SRÍ LANKA


Srílanská demokratická socialistická republika (Šrí Lanká pradžátantrika samádžavádi džanaradžaja, Ilankaiś šananájaka sósaliśak kutijaraśa)


rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

65 610 km²

20 064 776

298 ob./km²

Kolombo

sinhalčina, tamilčina


http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Coat_of_arms_of_Sri_Lanka.svg

 

štátny znak

 

 

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Flag_of_Sri_Lanka.svg

 

štátna vlajka


 

Poloha


Srí Lanka, (do roku 1972 Cejlón), je štát ležiaci na ostrove Cejlón v Indickom oceáne, juhovýchodne od Indického polostrova.


http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationSriLanka.png&filetimestamp=20091202142134

 


Prírodné pomery


Geografia a geológia


Centrom ostrova Cejlón je pohorie tvorené staršími horninami, ktoré sa smerom k pobrežiam zvažuje do pahorkatiny až pobrežných rovín. Najvyšším vrcholom je Pidurutalagala vysoká 2 524 m. S Indiou spája ostrov útvar zvaný Adamov most (Adam´s Bridge). Je to reťazec vápenatých útesov, zväčša pod hladinou mora.



Vodstvo


V krajine nájdeme 103 riek, z ktorých najdlhšia je rieka Mahaweli dlhá 335 km. Na jej toku sa nachádza 51 prírodných vodopádov vyšších ako 10 m. Najvyšším z nich je vodopád Bambarakanda s výškou 263 m.



Podnebie


Srí Lanka leží severne od rovníka, klíma krajiny je tropická. Priemerná teplota a vlhkosť vzduchu sú tu vysoké, avšak vďaka výškovým pomerom krajiny sa dosť odlišujú v rôznych regiónoch. Priemerné teploty na pobreží sa pohybujú okolo 27 °C, pričom vo výškach nad 2 000 m n. m. okolo 16 – 18 °C. Rozdiely sú aj v zrážkach. V juhozápadnej časti krajiny sa pohybujú okolo 2 500 mm, kým na suchom juhovýchodnom pobreží len okolo 600 – 1 200 mm.


http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Sri_Lanka_relief_location_map.jpg?uselang=cs

 

 

Rastlinstvo


Príroda na Srí Lanke je veľmi rozmanitá. Juhozápadnú časť krajiny pokrýva mokradí. Vo vyšších polohách rastú dažďové pralesy s typickými stromami – eben (Diospyros ebenum), teak – teka obrovská (Tektona grandis). Porast doplňujú rôzne liečivé rastliny a niekoľko druhov orchideí. Centrálna časť ostrova je značne suchá a hornatá, nachádzajú sa tu rozľahlé pastviny, na ich okrajoch rastú rododendrony, zakrpatené kríky a lišajníky. Zvyšnú časť ostrova tvoria suché miesta, len kde – tu nájdeme kríky a stromy a kvitnúce lúky.



Živočíšstvo


V národných parkoch ostrova nájdeme množstvo vzácnych a chránených živočíšnych druhov. Vyskytuje sa tu celkom 86 druhov cicavcov. Typickým je cejlónsky poddruh slona indického (Elephas maximus maximus). Kedysi hojný živočích je však už dnes aj tu v ohrození. To platí i o druhom najznámejšom živočíchovi Srí Lanky - cejlónskom leopardovi (Panthera pardus kotyia). Národné parky obýva tiež niekoľko druhov opíc v čele, jedným z najvzácnejších je hulman šedý (Presvytis hosei). Na Srí Lanke žije rovnako niekoľko druhov korytnačiek, desiatky druhov rýb, žiab a hmyzu, stovky druhov motýľov a množstvo vtákov.



Ochrana prírody


Srí Lanka veľmi dbá na ochranu prírody. Na ostrove nájdeme množstvo národných parkov a chránených území. Medzi najstaršie a najvýznamnejšie patria: NP Yala, NP Uda Walawe, NP Horton Plains, vtáčia rezervácia Kumana, NP Wilpattu, sloní útulok Pinnawela alebo botanická rezervácia Paradeniya.



 

Socio-ekonomické pomery


História


Sinhalci prišli na Srí Lanku koncom 6. storočia pravdepodobne zo severnej Indie. Budhizmus bol zavedený v polovici tretieho storočia. Najväčšie kráľovstvá sa objavujú okolo miest Anurádhapura (od roku 200 do roku 1000) a Polonnaruwa (1070 - 1200). V 14. storočí juhoindická dynastia prevzala moc a založila tamilské kráľovstvo. Srí Lanka bola v 16. storočí okupovaná Portugalcami, v 17. storočí Nizozemskom a v roku 1796 bola odovzdaná Britom. V roku 1802 sa stala kráľovskou kolóniou. Cejlón získal nezávislosť v roku 1948 a v roku 1972 bol premenovaný na Srí Lanku.



Obyvateľstvo


Najpočetnejším etnikom na Srí Lanke sú Sinhalci, tvoria až 74% obyvateľstva. 17% tvoria Tamilci a 7% Moorovia. K budhizmu sa hlási 69% obyvateľov, 15% potom k hinduizmu, 8% ku kresťanstvu a 7% k islamu.



Územné členenie


Územie krajiny sa delí na 9 provincií (පළාත, paḷāta; மாகாணம், mākāṇam).


http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Provincie_%C5%A0r%C3%AD_Lanky.png

 

 

Hospodárstvo

 

Srí Lanka je predovšetkým poľnohospodárskou krajinou s rozvinutým plantážnictvom. Pestuje sa čajovník, kokosová palma, kaučukovník, ryža, maniok, batáty, cukrová trstina, ovocie a koreniny. Významný je tiež rybolov. Z priemyslu je významný spracovateľský, potravinársky a textilný. Ostrov je tiež obľúbenou turistickou destináciou.




MALEDIVY


Maledivská republika (Divechi Džumhúríja)


rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

298 km² (99% vodnej plochy)

349 109

1171 ob./km²

Male

divechi (maledivčina)


http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Coat_of_arms_of_Maldives.png&filetimestamp=20090422144910

 

štátny znak

 

 

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Flag_of_Maldives.svg&filetimestamp=20060202192853

 

štátna vlajka


 

Poloha


Maledivy je ostrovná republika v Indickom oceáne vzdialená 500 až 1 100 km na západ a juhozápad od južného mysu Indie. Tvorí ju 26 koralových atolov, v ktorých sa vyskytuje množstvo malých ostrovčekov s rozlohou menšou ako 5 km2.


http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationMaldives.png&filetimestamp=20120413061610

 

 

Prírodné pomery


Geografia a geológia


Maldivy ležia na 2 600 km dlhom páse plytčín vybiehajúcom na západ a juhozápad od Indického polostrova do Indického oceánu. Spolu s nimi ležia v tomto páse súostrovie Lakadivy (na severe) a Čagosské ostrovy (na juhu). Povrch ostrovov je plochý a nikde nepresahuje výšku troch metrov (najvyšší bod je 2,5 m n. m.) Ostrovné skupiny sú zoradené zväčša do oválu atolov. Zo strany od mora ich obklopuje takmer súvislý pás koralových útesov.

 


Vodstvo


Keďže koralové vápence z ktorých sa ostrovy skladajú sú veľmi priepustné, ostrovy trpia nedostatkom prameňov pitnej vody a nemajú takmer žiadne vodné toky. Pôdy pokrývajú len časť ostrovov a sú prevažne plytké.



Podnebie


Podnebie je horúce, s priemernými mesačnými teplotami 24 až 31 °C, s malými teplotnými rozdielmi počas dňa a zrážkami 2 000-2 600 mm za rok.

 


Rastlinstvo


Charakteristickými stromami ostrovov sú kokosové palmy (Cocos nucifera). Hojné sú tiež palmy rodu pandanus (Pandanus sp.) a mango (Mangifera indica).



Živočíšstvo


Na ostrovoch nájdeme rôzne druhy jašteríc a gekónov. Tiež vtáky ako vrany, niekoľko druhov čajok a volaviek. Lagúny oplývajú množstvom druhov morských rýb, koralov, morských mäkkýšov, kôrovcov a mnohých ďalších druhov. Často sa tu vyskytuje aj najväčší druh žraloka – žralok veľrybí (Rhinocodon typus) živiaci sa planktónom.


 

Ochrana prírody


Celé územie krajiny je vyhlásené za prírodnú morskú rezerváciu. Maledivy sú tak jedinou krajinu na svete, ktorá je zároveň aj prírodnou rezerváciou a dokonca najväčšou morskou rezerváciou sveta.


http://www.tourist-destinations.com/2011/06/maldive-islands.html

 

 

Socio-ekonomické pomery


História


Maledivské koralové súostrovie bolo osídlené prisťahovalcami z oblasti Srí Lanky a Indie. Väčšina obyvateľstva je etnicky príbuzná s hlavným srílanským národom Sinhalcami. Pôvodnú formu štátneho zriadenia predstavoval sultanát. Pri svojich prieskumných a obchodných cestách do Indického oceánu pristávali na Maledivách aj arabskí moreplavci. Pod ich vplyvom sa tu v 12. storočí rozšíril islam. V 16. storočí ostrovčeky ovládli Portugalci, ktorých po čase vystriedali Holanďania. V roku 1802 sa súostrovie stalo súčasťou britskej koloniálnej ríše a bolo v nej administratívne spojené s Cejlónom (Srí Lanka). Roku 1887 Veľká Británia ustanovila nad Maledivami svoj protektorát. Keď sa Cejlón v r. 1948 osamostatnil, zaniklo aj jeho formálne spojenie s Maledivami, kde pokračovala britská vláda. 26. júla 1965 získali Maledivy politickú nezávislosť. Sultanát zanikol 15. marca 1968 vyhlásením Maledivskej republiky.

 


Obyvateľstvo


Obyvatelia atolov sú pôvodom Sinhalci, Indovia a Malajci. Jazyk dichi (maledivčina) je príbuzný so sinhalčinou. Drvivá väčšina obyvateľov sú moslimovia.



Územné členenie


Maledivy sa prirodzene členia na 26 atolov, v ktorých nájdeme presne 1192 ostrovov. Administratívne je tu vyčlenených 20 obvodov, na ich čele stoja tzv. guvernéri atolov, ktorých volí prezident.

 

 

Hospodárstvo

 

Hlavnými produktmi poľnohospodárstva sú kokosová palma, maniok, ryža, ananás, citrusy a batáty. Významný je tiež rybolov, hlavne lov tuniakov. Priemysel je prevažne spracovateľský a potravinársky. Surovinami sú produkty poľnohospodárstva a rybolovu, ako aj palmové drevo. 



Zopakujte si:
1. Akým politicko – historickým vývojom prešla Srí Lanka?
2. Opíšte prírodné pomery na Maledivách.
3. Porovnajte hospodárstvo oboch krajín.

Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com

Zdroje obrazkov:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Coat_of_arms_of_Sri_Lanka.svg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Flag_of_Sri_Lanka.svg
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationSriLanka.png&filetimestamp=20091202142134
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Sri_Lanka_relief_location_map.jpg?uselang=cs
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Provincie_%C5%A0r%C3%AD_Lanky.png
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Coat_of_arms_of_Maldives.png&filetimestamp=20090422144910
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Flag_of_Maldives.svg&filetimestamp=20060202192853
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationMaldives.png&filetimestamp=20120413061610
http://www.tourist-destinations.com/2011/06/maldive-islands.html