Židovská otázka a jej obraz vo svetovej a slovenskej literatúre I.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

• Najhoršia, najbrutálnejšia a najkrvavejšia vojna v dejinách ľudstva.

• Zúčastnilo sa jej 61 štátov a približne 110 miliónov vojakov.

• Zahynulo v nej viac ako 50 miliónov ľudí – najviac Rusov.

• Hlavným agresorom bolo Nemecko - k nemu sa pridalo Taliansko, Japonsko a tzv. satelity (nemecky orientované štáty): Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Fínsko a Slovensko.

• Medzi spojenecké krajiny patrili Veľká Británia, USA, Francúzsko a Sovietsky zväz.

• Neutralitu vyhlásili Švajčiarsko, Švédsko, Írsko a Portugalsko.

V priebehu 2. svetovej vojny došlo k systematickému vyvražďovaniu ruského obyvateľstva a ľudí tzv. neárijského pôvodu (Židia, Cigáni, neskôr aj slovanské národy) – holokaust.

• Termín používaný na systematické vyhladenie židovského národa v európskych krajinách nacistami.

• Jeho začiatky sú spojené s nástupom Hitlera k moci v Nemecku.

• Prvé opatrenia voči Židom sa uskutočňovali už začiatkom roku 1933 a v máji sa začalo s tzv. pálením kníh mnohých autorov (Karol Marx, Sigmund Freud,...)

• Rok 1935 priniesol tzv. norimberské zákony, podľa ktorých sa politické práva a úrady dávali len „čistým árijcom“. Židom boli občianske práva odoprené.

• Proti Židom bola zameraná aj tzv. krištáľová noc. V noci z 8. na 9. novembra 1938 sa zapaľovali synagógy, demolovali obchody Židov a ich byty.

• Od roku 1941 Hitler proklamovala ja tzv. konečné riešenie židovskej otázky – Endlösung. Znamenalo to fyzickú likvidáciu Židov a neskôr slovanských národov.

• Na likvidáciu Židov používali nacisti rôzne metódy, od systematického vraždenia vojenskými jednotkami až po masové vraždenie v koncentračných táboroch.

JAN OTČENÁŠEK – český autor

Predstaviteľ českej literatúry po roku 1945.

• 19. november 1924, Praha – 24. február 1979, Praha.

• Český spisovateľ, divadelný, filmový a seriálový scenárista.

• Vyštudoval obchodnú akadémiu.

• Neskôr začal študovať estetiku, ale štúdiá nedokončil.

• Od roku 1952 pracoval vo Zväze československých spisovateľov.

• Od roku 1960 sa stal spisovateľom z povolania.

• Od roku 1973 pracoval ako dramaturg vo Filmovom štúdiu Barrandov.

Literárna tvorba:

• Občan Brych - psychologický román o človeku, ktorý sa nestotožňuje ani so socialistickou revolúciou ani so západnou kultúrou. Postupne sa hlavný hrdina pridá k socializmu.

• Romeo, Julie a tma

• Svatba bez prstýnků podle Kulhavého Orfea

• Milenci v roce jedna

• V každém pokoji žena

• Byl jednou jeden dům

ROMEO, JÚLIE A TMA – príbeh židovského dievčaťa Ester a katolíckeho chlapca Pavla na pozadí 2. svetovej vojny.

• Novela.

• Novela je tvorená úvodom a trinástimi kapitolami.

• Vyšla v roku 1958.

• Námet čerpá z obdobia 2. svetovej vojny.

• Príbeh sa odohráva tesne po atentáte na Heydricha v protektoráte Čechy a Morava.

• Príbeh dvoch mladých ľudí - Pavla a Ester.

• Pavel – syn majiteľa krajčírstva. Má 18 rokov, práve končí gymnaziálne štúdiá. Nenávidí dobu, v ktorej žije. Ester je mladé dievča vo veku Pavla, navonok hanblivé, ale vo vnútri ukrývajúce veľké teplo a množstvo lásky.

• Príbeh mladých ľudí, ktorý sa končí tragicky - smrťou Ester.

• Popri dvojici hlavných hrdinov vystupuje v nej fyzicky najsilnejší partner - tma. Nemá tu iba symbolický význam dobového ovzdušia pod fašistickou nadvládou, ale je aj charakteristickým prírodným motívom pri ich stretnutiach. Nedovoľuje hlavným hrdinom vychutnať čaro vzájomnej blízkosti a hĺbku vzájomných citov.

• Dielo je uvedené citátom z diela Romeo a Júlia od W. Shakespeara.

Krátky obsah:

• 11. jún 1925, Newport News, USA – 1. november 2006, Marta´sVineyard, USA.

• Mal ťažké detstvo. Jeho otec, lodný inžinier, trpel chronickou depresiou, ktorá sa neskôr prejavila aj u autora.

• Matka mu zomrela na rakovinu, mal vtedy len 14 rokov.

• Študoval na viacerých školách – biskupská prípravná škola, Davidsonova akadémia, Duke University,...

• Počas druhej svetovej vojny vstúpil do námorníctva, získal hodnosť poručíka.

• Po vojne pracoval ako editor, redaktor v MacGraw-Hille v New Yorku, kde nebol spokojný a neskôr na uvedené obdobie spomína v diele Sofiina voľba.

• Po odchode z postu editora pôsobil dlhšie obdobie v Paríži.

• Zomrel na dlhotrvajúci zápal pľúc.

SOPHIINA VOĽBA – postmodernistický román.

• Román o osudoch Sophie Zawitowskej počas vojnových rokov v Poľsku a po vojne v Amerike, kam sa dostala ako bývalá väzenkyňa koncentračného tábora na doliečenie.

• Názov románu je symbolický a je zašifrovaný v podtexte otrasnej scény z koncentračného tábora, keď sa Sophie musí rozhodnúť, ktoré dieťa pošle do plynu, aby druhé mohlo žiť.

• Autor sa v diele zameriava na psychiku ľudí, ktorí prežili vojnu a koncentračné tábory.

• Sophia dostala v živote možnosť voliť trikrát – prvýkrát sa mala rozhodnúť, či sa zapojí do poľského odboja proti fašizmu, ale kvôli deťom sa nezapojila. Druhýkrát sa rozhodovala, ktoré dieťa pošle do plynu a tretíkrát sa rozhodovala v momente, keď chcela spáchať samovraždu, lebo nedokázala žiť v tieni smrti svojich detí.

• Medzi hlavné postavy románu patrí aj Stingo – rozprávač príbehu. V uvedenej postave vystupuje sám autor.

• Dielo je veľkou drámou ľudského utrpenia vo viacerých rovinách – Sophie sa musí vyrovnávať so smrťou svojich detí, so strašnou minulosťou, Nathan so svojou chorobou a Stingo s protirečením medzi svojimi umeleckými ambíciami a nenaplneným citovým vzťahom k Sophii.

Krátky príbeh:

Začínajúci spisovateľ Stingo prichádza do New Yorku roku 1947. V penzióne v Brooklyne sa spriatelí so Sophiou a jej milencom Nathanom. Je svedkom ich vášnivého a búrlivého vzťahu. Nathan je narkoman a schizofrenik. Sophia pred Stingom postupne odkrýva svoju minulosť z predvojnového Poľska, koncentračného tábora a napokon aj svoje najväčšie tajomstvo – drastickú voľbu, ktorá ju navždy poznačila. V roku 1943 bola Sophia zatknutá a uväznená v Osvienčime, kde sa stala sekretárkou veliteľa tábora Rudolfa Hössa.

Do tábora prišla Sophia so svojimi dvomi deťmi. Bola veľmi pekná, mala árijské črty a všetkých v tábore presviedčala, že nie je židovkou. Bránila sa tým, že ukazovala stránku s otcovej antisemitskej knihy. Zapôsobila na lekára v tábore, ktorý je dal možnosť voľby –môže sa rozhodnúť, ktoré dieťa prežije a ktoré pošle na smrť – do plynovej komory. Zachráni syna Jána a céra Eva zomrie. Ján neskôr zomrie tiež, ale Sophia ponesie ťarchu svojho rozhodnutia.

Sophia robila v tábore sekretárku R. Hössovi a rozhodne sa získať si jeho dôveru a votrieť sa mu do priazne. Chcela tým zachrániť aspoň syna tak, že navrhla veliteľovi, aby ho zaradil do programu Lebensborn - vychovávanie rasovo vyhovujúcich detí, keďže Ján vedel perfektne po nemecky a bol plavovlasý s pehami a modrými očami. V zmätku ho ale požiadala, aby ho prepustil, túto príležitosť si pokazila sama. R. Höss jej sľúbil, že jej dovolí sa s ním na druhý deň stretnúť. Na druhý deň ho však neprivedie, o Jánovi sa už nikdy nič nedozvie.

Po skončení vojny sa dostane do švédskeho strediska pre ľudí bez domova a tam dochádza k tretej voľbe - či spácha samovraždu. Odtiaľ odchádza do Ameriky. Nájde si zamestnanie na polovičný úväzok u židovského doktora Blackstoka a lacné ubytovanie u Yetty Zimmermanovej, spoznáva sa s Nathanom v knižnici, kde odpadne a ten sa rozhodne pomôcť jej. Zamilujú sa a začína sa tak ich vášnivý, ale deštruktívny vzťah, ktorý končí spoločnou samovraždou.