Nitrianske kniežatstvo bolo od r. 833 (keď bolo pripojené k Moravskému kniežatstvu čím vznikla Veľká Morava) údelom, ktorý spravoval jeden z mladších príslušníkov vládnuceho rodu Mojmírovcov. Začiatkom 10. storočia sa Veľká Morava rozpadla na menšie územné celky, ovládané rodmi bývalých veľkomoravských veľmožov. Nitrianske kniežatstvo sa dostalo na krátky čas pod mocenský vplyv českých Přemyslovcov. Tento fakt potvrdzujú údaje v tzv. Anonymovej kronike (tá však vznikla o tri storočia neskôr a považuje sa z veľkej miery za fikciu), takisto ako kronika Šimona z Kézy.
Anonymova kronika
Od druhej tretiny 10. storočia vystriedala českú nadvládu maďarská. Maďari Nitriansko ovládali, hoci ho celé neobsadili (zastavili sa na línii Hlohovec-Nitra-Levice-Krupina-Lučenec-Rimavská Sobota-Turňa-Michaľany). Husto osídlené juhozápadné Slovensko a Zadunajsko sa stali pôsobiskom maďarského náčelníckeho rodu Arpádovcov. Jeden z jeho členov, Lél, sa stal držiteľom Nitrianskeho kniežatstva. Z územia, ktoré ovládli, podnikali starí Maďari koristnícke výpravy do okolitých krajov. Situácia sa zmenila v r. 955 po zdrvujúcej porážke Maďarov v bitke pri Lechu. Drvivá porážka donútila starých Maďarov usadiť sa a opustiť svoj kočovný spôsob života. V bitke zahynul i Lél a jeho nástupcom sa v Nitriansku stal r. 955 ďalší Arpádovec, Zsolt.
Bitka pri Lechu očami kronikára z 15. storočia
Po Zsoltovi sa údelným vojvodom stal jeho syn Takšoň, ktorého starší syn Gejza sa okolo r. 970 stal veľkokniežaťom so sídlom v Ostrihome a mladší Michal údelným vojvodom v Nitre.
Keďže historické pramene najčastejšie nazývajú územie niekdajšieho Nitrianskeho kniežatstva pripojené k Uhorsku ducatus, naša historiografia si preňho osvojila pomenovanie Nitrianske údelné vojvodstvo (prípadne pohraničné vojvodstvo). Toto malo spočiatku úlohu podobnú tej, ktorú plnilo za čias Veľkej Moravy; bolo údelom postupovaným uhorským panovníkom mladším príslušníkom dynastie. V období svojho najväčšieho rozmachu však dosiahlo úroveň suverénnej štátnej organizácie s vlastnými hranicami, verejnou a cirkevnou správou.
Brat veľkokniežaťa Gejzu (otca Štefana I.) Michal, bol nitrianskym údelným vojvodom približne do r. 978, kedy ho dal Gejza zavraždiť. Michal mal so svojou manželkou, poľskou kňažnou Adelaidou, dvoch synov: Ladislava Lysého a Vazula. Po Michalovej smrti spravoval nitriansky údel Ladislav Lysý, ktorý bol bratrancom prvého uhorského kráľa Štefana I. Štefanov otec Gejza však Ladislava r 995 odstránil a dosadil na jeho miesto Štefana, ktorý údel spravoval do Gejzovej smrti r. 997. Po Štefanovej korunovácii r. 1000 sa prvý uhorský kráľ dostal do konfliktu s poľským kniežaťom Boleslavom Chrabrým.
Štefan I. - Viedenská obrazová kronika 1360
Boleslav vojensky ovládol územie Nitrianska až po Dunaj a za vojvodský stolec dosadil opäť Ladislava Lysého. Keď sa po r. 1018 podarilo Štefanovi I. znovu ovládnuť Nitriansko, Ladislava z jeho údelu vyhnal a na jeho miesto dosadil svojho syna Imricha I. (1021-1031). Po Imrichovej nečakanej smrti spravoval nitriansky údel dva roky Ladislavov brat Vazul, ktorého však r. 933 dal kráľ Štefan oslepiť a uväzniť. Vazulovým synom Leventemu, Ondrejovi a Belovi sa podarilo ujsť do zahraničia. Zdá sa, že vojvodský stolec zostal uprázdnený až do r. 1038, keď ho ovládol Samuel Aba (1038-1042). Počas bojov o uhorský trón medzi Samuelom Abom a Petrom Orseolom bol na istý čas nitriansky údel zverený Domoslavovi, synovi Ladislava Lysého (približne 1043-1047). Po ňom sa vojvodstvo opäť vrátilo do rúk mladšej arpádovskej vetvy Michalových potomkov.
Keď sa r. 1046 dostal na uhorský trón Vazulov syn Ondrej I., pripojil k Nitrianskemu vojvodstvu susedné Biharsko, čím sa vytvoril väčší územný celok. Nazýval sa tzv. tertia pars regni (tretina kráľovstva). Ondrej zveril tento údel svojmu bratovi Belovi, ktorý v ňom vládol do r. 1060. Práve za Belovho pôsobenia Nitriansko dosiahlo vrchol samostatnosti, pretože Belo mal k dispozícii vlastné vojsko a razil i vlastné mince. Bratia sa však nezhodli v oázke nástupníctva (podľa pravidiel tzv. seniorátu mal byť nasledujúcim kráľom Belo, podľa práva primogenitúry – prvorodenstva zas Ondrejov syn Šalamún) a vypukla medzi nimi vojna, v ktorej r. 1060 Ondrej I. zahynul.
Tihánske opátstvo – miesto posledného odpočinku Ondreja I.
Samotný Belo vládol len tri roky (zomrel r. 1063) a za jeho vlády boli nitrianskymi údelnými kniežatami jeho synovia Gejza a Ladislav. Po zásahu nemeckého panovníka Henricha IV. sa uhorským kráľom stal Šalamún, Gejzovi pripadlo Nitriansko a Ladislavovi Biharsko. Šalamún sa dostal s Gejzom, Ladislavom a ich bratom Lampertom do vojenského konfliktu, ktorý vyvrcholil jeho porážkou r. 1074 v bitke pri Mogyoróde. Na tri roky sa stal uhorským kráľom Gejza, jeho bratia Ladislav a Lampert spravovali údely v Nitre a Biharsku. Po smrti Gejzu nastúpil na Uhorský trón Ladislav. Ten panoval až do r. 1095. Nitriansky údel prenechal Lampertovi, no výrazne zmenšil vojenskú, hospodársku i politickú samostatnosť jeho údelu. Po Ladislavovi sa kráľom Uhorska stal Gejzov syn Koloman, ktorý sa mal pôvodne stať kňazom a na úlohu panovníka sa vôbec nepripravoval. Koloman dal podľa zvyklosti tretinu kráľovstva do správy svojmu bratovi Álmošovi, natoľko však obmedzil jeho právomoci, že Álmoš hľadal podporu v zahraničí, u nemeckých kráľov Henricha IV. a Henricha V. ako aj u poľského panovníka Boleslava III. Krivoústeho. Napriek tomu, že ich konflikt sa intervenciou zo zahraničia podarilo r. 1108 urovnať, Koloman svojmu bratovi nedôveroval, Álmoša i s jeho synom Belom dal oslepiť a inštitúciu údelného vojvodstva zrušil.
Koloman I.– kráľ určený pre cirkevnú dráhu
Nepokoje obdobia prvého storočia uhorského štátu súvisia i s nejasnosťami okolo nástupníckeho práva vládnuceho arpádovského rodu. Arpádovci sa, podobne ako predtým Mojmírovci na Veľkej Morave, riadili tzv. seniorátnym právom, čo znamená, že trón vždy pripadol najstaršiemu mužovi z rodu. S týmto princípom sa však do konfliktu dostávali tí vládcovia Uhorska, ktorí chceli, aby po nich na uhorskom tróne vládli ich priami potomkovia – prvorodení synovia ( princíp primogenitúry). Na základe seniorátneho práva mal teda najčastejšie nárok na uhorský trón práve nitriansky údelný vojvoda, ktorý spravidla po smrti staršieho brata – uhorského kráľa – zostával najstaršími mužským členom rodu. Už Takšoňov syn Gejza, uhorské knieža, chcel, aby kniežací trón po ňom pripadol jeho synovi Štefanovi, a preto dal zavraždiť svojho brata, údelného vojvodu Michala. Nepriateľský postoj voči Michalovi sa prejavil i v ďalšej generácii, keď po smrti Imricha kráľoviča Štefan I. radšej poručil trón svojmu synovcovi, Benátčanovi Petrovi Orseolovi, než by sa vláda v Uhorsku mala dostať Michalovým potomkom Ladislavovi Lysému a Vazulovi. Len jeden raz sa údelné vojvodstvo dostalo mimo rod Arpádovcov – bolo to v rokoch 1038-1041, keď mu vládol švagor Štefana I., Samuel Aba. Údelné kniežatstvo i samotný uhorský trón však napokon pripadli Michalovým potomkom, synom oslepeného Vazula a v nástupníctve údelného vojvodstva sa zachoval princíp odovzdávania mladším členom arpádovského rodu. To, že sa nitrianski údelní vojvodovia zakaždým stávali uhorskými kráľmi neumožnilo, aby sa vytvorila bočná línia nitrianskych Arpádovcov. Nitrianske údelné vojvodstvo teda nemalo dedičný charakter. Je zaujímavé, že nitrianski vojvodovia nikdy nebojovali za odtrhnutie svojho územia od Uhorska (ako napr. kniežatá v Poľsku či v Rusku), ich cieľom bol vždy uhorský kráľovský trón.
Uhorsko v 11. storočí – zelená plocha vľavo hore je Nitrianske vojvodstvo
Nitrianske údelné vojvodstvo sa podobne ako za čias Veľkej Moravy delilo na menšie územné celky: provincie a župy (komitáty). Západnú časť tvorilo tzv. Malé Nitriansko (ovládané slovanským rodom Poznanovcov), severne od malého Nitrianska, na hornom Považí (Orava, Liptov, Turiec, severná časť Trenčianskej župy) sa nachádzala tzv. Provincia Váh, ktorá istý čas patrila českým Přemyslovcom. Provinciu Hont spravoval slovanský veľmožský rod Huntovcov. Ich územie hraničilo na západe pozdĺž Hronu s malým Nitrianskom, na severe s provinicou Váh, ohraničenou Nízkymi Tatrami. Štvrtou provinciou bol Boršod na území dnešného východného Slovenska. Väčšinu Nitrianskeho údelného vojvodstva tvorili tieto komitáty: Bratislavský, Nitriansky, Trenčiansky, Komárňanský, Tekovský, Hontiansky, Novohradský a Boršodský komitát (župa).
Keďže novovzniknuté uhorské kráľovstvo prebralo spôsob spravovania štátu od svojho predchodcu – Veľkej Moravy, z veľkomoravskej štátnej správy pochádzali i funkcie vysokých štátnych úradníkov. Dvor Nitrianskeho údelného vojvodu bol takisto spravovaný podľa svojho predchodcu, Nitrianskeho kniežatstva. Hoci nemáme priame doklady, je vysoko pravdepodobné, že údelné vojvodstvo malo rovnaké alebo aspoň podobné správne orgány ako uhorské kráľovstvo, a teda, že malo svojho palatína, ktorý bol správcom kráľovského dvora taverníka, ktorý spravoval kráľovské financie, vyberanie daní a razenie mincí, dvorského sudcu, ktorý vykonával súdnu právomoc na kráľovskom dvore, či kráľovskú radu – poradný orgán panovníka.
V cirkevno-správnej oblasti patrilo Nitrianske údelné kniežatstvo pod správu Ostrihomskej arcidiecézy, ktorú založil Štefan I. v r. 1000. Predchádzajúca panónska arcidiecéza pravdepodobne zanikla vo vojnových časoch 10. storočia. Osudy nitrianskeho biskupstva tiež nie sú jednoznačné. Hoci sa všeobecne predpokladá, že zaniklo spolu s Veľkou Moravou, nie všetko tomu nasvedčuje. To, že biskupstvo existovalo ešte za vlády Štefana I. dokazuje životopis sv. Bystríka, ktorého r. 1034 Štefan I. údajne vymenoval za nitrianskeho biskupa (prameňom k tomuto údaju je dielo jezuitu Melchiora Inchofera zo 17. storočia).
Sv. Bystrík
Bystrík zahynul mučeníckou smrťou počas pohanského povstania r. 1046. Nitrianske biskupstvo bolo obnovené kráľom Kolomanom r. 1110, teda dva roky po zániku údelného vojvodstva. Možno predpokladať, že dovtedy štátna moc nemala záujem, aby údelné vojvodstvo, ktorého predstavitelia sa často dostávali do rozporu s ústrednou mocou, tvorilo samostatnú cirkevnú provinciu.
Nitrianske údelné vojvodstvo vzniklo ako pokračovanie veľkomoravskej tradície v období konštituovania uhorského kráľovstva na európskej politickej scéne. Slúžilo i na uspokojovanie politických ambícií mladších členov vládnuceho rodu Arpádovcov. Začiatkom 12. storočia bolo už Uhorsko etablovaným stredoeurópskym kráľovstvom s ustálenou politicko-správnou štruktúrou a pevnými hranicami. Z tohto dôvodu, ako aj preto, že ambície údelných vojvodov ohrozovali moc uhorských panovníkov, stratila jeho existencia opodstatnenie a v r. 1108 zaniklo.
Zopakujte si:
1. Aký princíp sa uplatňoval v nástupníctve arpádovského rodu?2. Ktorý údelný vojvoda nepatril do rodu Arpádovcov?
3. Na aké provincie sa delilo Nitrianske údelné vojvodstvo?
4. Prečo Nitrianske údelné vojvodstvo začiatkom 12. storočia zaniklo?
Použitá literatúra:
kol.aut.: Dejiny Slovenska I., VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1986kol.aut.: Dejiny Slovenska, Academic Electronic Press, Bratislava, 2000
Hečková, J.,MarciĽ.,SlnekováV.,Nagy Z.: Dejepis, pomôcka pre maturantov, Enigma, Nitra, 2007
Kučera, M.: Stredoveké Slovensko, Perfekt, Bratislava, 2002
Steinhübel, J.: Nitrianske kniežatstvo. Počiatky stredovekého Slovenska, Veda, Bratislava, 2004
Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Battle_of_Lechfeldhttp://en.wikipedia.org/wiki/Stephen_I_of_Hungary
http://en.wikipedia.org/wiki/Andrew_I_of_Hungary
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Gesta_Hungarorum_Anonymous.jpg http://sv.bystrik.szm.com/vyobrazenia.htm
http://keptar.oszk.hu/html/kepoldal/index.phtml?id=009137