Rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) bolo rozdelenie habsburskej monarchie na dva rovnocenné štáty - Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko (Zalitavsko). Od rakúsko-uhorského vyrovnania sa názov habsburskej monarchie zmenil na Rakúsko-Uhorsko.


 

Príčiny vzniku Rakúsko-Uhorska


Bezprostrednou príčinou vzniku Rakúsko-Uhorsko bola porážka Rakúska v prusko-rakúskej vojne v roku 1866. Snaha o štátnu suverenitu Uhorska však mala korene ešte v revolučnom roku 1848/1849, kedy sa skončila porážkou Maďarov Rakúskom pri Világosi (august 1849).


4. februára 1867 Viedeň súhlasila s obnovením uhorskej ústavy a utvorením uhorskej vlády na čele s grófom Júliusom Andrássym (1867-1871). Uhorský parlament zákon o rakúsko-uhorskom vyrovnaní schválil 29. mája 1867. Zo strany Uhorska sa o toto dvojštátie najviac zaslúžil liberálny politik Ferenc Deák (1803-1876).



Rakúske cisárstvo sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenilo na úniu Rakúsko-Uhorsko. Hranicu pri delení tvorila riečka Litava (prítok Dunaja), preto dostali oba celky polooficiálne názvy:


  • Predlitavsko - Rakúsko,

  • Zalitavsko - Uhorsko.


 

Štátoprávne usporiadanie


V roku 1867 bolo rakúsko-maďarským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené na úniu dvoch štátnych celkov (Rakúsko-Uhorsko) - tzv. dualizmus. Dualizmus je spojenie dvoch štátnych celkov, ktoré mali spoločného panovníka a spoločné riadenie niektorých dôležitých štátnych záležitostí.



V prípade Rakúsko-Uhorska (R-U), ktoré existovalo v rokoch 1867-1918, boli spoločné:


  • Osoba panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie – František Jozef I. (do roku 1916) a Karol I. (1916-1918), ktorí však v Uhorsku vystupoval ako uhorský kráľ a v Rakúsku ako cisár.

  • 3 ministerstvá – ministerstvo zahraničia, vojny a ríšskych financií.

  • Mena – koruna, colné územie a štátna banka.


Každý z oboch celkov mal svoj parlament - ríšska rada v Rakúsku a uhorský snem v Uhorsku. Spoločné úrady mali označenie c. a k. (cisársky a kráľovský), predlitavské úrady c. k. (cisársky kráľovský – podľa českého kráľovstva) a zalitavské m. k. (maďarský kráľovský).


Štátnym zriadením R-U bola monarchia.

Hlavným mestom R-U bola Viedeň.

Úradnými jazykmi boli nemčina, maďarčina a latinčina.

Počet obyvateľov bol okolo 50 miliónov ľudí.

V R-U žilo mnoho národností - Nemci, Maďari, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusíni, Rumuni, Chorváti, Slováci, Srbi, Slovinci, Taliani, Židia ai.



Dôsledky rozdelenia štátu


Vyrovnanie stabilizovalo vnútropolitické pomery v monarchii, ale viedlo k odlišnému vývoju na východe a západe ríše. V rakúskych a českých krajinách (Predlitavsko) sa verejný život liberalizoval a demokratizoval, štát akceptoval národné hnutia aj silnejúce robotnícke hnutie. Uhorské vládne kruhy sa usilovali takémuto vývoju zabrániť. Svoj cieľ premeniť Uhorsko na maďarský, národne jednotný štát dosiahli za cenu potláčania demokracie a utláčania ostatných národov a národností žijúcich v Uhorsku. Rakúsko-uhorské vyrovnanie sa stalo začiatkom novodobej histórie Maďarov.


 

Dôsledky vyrovnania pre Slovákov


Po vyrovnaní sa začlenilo Slovensko do sféry uhorskej politiky a štátnosti. Slovákom to prinieslo desaťročia násilnej maďarizácie a mnohostranného národného útlaku.


  • V decembri 1868 uhorský parlament schválil národnostný zákon, ktorý potvrdzoval existenciu uhorského (maďarského) národa a formálne udeľoval národné práva aj Nemaďarom, v praxi sa však nedodržiaval.

  • Maďarčina sa stala štátnym jazykom a Slováci v Uhorsku neboli národom, ale iba etnickou skupinou a súčasťou uhorského národa.

  • Boli zrušené tri slovenské gymnáziá (Martin, Revúca, Kláštor pod Znievom) a Matica slovenská (1875). Na Slovensku tak do roku 1918 prestali existovať slovenské stredné školy a do ľudových (základných) škôl sa zaviedla povinne maďarčina.

  • Privilegované vrstvy (zemania) sa len výnimočne hlásili k slovenskému pôvodu, mnohí si pomaďarčovali mená a pridávali sa k maďarským politickým kruhom – stávali sa z nich tzv. maďaróni (pomaďarčenci). Väčšie mestá na Slovensku sa tiež pomaďarčovali. Slovenskými zostávali len mestečká, no aj tam úrady obsadzovali Maďari.

  • Od 60. rokoch 19. storočia sa kultúrnym a aj politickým centrom stal Turčiansky sv. Martin - sídlo Matice slovenskej, gymnázia, Národného múzea, spolku slovenských žien Živena a ďalších kultúrnych ustanovizní. V Martine vychádzali od roku 1870 Národnie noviny (politický orgán Slovenskej národnej strany) a od roku 1881 literárny mesačník Slovenské pohľady (vychádzajú dodnes).

  • Ťažké ekonomické podmienky v Uhorsku nútili mnohých Slovákov emigrovať do zámoria (najmä do USA a Kanady).

  • Slováci začali spolupracovať s ostatnými národmi Uhorska, najmä s Čechmi. 



Zopakujte si:
1. Aké boli príčiny rakúsko-uhorského vyrovnanie a kedy k nemu došlo?
2. Čo je to dualizmus?
3. Opíš štátoprávne usporiadanie Rakúsko-Uhorska.
4. Aké boli dôsledky rakúsko-uhorského vyrovnania pre Slovákov?

Použitá literatúra:
1. Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2000
2. Bednárová, M., Krasnovský, B., Ulrichová, B.: Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2011
3. Fabian, J.: Posledné dni Uhorska, Smena, Bratislava 1990