty menej hospodársky rozvinuté,

  • rozvojové krajiny



Pod rozvinutými štátmi rozumieme vyspelé krajiny sveta s rozvinutým priemyslom aj poľnohospodárstvom. Ide o krajiny s dlhoročným demokratickým systémom vlády a trhovým hospodárstvom. Patria tu tri hlavné svetové centrá – USA, Japonsko a západná Európa. Známe je aj označenie G7 – sedem najvyspelejších štátov sveta ku ktorým patria USA, Kanada, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko. K rozvinutým štátom však zaraďujeme aj Austráliu, či Nový Zéland.


Krajiny, ktoré rýchlo dobiehajú rozvinuté štáty sveta, označujeme ako štáty hospodársky menej rozvinuté. Takými štátmi sú napríklad Španielsko, Portugalsko, Grécko, Slovensko, Poľsko, Česko či Maďarsko.



 

Rozvojové krajiny sú krajiny s rôznym stupňom rozvoja, a v minulosti sa oslobodili od koloniálnej závislosti. Možno ich rozčleniť na:


  • štáty novoindustrializované, napr. Južná Kórea, Tchajwan, Singapur, Turecko, Cyprus, Mexiko, Brazília, Argentína, Venezuela, Chile,

  • štáty s veľkými prírodnými zdrojmi, ide o krajiny ktoré majú napríklad veľké zásoby ropy /Saudská Arábia, Kuvajt/, meď /Zambia, Demokratické Kongo/ či rozvíjajúci sa cestovný ruch /Bahamy, Polynézia/,

  • štáty s prevahou poľnohospodárstva a rozvojom priemyslu, do tejto skupiny patrí väčšina latinsko-amerických krajín, Čína, India, Pakistan, Irán, Egypt, Tunisko a podobne,

  • najzaostalejšie krajiny sveta s výraznou prevahou poľnohospodárstva, kde patrí napríklad Afganistan, Barma, Vietnam, Laos, Kambodža.



 

Globalizácia znamená rozvíjanie sa ekonomických vzťahov v celosvetovom – globálnom meradle. Je to komplexný proces a to ekonomický, sociálny a politický.


 

Prejavy globalizácie:


  • rýchly rozvoj medzinárodného obchodu,

  • celosvetová tendencia k liberalizácií obchodu,

  • zvýšenie tokov priamych investícií,

  • rast objemu medzinárodnej produkcie,

  • integrácia ekonomík

  • integrácia medzinárodných finančných trhov,

  • zvýšená migrácia obyvateľstva.



 

Rozvoj globalizačných procesov bol podmienený:


  • vedecko-technickým rozvojom,

  • voľným obchodom,

  • informačnými technológiami,

  • pozoruhodným vývojom telekomunikácií,

  • zásadnými zmenami v mnohých krajinách, ktoré boli sprevádzané rozširovaním slobodného podnikania,

  • potrebou spoločnej starostlivosti o životné prostredie.



Svetová ekonomika tak vplyvom globalizácia nadobúda novú charakteristiku.



Základnými črtami svetovej ekonomiky sú:


  • medzinárodné ekonomické vzťahy

  • vzájomné prepojenie medzi ekonomikami


Svetové hospodárstvo teda nie je obyčajným súčtom národných hospodárstiev. Na základe medzinárodnej deľby práce a existujúceho trhu vznikli medzi národnými ekonomikami zložité vzťahy a väzby, ktoré spôsobujú, že jednotlivé hospodárstva stratili izolovanosť a uzavretosť a vzájomne sa otvorili. Zmeny a problémy jedného národného hospodárstva sa tak odrážajú vo svetovom hospodárstve ak celku.



 

Použitá literatúra:


Zámečníková, Z., Lisý, J.,: Úvod do makroekonómie pre obchodné akadémie, SPN, druhé vydanie, 2007, ISBN 978-80-10-01198-8