Vypracovala: Ing. Anna Mattová



 

Medzinárodné ekonomické vzťahy tvoria:


  • medzinárodná deľba práce,

  • medzinárodný /svetový/ obchod, medzinárodný /svetový trh, svetová cena/

  • ekonomická interdependencia /vzájomná závislosť/

  • medzinárodné /svetové/ menové a úverové vzťahy,

  • medzinárodné ekonomické organizácie a medzinárodné integračné zoskupenia,



 

Medzinárodná deľba práce


V súčasnom období ekonomického rozvoja sú všetky krajiny vo väčšej či menšej miere zapojené do medzinárodnej deľby práce, ktorá je najvyšším stupňom rozvoja spoločenskej deľby práce. Formou jej prejavu je medzinárodná špecializácia a kooperácia výroby. Účasť krajiny na medzinárodnej deľbe práce je daná jej ekonomickou vyspelosťou.



K faktorom, ktoré určujú stupeň zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce patria:


  • historické podmienky /tradícia vo výrobe niektorého druhu tovaru/,

  • prírodné podmienky /geografická poloha, klimatické podmienky, nerastné bohatstvo.../,

  • technické podmienky /materiálno-technická základňa ekonomiky, vybavenosť kapitálom, pracovnou silou.../,

  • ekonomické podmienky /stupeň ekonomickej úrovne, štruktúra tvorby HDP.../,

  • politické podmienky /štátna suverenita, politický systém.../


 

Medzinárodná deľba práce dáva krajinám možnosť špecializovať sa na výrobu takej produkcie, pre ktorú má národné hospodárstvo najvýhodnejšie a najlepšie podmienky. Jej výsledkom je produkcia vyrobená v rámci špecializácia v jednotlivých krajinách, ktorá sa vymieňa prostredníctvom medzinárodného obchodu.



 

Medzinárodný obchod


Medzinárodný obchod je vzájomná zahraničnoobchodná výmena tovarov a služieb medzi krajinami sveta, ktorý spája národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvo z hľadiska určitej krajiny ide o zahraničný obchod.



 

Význam zahraničného obchodu:


  • zahraničný obchod zabezpečuje dovoz takých tovarov a služieb, ktoré nie je možné vyrábať či získať vo vlastnej krajine,

  • krajina sa môže špecializovať na takú produkciu, pre ktorú má najvýhodnejšie podmienky,

  • možnosť porovnávať úroveň vlastnej produkcie so svetovou úrovňou,

  • rozšírenie možnosti odbytu,

  • rozšírenie spotrebných možností krajiny vďaka teórii komparatívnych výhod.



 

Teória komparatívnych výhod


Teória komparatívnych výhod vyjadruje skutočnosť, že zahraničný obchod je výhodný aj pre národnú ekonomiku, ktorá má vo všetkých tovaroch absolútnu nevýhodu, pretože má možnosť vyvážať a špecializovať sa na výrobu takých tovarov, v ktorých má komparatívnu výhodu a dovážať tovary, v ktorých má komparatívnu nevýhodu.


Podstatou teórie komparatívnych výhod je, že krajina môže zvýšiť svoju životnú úroveň a reálny dôchodok práve tým, že sa špecializuje na výrobu tých produktov, ktoré dokáže vyrobiť s najvyššou produktivitou práce a aj s najnižšími nákladmi. A práve s týmito produktmi pôjde krajina do zahraničnoobchodných vzťahov s inými krajinami, aby od nich získala tovary a služby, ktoré sú pre ňu výhodnejšie dovážať ako doma vyrábať.



 

Stupeň otvorenosti ekonomiky


Stupeň otvorenosti ekonomiky možno vyjadriť ako podiel zahraničného obchodu /dovozu alebo vývozu/ na celkovom HDP.


Stupeň otvorenosti ekonomiky = (export : HDP) x 100%


alebo


stupeň otvorenosti ekonomiky = (import : HDP) x 100%


 

Krajiny s vyšším stupňom otvorenosti ekonomiky dosahujú lepšie hospodárske výsledky ako krajiny, ktoré sú uzatvorené /s nízkym stupňom zapojenia sa do medzinárodnej deľby práce a medzinárodného obchodu/.



 

Protekcionizmus a liberalizmus v medzinárodnom obchode


V súčasnom období platí zásada, že krajiny zapojené do rôznych foriem integračných zoskupení prejavujú tendencie k liberalizmu vo vnútri blokov a protekcionizmus vo vzťahu k tretím krajinám. Pre najvyspelejšie krajiny sveta je typická obchodná politika obsahujúca v oblasti exportu liberalizačné snahy, t.j. jej zmyslom je podporiť domácich výrobcov, ale v oblasti dovozu sa prijímajú najrôznejšie protekcionárske opatrenia na ochranu vlastných výrobcov.

 

Určujúcim trendom v súčasnom obchode je liberalizácia obchodných vzťahov.


Ekonomická interdependencia je závislosť medzi jednotlivými ekonomikami, kde jednostranné opatrenia a zmeny v medzinárodnom postavení určitej krajiny ovplyvňujú postavenie ostatných a naopak



V súčasnosti sa ekonomická interdependencia realizuje v týchto formách:


  • vývoz a dovoz tovarov a služieb,

  • vývoz a dovoz kapitálu

  • medzinárodný pohyb pracovných síl,

  • medzinárodný internacionalizmus /vzájomná súdržnosť jednotlivých štátov/,

  • medzinárodný intervencionizmus /zasahovanie jedného štátu do vnútorných záležitostí iného štátu/.



 

Medzinárodné ekonomické organizácie


K najvýznamnejším ekonomickým organizáciám, z ktorých niektoré majú charakter medzinárodnej ekonomickej integrácie patria:


  • Európska rada

  • Európska únia

  • Európske združenie voľného obchodu

  • Svetová obchodná organizácia

  • Medzinárodný menový fond

  • Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj.


 

 

Použitá literatúra:


  1. Novák, J., Šlosár, R.,: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01346-3

  2. Zámečníková, Z., Lisý, J.,: Úvod do makroekonómie pre OA, SPN druhé vydanie, 2007, ISBN 978-80-10-01198-8