Pozitivizmus

Pozitivizmus je významný filozofický prúd, ktorý sa rozvíjal v 19. a 20. storočí. Je to prúd, ktorý bol v prvom rade namierený voči filozofickej špekulácií a metafyzike. Tento prúd totiž vychádza z vedeckých skúmaní, ktoré je možné dokázať empiricky – a teda zmyslovo. Môžeme ho teda označiť za prúd uznávajúci ako základ poznania skúsenosť. Všetko, čo sa nedá overiť zmyslovo, nemá opodstatnenie. Zakladateľom a hlavným predstaviteľom tohto prúdu je Auguste Comte, ktorý bol zároveň zakladateľom a otcom sociológie. Veľmi výrazne ho vo filozofii ovplyvnil aj jeho učiteľ – socialista Sait-Simon

Základnou myšlienkou pozitivizmu je zovšeobecňovanie poznatkov všetkých špeciálnych vied. Pozitivizmus vychádza z Comtovej myšlienky „Poznávame, aby sme predvídali, predvídame, aby sme konali“. Veda nám má slúžiť na to, aby sme skvalitnili spoločnosť a umožnili tak jej rozvoj a kvalitu. Pozitivistický prúd za prioritný zdroj poznania považuje prírodu. Práve príroda nám poskytuje istú zmyslovú skúsenosť, ktorú dokážeme spracovať a vďaka nej aj predvídať. Práve príroda je tá, ktorá má byť spätá s rozvojom spoločnosti so skvalitnením života človeka. Comte na základe tejto myšlienky klasifikuje vedy od tej najabstraktnejšej až po tú najkonkrétnejšiu:

Abstraktná Konkrétna

Matematika Astronómia Fyzika Chémia Biológia Sociológia

Comte ako prvý filozof nazval vedu o spoločnosti sociológiou. Preto sa aj považuje za prvého sociológa a zakladateľa sociológie ako vedy o spoločnosti. Hlavnou úlohou tejto novej vedy má byť dosiahnutie sociálnej harmónie v spoločnosti

Comte rozlišuje 3 štádiá rozvoja spoločnosti. Sú to nasledovné:

1. Teologické štádium rozvoja spoločnosti. Toto štádium charakterizuje spoločnosť, ktorá verí v nadprirodzené sily. Všetky druhy javov, ktoré sa nedali vysvetliť za pomoci vedy, respektíve skúsenosti sa automaticky pripisovali nadprirodzenosti. V tomto období sa ľudia utiekali k najvyššej bytosti alebo bytostiam, ktoré boli riešením istej nevedomosti. Nepoznané javy sa vysvetľovali ako javy nadprirodzené. Comte toto štádium ohraničuje do obdobia do roku 1300

2. Metafyzické štádium – v tomto štádiu sa spoločnosť presunula k filozofickým špekuláciám o nevysvetlených javoch. Hlavnými témami sú témy o nadprirodzene, o bytí. Toto štádium pozitivizmus odmieta, lebo špekulácie a ani abstraktné uvažovanie v metafyzike nie je skúsenostné. Comte toto štádium ohraničuje do obdobia 1300 - 1800

3. Pozitívne štádium – je to štádium vedy. Spoločnosť dosiahla bod, kedy poznatky z vied sa používajú na vysvetľovanie skutočnosti. Dôležité sú poznatky, ktoré sú zároveň aj overiteľné. V tomto štádiu spoločnosť získava presvedčenie, že príroda je zdrojom a prameňom všetkých javov. Toto štádium podľa Comteho stále pretrváva.

Uvedomenie si týchto dôležitých troch vývinových štádií spoločnosti a v podstate aj myslenia spoločnosti, znamená lepšie pochopenie celého systému pozitivizmu.

V neskoršom období filozofi ako Ernst Mach a Richard Avenarius upravili pozitivizmus svojimi novými názormi, že ak sa človek a teda celá spoločnosť chce oprieť o empíriu a skúsenosť musí sa najprv zbaviť všetkého, čo je pri tomto poznávaní nadbytočné. Obaja autori pritom hovoria predovšetkým o predsudkoch, ktoré takéto myslenie môžu degenerovať, ba ho až zabíjať. Naše skúsenosti musia byť v prvom rade objektívne – neutrálne aby mohli byť oporou pri vysvetľovaní javov.

Obaja filozofi sa zároveň vyjadrili, že ak chceme správne a dobre poznávať je nevyhnutné, aby sme poznávali a vysvetľovali na základe ekonómie myslenia. Tento princíp nám hovorí, že najlepšie vysvetlenie javov je to najstručnejšie a najjednoduchšie.

Najzákladnejšie dielo pozitivizmu je Kurz pozitívnej filozofie. Toto dielo je skôr zbierka filozofických prednášok A. Comteho. No Comte našiel aj ďalších nasledovateľov. Najvýznamnejšími filozofmi pozitivizmu boli Angličania John Stuart Mill a neskôr Herbert Spencer.

Použitá literatúra: