Nigéria

Vypracoval: L Petrovič

Nigérijská federatívna republika (Federal Republic of Nigeria, Nijerya, Ọ́há Njíkọ̀ Ọ́hanézè Naìjíríà, Orílẹ̀-èdè Olómìnira Àpapọ̀ ilẹ̀ Nàìjíríà)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Nigéria je krajina vo východnej časti Západnej Afriky na pobreží Atlantického oceánu v oblasti Guineiského zálivu. Hraničí na západe s republikou Benin, na severe s Nigerom, na východe s Kamerunom a Čadom.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Významným prvkom krajiny je široká delta rieky Niger. Vo vnútrozemí vystupujú plošiny Hornoguineiského prahu a náhorná plošina Jos, Udi a Igala a vrchovina Akwa-Orlu. Východnej časti krajiny na hraniciach s Kamerunom dominuje Adamauská vysočina s pohoriami Mandara, Shebshi a Gotel. Najvyšší vrch Chappal Waddi 2 419 m n. m. sa nachádza v pohorí Shebshi. Severnú, západnú a východnú časť krajiny tvoria archaické a paleoproterozoické migmatity, ruly a svory, miestami so zachovanými metasedimentmi, zrejme proterozoického, možno prvohorného veku. Oblasti tvorené kryštalinikom pokrývajú viac než polovicu rozlohy krajiny. Delta Nigeru je významná pre svoje akumulácie ropy a zemného plynu.

Vodstvo

Krajinou preteká rieka Niger. Významným prítokom je Benue, ktorá sa vlieva do Nigeru pri meste Lokoja. Ďalšie prítoky tvoria rieky Kadun a Sokoto. Rieky sa vlievajú do Guinejského zálivu. Na severovýchode krajiny na hranici s Čadom a Nigerom leží Čadské jazero, do ktorého vteká z Nigérie rieka Komadugu Yobe.

Podnebie

Smerom na sever sú zrážky čoraz zriedkavejšie. Celkom na juhu krajiny ešte umožňujú vznik dažďových lesov, kým ďaleko na severe má krajina polopúštny charakter. Priemerné teploty sa pohybujú okolo 27 °C počas celého roku.

Rastlinstvo

Na pobreží Nigérie vznikli slané močiare – mangrovové lesy. Vo vyšších polohách na severe sa rozprestierajú sladkovodné mokrade. V ešte vyšších polohách rastie tropický dažďový les. Najväčšiu časť krajiny však tvorí savana. V Nigérii rozoznávajú niekoľko typov saván. Na „guinejskom“ type savany rastú vysoké trávy, roztrúsené stromy sú tiež vysoké a rieky lemujú lesy. „Sudánsky“ typ savany je podobný, avšak tráva je kratšia a stromy o čosi nižšie. Na „sahelskom“ type savany sa striedajú trávnaté plochy s nekrytým pieskom. Medzi typické druhy stromov patrí africký mahagón (Khaya sp.) a obeche (Triplochiton scleroxylon) .

Živočíšstvo

V Nigérii žije množstvo ohrozených živočíšnych druhov. Medzi inými napríklad primáty ako gorily (Gorilla gorilla), šimpanz (Pan troglodites) a opice ako paviány (Papio sp.). Nachádza sa tu tiež množstvo plazov, hlavne krokodíl nílsky (Crocodylus niloticus) v rieke Niger a množstvo druhov hadov a jašterov. Na čoraz zmenšujúcich sa územiach tu ešte žijú veľké cicavce ako levy (Panthera leo), hrochy obojživelné (Hippopotamus amphibius), slony africké (Loxodonta africana), žirafy (Giraffa camelopardalis) a ďalšie. Pre krajinu je tiež charakteristické veľké množstvo vtáčích druhov.

Ochrana prírody

V roku 1995 popravil Sani Abacha 9 občanov, nakoľko protestovali proti ťažbe ropy na území národa Ogoni. Podľa niektorých obvinení v tom bola zapletená aj spoločnosť Shell. V roku 2008 sa z ropných vrtov spoločnosti Shell dostalo veľké množstvo ropy do rieky Niger.

V Nigérii sa nachádza 5 veľkých národných parkov:

• NP Gashaka – Gumti - nachádzajú sa tu husté lesy a rieky, návštevníkom je povolené rybárčiť

• NP Kainji – okolie priehrady a rezervácia

• Np Cross River – dažďový prales

• NP Yankari

• NP Oban Hills

Socio-ekonomické pomery

História

Na území Nigérie sa už v predkoloniálnom období formovali významnejšie štátne celky. Jedným z najdôležitejších bol Sokotský sultanát, vytvorený začiatkom 19. storočia. Nigéria získala plnú nezávislosť v roku 1960 ako federácia troch oblastí (severná, západná a východná). Ústava zaručovala parlamentnú republiku a značnú mieru samostatnosti jednotlivých oblastí. V roku 1966 došlo k dvom ozbrojeným štátnym prevratom, ktoré krajinu uvrhli do vojenskej diktatúry. Po pogrome, ktorého obeťou bolo 30 000 Igbov, vyhlásili príslušníci tohto etnika nezávislý štát Biafra. Následná občianska vojna si vyžiadala viac ako 1 milión obetí. Biafra zanikla v roku 1970. Neskôr došlo k ďalším pučom a v roku 1977 vznikla nová ústava. Posledným vojenský diktátorom bol medzi rokmi 1993 až 1998 generál Sani Abacha.

Obyvateľstvo

V Nigérii žije viac ako 250 etnických skupín, líšiacich sa históriou, jazykmi aj náboženstvom. Hlavné štyri etnické skupiny sú: Hausovia, Jorubovia, Igboiva a Fuláni. Ďalšie sú Ijaw, Kanuri, Ibibio a Tiv. Tiež tu žijú malé komunity Afrikáncov, Angličanov, Američanov, Číňanov, Indov, Japoncov, Libanoncov a ďalších, prevažne európskych národov. Približne 45% obyvateľov sú moslimovia, 48% tvoria kresťania (protestanti, katolíci a africkí kresťania), asi 6% obyvateľov vyznáva tradičné náboženstvá.

Územné členenie

Federatívnu republiku tvoria nasledovné štáty:

Hospodárstvo

Krajina patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce ekonomiky na svete. Miera medziročného rastu ekonomiky sa od roku 2008 pohybuje nad 8%. Ekonomiku výrazne podporuje ťažba ropy v delte rieky Niger. Okrem ropy sa ťažia rudy tantalu (columbit, tantalit) a cínu. Z poľnohospodárskych plodín sa pestujú bavlna, podzemnica olejná, palma olejná, kakao, banány, maniok, batáty, tabak, kaučuk, kukurica a proso. Významný je chov hovädzieho dobytka, kôz a oviec.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Zdroj obrázkov:

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Nigeria.jpg

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:LocationNigeria.svg

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Nigeria_Topography.png&filetimestamp=20070629204424

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:NigeriaNumbered.png&filetimestamp=20050808125412