Rakúsko-maďarské vyrovnanie (1867) prinieslo sklamanie pre Čechov aj Slovákov. Česi nedosiahli uznanie svojho štátu Rakúskom, Slováci boli vystavení maďarskému útlaku. Situácia v Čechách však bola lepšia (mali vlastné školy, používali vlastný jazyk atď.) ako na Slovensku, preto Česi pomáhali slovenskému národu. Zrodila sa spolupráca, ktorá vyvrcholila vznikom prvej Československej republiky (1918).
Spolok Detvan (1882)
Väčšina Slovákovi odchádzala študovať do Čiech, keďže na Slovensku neexistovalo vysoké školstvo a české školy boli dobre zabezpečené. Na českých školách študovali aj tí Slováci, ktorých uhorská vláda vylúčila z maďarských škôl z politických dôvodov. Roku 1882 si slovenskí študenti založili v Prahe spolok Detvan, ktorý sa venoval samovzdelávaniu a umeleckej, literárnej a vedeckej činnosti. Zároveň oboznamoval českú verejnosť so Slovenskom, jeho dejinami, kultúrou a literatúrou. Jeho hlavným cieľom bolo zbližovanie Čechov a Slovákov.
Vo svojích začiatkoch združoval Detvan nielen študujúcu mládež, ale všetkých Slovákov žijúcich v Prahe. Detvan mával týždenné schôdzky, na ktorých sa čítavali práce členov, budúcich spisovateľov, diskutovalo sa o nových slovenských a inojazyčných knihách. Stretnutia členov sa konali v Hlavovej kaviarni (na Vinohradoch), kde mal spolok Detvan svoju miestnosť.
Detvanom prešlo množstvo významných osobností, medzi ktoré patrili: Jaroslav Vlček, Pavol Socháň, Martin Kukučín, Vavro Šrobár, Milan Rastislav Štefánik, Ladislav Nádaši Jégé, Jozef Gregor Tajovský, Ivan Krasko, Ondrej Kalina, Ján Smeranay, Dušan Makovický, Albert Škarvan a iní.
Postupne v aktivitách Detvana prevážila spoločenská problematika. Veľký vplyv na mladých pražských Slovákov mal profesor Tomáš Garrigue Masaryk, nielen ako vysokoškolský pedagóg, ale aj ako politik. V diskusiách so slovenskými študentmi poukazoval na nedostatky slovenskej politiky. Kritika sa týkala odtrhnutosti slovenskej politiky od každodenného života, spoločenskej pasivity a nádejí na záchranu Slovenska cárskym Ruskom. Masaryk uprednostňoval drobnú každodennú prácu medzi ľudom, kládol dôraz na hospodárske pozdvihnutie krajiny a odporúčal spoliehať sa na svoje vlastné sily. Masaryk sa stal členom Detvana v roku 1887 a o činnosť prejavoval záujem aj v deväťdesiatych rokoch.
Spolok Detvan fungoval nepretržite do roku 1951, kedy bol zrušený. K jeho obnove došlo v roku 1994.
Československá jednota (1896)
Roku 1896 vznikol v Prahe spolok Československá jednota. Podporoval česko-slovenskú vzájomnosť. Starala sa o umiestňovanie slovenských študentov a žiakov v Čechách a na Morave a podľa možnosti ich v štúdiu aj podporovala. Poslala na Slovensko zbierky kníh, aby podporila vzdelanosť a kultúru slovenského ľudu. Pomáhala uverejňovať slovenské literárne a verejné diela v českých vydavateľstvách a časopisoch, aby česká verejnosť bola viac informovaná o dianí na Slovensku. Československá jednota významnou mierou prispela k vzniku prvej ČSR.
Jej starostom bol Josef Rotnágl, ktorý organizoval v moravskom mestečku Luhačovice česko-slovenské porady. Tam sa stretávali predstavitelia Čechov a Slovákov, aby sa radili o spoločnom postupe na prekonanie nepriaznivej situácie, o spolupráci a o prípadnom budúcom československom štáte. Prvé stretnutia Čechov a Slovákov v Luhačoviciach sa uskutočnili v roku 1902 pri príležitosti 50. výročia úmrtia Jána Kollára a vznikla tradícia každoročných stretnutí (1908-1913), ktorých sa zúčastňovali významní predstavitelia obidvoch národov. Luhačovice tiež organizovali zjazd učiteľov a študentov, výstavy slovenského výtvarného umenia a pozývali slovenské divadelné súbory. Veľkú zásluhu na luhačovických stretnutiach mali MUDr. Pavol Blaho, architekt Dušan Jurkovič (postavil a zrekonštruoval v Luhačoviciach mnoho stavieb) a Cyril Holuby, predseda pobočky Československej jednoty v Luhačoviciach. Po vypuknutí 1. svetovej vojny bola činnosť Československej jednoty zakázaná.
Hlasisti (1898 – 1904)
Hlasisti boli príslušníci národne uvedomelej slovenskej inteligencie, ktorí sa združovali okolo časopisu Hlas (vychádzal v rokoch 1898 – 1904), vydávaného Vavrom Šrobárom. Šrobár študoval v Čechách, kde sa s dôležitými osobnosťami slovenského literárneho života. Bol aj členom spolku Detvan. Časopis vznikol pod Masarykovým vplyvom. Hlasisti presadzovali mravnú obrodu slovenskej spoločnosti, aktivizáciu politického, hospodárskeho a kulturneho života a demokratické reformy v Uhorsku. Hlasisti boli za česko-slovenské zjednotenie.
Zopakujte si:
1. Prečo vznikla česko-slovenská spolupráca na konci 19. storočia?2. Čo vieš o spolku Detvan?
3. Čo vieš o spolku Československá jednota?
4. Aký význam v česko-slovenskej spolupráci zohrávalo mesto Luhačovice?
Použitá literatúra:
1. Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 20002. Bednárová, M., Krasnovský, B., Ulrichová, B.: Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2011
3. Fabian, J.: Posledné dni Uhorska, Smena, Bratislava 1990