Čo je hodnotenie?      

    

Podľa Jana Slavíka je hodnotenie „porovnávanie niečoho s niečím, pri ktorom rozlišujeme „lepšie“ od „horšieho“ a vyberáme „lepšie“, alebo sa snažíme nájsť cestu k náprave či aspoň zlepšenie horšieho“. Učiteľ musí zvažovať napríklad tieto otázky: Čo je treba pri školskom hodnotení porovnávať? Čo je treba vyberať k zlepšeniu alebo náprave? Ako rozlišovať „lepšie“ od „horšieho“? ako naučiť žiakov rozlišovať „lepšie“ od „horšieho“? pri hodnotení porovnávame objekt alebo predmet hodnotenia buď s jedným zrovnávateľným objektom alebo s nejakým ideálnym vzorom či normou.


 

Sebahodnotenie sa vytvára na základe týchto mechanizmov:

 

  • vnútorné prijatie hodnotenia

  • premena hodnotenia na sebahodnotenie

  • sabahodnotenie ako zdroj autoregulácie

    

 

Zárodkom sebahodnotenia je vnútorné prijatie hodnotenia.

 

Sebahodnotenie sa stáva zdrojom autoregulácie vtedy, keď si žiak začne stanovovať reálne ciele, vynakladá úsilie na ich zvládnutie a po splnení si stanovuje ďalšie. Pri sebahodnotení žiak potrebuje zákonite spätnú väzbu. Pre fungovanie sebahodnotenia musia byť splnené určité požiadavky (žiaci musia poznať ciele vyučovania a na nich kladené požiadavky, učebné metódy musia zodpovedať dosahovaným cieľom, musia byť známe smernice pre hodnotenie).

 

Sebahodnotenie vedie dieťa k schopnosti posudzovať kvalitu vlastnej práce a na jej základe k schopnosti plánovať si cesty vlastného zlepšenia. Vedie k samostatnosti a nezávislosti dieťaťa, dáva mu šancu uvedomiť si vlastné kvality, silné a slabé stránky, poskytuje priestor pre vytvorenie reálneho obrazu o sebe samom.  

 

 

Premysli si odpovede na tieto otázky:

 

  • Kedy a pri akej činnosti musí byť žiak odvážny ?

  • Kedy a pri akej činnosti musí byť žiak vytrvalý ?

  • Kedy a pri akej činnosti musí byť žiak zodpovedný ?


 

Rozvíjanie sebapoznávania a pozitívneho sebahodnotenia

 

Pozitívne sebahodnotenie patrí medzi tie vlastnosti človeka, ktoré sa podieľajú na dynamike osobnosti, na jej motivačnom a hodnotovom systéme.

 

Ľudia s negatívnym vedomím vlastnej hodnoty majú bojazlivý a negatívny pohľad na svet a na svoje schopnosti využiť čo najlepšie možnosti, ktoré nám ponúka. Nečakané a nové situácie vidia ako hrozbu osobného šťastia. Podnety z okolitého sveta prijímajú pasívne a vlastne sa ani nepokúsia ich zmeniť.

 

Ľudia s pozitívnym pohľadom na seba samého vnímajú svet ako šancu, ktorá im bola ponúknutá a oni ju majú využiť a tým preveriť vlastné schopnosti. Dôverujú si, že dokážu vykonať veľké veci. Je dosť obtiažne zmeniť negatívny pohľad na seba samého, pretože to, ako sa vnímame, je skreslené názormi, ktoré prijímame od druhých a aj tým, ako chápeme rôzne životné udalosti. Je zaujímavé pozorovať, koľko ľudí odmieta pochvalu alebo akýkoľvek prejav uznania. To im bráni vykonať vo svojom myslení zmeny.

 

 

Ľudia s nízkym sebahodnotením väčšinou (nie vždy) jednajú niektorým, možno aj viacerými z týchto spôsobov:

 

  1. Pesimistický prístup k životu.

  2. Nedostatočná dôvera  v schopnosť komunikovať.

  3. Mimoriadna závislosť na názoroch iných ľudí.

  4. Nadmerné starosti ohľadom svojho výzoru, správania, či postavenia.

  5. Druhých ľudí vidia ako súperov, ktorých musia poraziť.

  6. Zápasia o to, aby sa stali niekým.

  7. Nezaujímajú sa o prítomnosť, žijú minulými úspechmi alebo budúcimi snami.

  8. Kritizujú iných ľudí.

  9. Boja sa samoty.

  10. Sú závislí na hmotnom zabezpečení.

  11. Nie sú schopní vyjadriť svoje city.

  12. V živote potrebujú, aby ich niekto viedol.

  13. Očakávajú len to najhoršie.

  14. Nevedia presadiť svoj názor.

  15. Zodpovednosť presúvajú na iných ľudí.


 

Doplň akú vlastnosť (životnú zručnosť) prejavíš:

 

               Situácia                                                                      Vlastnosť

Keď je v jedálni dlhý rad........................................................................................

Keď sa s kamarátom dohodnem na stretnutí..................................................

Keď sa mi niečo nedarí........................................................................................

Keď je mama unavená.........................................................................................



Keby sme pokračovali v definíciách sebahodnotenia ďalej, môžeme poznamenať, že sebahodnotenie:

 

  • predstavuje individuálne hodnotenie vlastných schopností a kompetencií v oblasti telesnej, sociálnej, emocionálnej

  • riadi naše myslenie i správanie

  • vzťahuje s ak tomu, ako osoba vníma hodnotenie inými

  • predstavuje alternatívnu metódu posúdenia výkonov

  • ako neplánovité, necielené, často aj náhodné hodnotenie každodennej práce, ktoré robí každý jedinec bez dlhodobejšej prípravy

 



Použitá literatúra:
1. BAXA, M.: Vplyv pozitívneho hodnotenia žiaka na vzťah učiteľ- žiak.     In: Pedagogické rozhľady, 2003, č. 3. ISBN 1335-0404  
2. CHMELÍKOVÁ, M.: Hodnotenie, sebahodnotenie, autoevalvácia v školách. In: Pedagogické rozhľady, 2003, č. 4.  
3.  KOVÁČOVÁ, E.: Program rozvíjania sebapoznávania a pozitívneho  sebahodnotenia. In: Vychovávateľ, 2006, roč. 53, č. 10.        
4. OLIVAR, R. R.: Etická výchova. Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava : 1992. ISBN 80-7158-001-5  
5. SLAVÍK, J. : Hodnocení v současné škole. Portál, Praha : 1999. ISBN 80-7178-262-9  
6. VAŠAŠOVÁ, Z. : Školské hodnotenie a jeho vplyv na „sebasystém“ a motiváciu žiaka. In: Pedagogické rozhľady, 2004, č.3.          
INTERNETOVÉ ZDROJE:  
http://www.siov.sksiovdotkhtm/5sccf/dokhtm/l-alternhodnvykoncf.htmwww.animator.sk/inspiracia/stretka/k-sebe/hodnota-seba2.rtf [1]
SLAVÍK, J. : Hodnocení v současné škole. Portál, Praha : 1999, s. 15. [2] tamže, s. 16. [3]
SLAVÍK, J. : Hodnocení v současné škole. Portál, Praha : 1999, s. 23. [4]
VAŠAŠOVÁ, Z. : Školské hodnotenie a jeho vplyv na „sebasystém“ a motiváciu žiaka. In: Pedagogické    rozhľady, 2004, č.3, s. 14-17. [5]
SLAVÍK, J. : Hodnocení v současné škole. Portál, Praha : 1999, s. 26.
http://www.abc-mysleni.cz/sebahodnotenie-zdrave-vedomie-vlastnej-hodnoty/