Po skončení prvej svetovej vojny (1918) sa politická situácia vo svete a hlavne v Európe radikálne zmenila. Zanikli staré štáty - napríklad Rakúsko-Uhorsko a Osmanská ríša a na ich území vznikli nové (nástupnícke) štáty – Maďarsko, Rakúsko, Česko-Slovensko, Poľsko, Juhoslávia (R-U) a Turecko (Osmanská ríša). Čoskoro po vojne (1922) vznikol z bývalého Ruska prvý socialistický/komunistický štát na svete - Sovietsky zväz (ZSSR).

 

Mnohé štáty sa po vojne cítili nespokojné a ukrivdené. Patrili k nim porazené štáty - Nemecko, Maďarsko a Sovietsky zväz, ale aj nespokojní víťazi – Taliansko a Japonsko. Tieto štáty predstavovali pre svet hroziace nebezpečenstvo. Ich porážka, sklamanie z víťazstva, nacionalizmus a hospodárska kríza vytvorili podmienky pre vznik režimov, ktorých cieľom bola pomsta za porážku v prvej svetovej vojne a získanie mocenského postavenia. Do popredia sa dostali diktatúry - fašizmus a komunizmus.

 


 

Nemecko

 

Nemecko bolo najagresívnejším európskym nespokojným štátom. Po prvej svetovej vojne stratilo rozsiahle územia a platilo vysoké pokuty. Nemci to pociťovali ako nespravodlivosť. Hospodárska kríza, ktorá v Nemecku po vojne prepukla a vystupňovala sa na prelome 20. a 30. rokov, vyniesla k moci Adolfa Hitlera (1933). Sľuboval vyriešenie hospodárskej recesie a inflácie, ako aj návrat silného a veľkého Nemecka. Hitler vsadil na nacionalizmus a antisemitizmus, ktoré sa v povojnových podmienkach v Nemecku rozrástli a neskôr dostali názov nacionálny-socializmus, skrátene nacizmus (nemecký fašizmus). Spoločným menovateľom Hitlerových plánov bol Lebensraum - čiže životný priestor pre Nemcov. Tento priestor sa mal nachádzať v Európe a Nemci ho mali získať na úkor „menejcenných východných národov“. Hitlerov politický program vychádzal z odmietnutia versaillského systému (systém kapitulačných dohôd, ktoré Nemecko a ostatné porazené krajiny v prvej svetovej vojne podpísali vo Versailles pri Paríži). Pod vedením Hitlera Nemecko:


  • prestalo platiť reparácie (pokuty),

  • znovu vyzbrojilo a začalo rozširovať armádu,

  • v roku 1936 obsadilo demilitarizované (odzbrojené) Porýnie a pripojilo k Nemecku späť Sársko.



Od roku 1938 sa už netajilo svojimi vojenskými plánmi. V marci 1938 obsadilo Rakúsko (anšlus/pripojenie Rakúska) a začalo vznášať územné nároky proti Československu (Sudety – oblasť obývaná nemeckou menšinou v česko-nemeckom pohraničí). Každý úspešný krok tohto plánu a ústupky zo strany Anglicka a Francúzska (politika ústupkov sa nazýva appeasement - Veľká Británia a Francúzsko boli ochotné rokovať s Hitlerom a ustupovať mu, len aby nevypukla vojna) upevňovali Hitlerovu popularitu a podporu Nemcov. 29. septembra 1938 bola podpísaná Mníchovská dohoda medzi Nemeckom, Talianskom, Francúzskom a Anglickom, ktorou stratilo Československo Sudety. Definitívny rozpad Československa bol spečatený v marci 1939, keď sa 14. marca 1939 Slovensko stalo samostatným fašistickým štátom a o deň neskôr bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava ako územie pod nemeckou správou. S podporou Talianska, Maďarska a po podpise paktu so ZSSR (Pakt Ribbentrop-Molotov) bola vojna iba otázkou času.


 

 

Maďarsko


Maďarsko bolo druhým porazeným štátom prvej svetovej vojny, pretože na jej začiatku predstavovalo polovicu Rakúsko-Uhorska. Za najväčšiu stratu bola považovaná strata Slovenska, Podkarpatskej Rusi, časti Rumunska a Juhoslávie. Maďari na čele s regentom Miklósom Horthym sa dostali pod vplyv a tlak Nemecka. Spoločne s Nemeckom sa Maďarsko podieľalo na likvidácii Československa v roku 1939.


 

 

ZSSR

 

Posledným veľkým porazeným bolo Sovietske rusko, od roku 1922 známe ako Sovietsky zväz - ZSSR. Sovietsky zväz ako vodca komunistického hnutia chcel už v roku 1920 dobyť Európu a šíriť komunizmus, ale tento plán mu nevyšiel a bol porazený koalíciou Poľska, Francúzska, Anglicka, ruských Bielych gárd, Fínov, pobaltských štátov, Japonska a československých légií. V roku 1924 sa po Leninovej smrti dostal k moci Josif Vissarionovič Stalin a vybudoval sovietsku ríšu. Aby sa chránil, začal pred vojnou vyjednávať s rôznymi štátmi - Francúzskom, Anglickom a Nemeckom. Nakoniec sa Stalin dohodol s Nemeckom a uzavrel s ním 23. augusta 1939 zmluvu o neútočení (Pakt Ribbentrop-Molotov) s dodatkom, ktorý pripúšťal likvidáciu Poľska. Uzatvorením Paktu sa Sovietsky zväz stal spojencom Nemecka.

 


 

Taliansko


Taliansko bolo napriek víťazstvu v prvej svetovej vojne veľmi nespokojné. Do prvej svetovej vojny vstúpilo na strane Trojspolku, ale už v roku 1915 sa pripojilo na stranu Dohody s cieľom rozšíriť svoje panstvo. Chcelo získať dominantné postavenie v Stredomorí, Južnom Tirolsku, vplyv na Balkáne a nemecké kolónie v Afrike. Okrem Južného Tirolska, Terstu a niekoľkých ostrovčekov vo východnom Stredomorí však nezískalo nič, a preto sa Taliansko cítilo oklamané. Keď sa v roku 1922 do čela Talianska dostali fašisti na čele s Benitom Mussolinim, ožili plány vrátiť Taliansku postavenie veľmoci. Obeťou talianskej agresie sa stal v roku 1936 Habeš (dnes Etiópia) a v roku 1939 Albánsko. Nakoniec sa Mussolini pripojil k Nemecku ako fašistický spojenec a vznikla os Berlín-Rím.


 

 

Japonsko


Japonsko sa pripojilo počas prvej svetovej vojny na stranu Dohody, pretože očakávalo, že získa postavenie veľmoci na Ďalekom východe. Aj Japonci sa však sklamali, a preto sa rozhodli, že si svoju pozíciu vydobyjú a postupne začali budovať námorné a armádne sily. Japonsko sa pripojilo k paktu Berlín-Rím a vznikla tak os Berlín-Rím-Tokio, prezývaná aj os zla. Británia, Francúzsko a USA Japonsko podcenili, čo im neskôr prinieslo veľké materiálne a ľudské straty.


 

 

Predvečer druhej svetovej vojny


V roku 1939, tesne pred vypuknutím vojny sa štáty delili na tri skupiny:

 

  1. Fašistická os Berlín-Rím-Tokio a spojenci. ZSSR stál akoby bokom, ale od augusta 1939 (Pakt Ribbentrop-Molotov) do júna 1941 (napadnutie ZSSR Nemeckom) bol spojencom Nemecka.

  2. Protifašistické Francúzsko, Anglicko a malé štáty pod ich ochranou (USA až od roku 1941).

  3. Neutrálne krajiny (Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Španielsko, Portugalsko, Švajčiarsko), ktoré do vojny nevstúpili, ale niektoré boli nemeckom okupované.



 

Príčiny druhej svetovej vojny

 

Medzi hlavné príčiny druhej svetovej vojny patrili:

 

  • napätie vyvolané zle vytvorenou Versaillskou zmluvou,

  • Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá oslabila všetky štáty a ich vlády a viedla k vzniku fašizmu a komunizmu,

  • slabosť Spoločnosti národov (1920) a víťazných mocností (najmä USA, Anglicka a Francúzska), ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, ale podcenili situáciu a nezabránili vojne.



 

Začiatok druhej svetovej vojny

 

Vojna sa začala 1. septembra 1939 prepadnutím Poľska Nemeckom. Nemecký plán útoku mal označenie Fall Weiss (Biely prípad). Vojna trvala od 1. septembra 1939 do 5. októbra 1939. Od 17. septembra bola podporená útokom ZSSR. Francúzsko a Anglicko mali s Poliakmi spojeneckú zmluvu a preto vyhlásili Nemecku vojnu, ale iba vyčkávali na nemeckých hraniciach a nerobili nič, preto sa táto vojna nazýva „čudná vojna“. Nemecko 8. októbra pričlenilo západné časti Poľska k Nemeckej ríši. Krajina bola z dvoch tretín obsadená nacistickým Nemeckom, asi tretina bola zabratá Sovietskym zväzom. Po obsadení Poľska Nemci aj Sovieti začali voči Poliakom brutálny teror. Dochádzalo k popravám poľských vojakov aj civilných osôb, počet obetí sa odhaduje na približne 5,6 milióna poľských občanov.



Zopakujte si:
1. Ktoré krajiny boli po prvej svetovej vojne nespokojné a prečo?
2. Na aké tri skupiny sa delili štáty pred vypuknutím druhej svetovej vojny?
3. Aké boli príčiny druhej svetovej vojny?
4. Vysvetli pojmy: Lebensraum, appeasement, anšlus, demilitarizovať, reparácie?

Použitá literatúra:
1. Tkadlečková, H. a Kratochvíl, V.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1995
2. Dorazil, O.: Světové dejiny v kostce, Nakladatelství Jeva, Praha 1995