Vypracovala: Mgr. Ingrid Uhrovčíková
(Präteritum der Modalverben﴿
Čo je préteritum?
Préteritum je jednoduchý minulý čas. Používa sa najmä pri rozprávaní o minulosti a v príbehoch. Modálne slovesá používame prevažne v préterite, hoci majú samostatné tvary aj v perfekte.
Opakujeme:
Ktoré slovesá sú modálne?
kőnnen – môcť, vedieť (mať schopnosť, zručnosť) – ich kann lesen, schreiben, Rad fahren, ...
mőgen – mať rád
sollen – mať (povinnosť), !!!na rozdiel od haben (mať) sa vždy spája s dalším slovesom, pričom haben sa viaže s podstatným menom (Ich soll meine Hausafgabe schreiben. - Mám si napísať DÚ. Ich habe meine Hausaufgabe nicht. – Nemám svoju DÚ.)!!!
wollen – chcieť
műssen – musieť
dűrfen – smieť
wissen – vedieť (mať vedomosť, informáciu) – Ich weiss, dass du mir hilfst. – Viem, že mi pomôžeš. Er weiss Bescheid. – Vie o tom.
Vieme, že modálne slovesá sú v prítomnom čase nepravidelné, to znamená, že v singulári menia kmeňovú samohlásku:
kőnnen – ich kann, ... wir kőnnen
mőgen – ich mag, ... wir mőgen
sollen – ich soll, ... wir sollen
wollen – ich will, ... wir wollen
műssen – ich muss, ...wir műssen
dűrfen – ich darf, ... wir dűrfen
wissen – ich weiss, ... wir wissen
Tiež vieme, že modálne slovesá v 1. a 3 os. sg. nemajú osobnú koncovku.
Dôležité!!! V préterite sa modálne slovesá správajú ako pravidelné slovesá, to znamená, že priberajú koncovku – te !!!! V 1. a 3. osobe singuláru sú rovnako ako v prítomnom čase bez koncovky. Tie modálne slovesá, ktoré majú prehlásku, túto v préterite stratia:
|
kőnnen |
mőgen |
műssen |
dűrfen |
|
ich konn - te |
ich moch –te |
ich muss – te |
ich durf – te |
|
du konn – te – st |
du moch – te – st |
du muss – te – st |
du durf– te – st |
|
er konn – te |
er moch – te |
er muss – te |
er durf – te |
|
wir konn – te – n |
wir moch – te – n |
wir muss – te –n |
wir durf – te – n |
|
ihr konn – te –t |
ihr moch – te – t |
ihr muss – te – t |
ihr durf – te – t |
|
sie konn – te –n |
sie moch – te – n |
sie muss - te – n |
sie durf – te – n |
|
sollen |
wollen |
wissen |
|
ich soll – te |
ich woll – te |
ich wuss – te |
|
du soll – te – st |
du woll – te – st |
du wuss – te – st |
|
er soll – te |
er woll – te |
er wuss – te |
|
wir soll – te – n |
wir woll – te – n |
wir wuss – te – n |
|
ihr soll – te – t |
ihr woll – te – t |
ihr wuss – te – t |
|
sie soll – te – n |
sie woll – te – n |
sie wuss – te – n |
Spôsobové slovesá používame väčšinou v préterite, aj keď ostatné slovesá sú v perfekte.
Ich habe Medizin studiert. Aber eigentlich wollte ich Schauspielerin werden.
(Vyštudovala som medicínu. Ale chcela som byť vlastne herečkou.)
Chcela sa stať lekárkou. – Sie wollte Ärztin werden.
Nemohol si mu pomúcť? – Konntest du ihm nicht helfen?
Nikto ho nesmel navštíviť. – Niemand durfte ihn besuchen.
Museli sme jej to povedať. – Wir mussten es ihr sagen.
Kto mu mal zavolať? – Wer sollte ihn anrufen?
Ja som to tiež nevedel. – Ich wusste es auch nicht.
Mala som ho veľmi rada. – Ich mochte ihn sehr.
Kontrollfragen:
Čo je préteritum?
Ktoré slovesá sú modálne?
Aké charakteristické znaky vykazujú modálne slovesá v prítomnom čase?
Čo je charakteristické pre modálne slovesá v préterite?
Použitá literatúra:
Themen aktuell 2, Nemecky s úsmevom, www.hueber.de