Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Martin Kukučín

 

  • Predstaviteľ slovenského literárneho realizmu.

  • Autor mnohých poviedok, románov,...

  • Medzi jeho najznámejšie diela patrí Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Mať volá, Dom v stráni,...


 

Do vývoja poviedky zasiahol napr. Poviedkami:


Rysavá jalovica – humoristická poviedka, v ktorej autor zobrazil závažné problémy doby, napr. alkoholizmus, milosrdenstvo, súcit. Je založená na využití situačného a slovného humoru a doplnená rozprávkovými prvkami (Opitému Krtovi sa prihovárajú neživé predmety).


Hlavné postavy:


Adam Krt a jeho žena Eva

Adam Trnka a jeho žena Eva



Krátky príbeh:


Susedia Adam Krt a Adam Trnka dlhé roky spolu dobre vychádzali, ale v jeden deň Trnková odstrihla susedovej koze bradu a Krtová odstrihla Trnkovmu kohútovi chvost. Odvtedy sa nerozprávali.

 

Obaja muži sa stretli na jarmoku, kde jeden išiel kúpiť jalovicu a druhý jalovicu predával. Krt najprv na jarmoku popredal krpce, ktoré doma ušil a potom išiel hľadať jalovicu. Dlho si nevedel vybrať. Napokon sa mu zapáčila susedova jalovica, a pretože obaja mali doma prísne ženy, išli zapiť dobrý obchod do krčmy. Keď už boli v nálade a chceli odísť, zistili, že jalovica nie je priviazaná tam, kde ju priviazali. Spoločne ju začali hľadať. Nikto ale rysavú jalovicu nevidel. Domov prišiel Krt celý utrápený a popletený, nevedel prejsť cez lavičku, ktorá mu pred očami tancovala, v cintoríne sa na neho vrhala mátoha, spadol na ľade, všetko, čo kúpil na jarmoku, porozbíjal. S plačom sa priznal Eve, že nemá jalovicu, ani peniaze. Žena Eva ho vyhnala z domu a prikázala mu, aby sa vrátil len s jalovicou. Trnka medzitým doma zistil, že jalovicu spred krčmy odviazala jeho žena. Nevedela, že ju predal. Trnka jalovicu doviedol do susedov a išiel hľadať Krta. Našiel ho zarábať na píle a doviedol ho domov. Adam Krt vrátil Eve peniaze a sľúbil, že už nikdy nebude piť.


 

Krátka ukážka:

 

Spomedzi krovia vyredikalo sa čosi, rovno Krtovi zastanúc cestu. Niet pochybnosti, to je oná mátoha. Zjavila sa mu preto, že Krt nechcel nikdy uveriť iným, keď o nej vyprávali. Ruky tenučké ako paličky, ale hrdlo dlhočizné-dlhé, dlhšie než ostatok tela. Mátoha rovno oproti Krtovi rozšíri ramená, akoby ho objať a so sebou vziať chcela. No nemôže sa akosi až k nemu dopraviť, lebo hodí sa vše na zem, až zamrznutý sneh od toho pádu zvrždí. Krt vidiac nerovné, prežehnal sa po kresťansky. Zuby mu od strachu drkotali, takže jeden na druhý ani nestačil dopadať. Adam mlčí, len sám v sebe myslí:

 

„Pane bože, to je mátoha! A ako sa hádže, a ide rovno ku mne. Och, Eva, Eva, už som tam! Nikdy ma viac neuvidíš. Škoda peňazí a nového kožúška, čo mám na sebe!“

 

A Krt, vidiac, že žena ide k nemu, začal ustupovať k bútľavej vŕbe. Tam sa mienil pred ňou schovať. Mátoha rovno za ním. Krt sa oprel o vŕbu a zvolal na mátohu:

 

„Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre!“ A ukázal jej svoju ťažkú čugaňu.

 

Mátoha vyskočila vozvysok a padla na zem, aká dlhá bola. Krta opustila všetka smelosť, skrčil sa a hľadal bútľavý otvor vŕby.




Neprebudený – poviedka o živote a osude mrzáka.


Hlavné postavy:


Ondráš Machuľa – mentálne postihnutý chlapec, večné dieťa

Zuzka Bežanovie – mladé dievča z bohatej rodiny


 

Krátky príbeh:


Ondráš Machuľa pochádzal z chudobnej rodiny. Od narodenia bol mentálne postihnutý, rozumom ostal na úrovni dieťaťa. Bol sirota, vychovávala ho totka (tetka). Zarábal si na živobytie ako dedinský husiar. Mal veľmi rád svoje húsky, dôsledne sa staral o všetky. Každý deň mu na pašu nosila jedlo iná rodina. V jeden deň prišla za ním Zuzka Bežanovie, ktorá podcenila jeho chorobu (Ondráš bol mnohým ľuďom na posmech) a sľúbila mu, že sa za neho vydá. Ondráš bol presvedčený, že sa to naozaj stane a začal sa pripravovať na svadbu. Totka mu to nevedela vyhovoriť.


Ondráš začal častejšie navštevovať rodinu svojej „nevesty“, uplietol pre nich košíky, vystrúhal varešky. Svadba sa u Bežanov naozaj pripravovala, ale nie pre Zuzku a Ondráša, ale pre Zuzku a Janka.


V deň svadby totka zavrela Ondráša doma, ale on utiekol. Prišiel do Bežanov, svadobčania tancovali, ale Ondráš nerozumel, prečo jeho Zuzka tancuje s Janom. Priviazali ho ku kolíku, aby neobťažoval. Zuzka sa nad ním zmilovala, pustila ho. Ondráš bol veľmi smutný, že svadbu nestihol. Myslel si, že práve preto si Zuzka zobrala Jana.


Počas svadby v svadobnom dome vypukol požiar. Najprv si všetci mysleli, že podpaľačom je Ondráš. Zachraňovali všetko, čo sa dalo, ale na starú hus a jej mladé si nikto nespomenul. Ondráš začuje svoje milované husi, rozbehol sa ich vyslobodiť. Napokon zahynul pod horiacim brvnom s husou v náručí.


 

Krátka ukážka:

 

Tanečníci ešte nepochopili, čo sa deje. Jeden rozohriaty vyvolal:

„Hudci, hrajte!“

 No z obloka zaznel zase hlas: „Horí - horí!“ Bolo po zábave. Tanečníci nechali naprostred izby svoje tanečnice a začali sa tisnúť von. Mysleli, že vôkol nich už je všade oheň.

 Z bezstarostnosti upadli v druhý extrém, každý hľadel spasiť svoj život.

Pri dverách stisk ohromný. Stony, kliatba stisnutých desno ozývali sa z tlačenice.

Čo boli ostatní, vzdali sa nádeje, že by kedy mohli dostať sa von: pošli k obloku.




Pred skúškou - poviedka zo života samotného autora, z jeho študentských čias.


Hlavné postavy:


Jožko - richtárov syn

vdova Ružanovie a jej syn Janko



Príbeh poviedky rozpráva richtárov syn. V živote mal veľké šťastie. Narodil sa v rodine, v ktorej nechýbalo jedlo, ale ani dobré srdce a dobré slovo. Do ich rodiny chodila pomáhať vdova Ružanovie, ktorá mala syna Janka. Žili v biede a chudobe. Richtárovci mali Janka veľmi radi, často mu dávali oblečenie po svojom synovi a on im bol za to vďačný.

 

Keď začali chlapci chodiť do školy, učiteľ často chválil práve chudobného Janka, nie richtárovho syna. Jožko mu závidel a rástla v ňom zlosť a nenávisť k Jankovi. A najviac ho nahnevalo, keď učiteľ sám kúpil Jankovi šľabikár.

 

Keď končili obecnú školu, pán učiteľ poveril predniesť pozdravnú reč práve Janka. Jožko mu ukradol papier s textom, ale netušil, že pracovitý Janko si celý text prepísal do zošita.

 

Vdova Ružanová sa prišla do richtárov ospravedlniť, že práve jej syn bol takto vyznamenaný. Richtár bol spravodlivý, vedel, že keby Janko nebol lepší, neboli by ho takto poctili. Urobil krásne gesto – dal ušiť chudobnému Jankovi taký istý oblek, ako mal ich syn. Jožko sa zadúšal od zlosti a žiarlivosti. Priznal sa Jankovi, že mu ukradol papier s textom, ale on nebol schopný tomu uveriť. Myslel si, že aj on je dobrý ako jeho rodičia. Jožko sa zahanbil, vytiahol ukradnutý papier a poprosil Janka o odpustenie. Na druhý deň po prejave sám uznal, že Janko je lepší. Janko sa napokon stal čižmárom, každý rok richtárovi a Jožkovi posla pár čižiem.




Keď báčik z Chochoľova umrie – humoristická poviedka zobrazujúca zemianstvo v morálnom i sociálnom úpadku. Jej príbeh je založený na konfrontácii sveta upadajúceho zemianstva a rodiaceho sa sveta obchodu.


Hlavné postavy:


Aduš Domanický – predstaviteľ zemianskej vrstvy - zeman zanedbávajúci svoj majetok, žijúci v úpadku.

Ondrej Tráva – obchodník, pôvodne sedliak z Kamenian. Gazdovstvo prenechal svojmu synovi a začal obchodovať. Pozná sa s mnohými ľuďmi, ku každému sa hlási. Na obchody nepristupuje hneď, má cit pre jednanie a akúsi „obchodnú hru“. Vie zjednávať, väčšinou dobre nakúpi. Na jarmoku sa stretne s Adušom a od neho kúpi jačmeň. Vtedy ešte netušil, že žiaden jačmeň neexistuje. Často a rád myslí na svoje peniaze, ktoré obchodovaním zarobil, predstavuje si, že ich bude stále viac a viac. Je obchodníkom telom i dušou.


 

Krátky príbeh:


Aduš Domanický (doma nič) z Domaníc je schudobnený zeman. Je ženatý, jeho mladá žena Žofka Potocká išla za neho z lásky. Prišla ale do spustnutého obydlia. Aduš na pohľad pôsobí ako zámožný človek, rozkazovačný, hrdý, vyberavý. Na jarmoku sa prehŕňa v kožuchoch a kožušinách, ale nič si nevyberie, pretože nemá peniaze. V krčme sa vychvaľuje, ospevuje svoje kone, psa, vychvaľuje sa svojím báčikom z Chochoľova, boháčom, čo mu za života pomáha a po ktorom bude raz dediť.

 

V krčme stretne Ondreja Trávu – obchodníka, ktorému predá neexistujúci jačmeň. Vezme od neho preddavok. Keď ho Ondrej tráva navštívi, aby si prevzal svoj tovar, zistí, že Aduš nič nemá. Všade vidí len neporiadok, biedu, špinu a zistí, že ho Aduš oklamal. Poslúchol radu Adušovho sluhu Adama a od Aduša žiadal miesto zálohy stromy, ktoré stoja nad hrobmi zemianskych predkov. Aduš si až vtedy uvedomí, že by už neokrádal len živých, ale i mŕtvych. Dohodol sa preto s Trávom, že do týždňa mu preddavok vráti. Hoci tomu nikto nechcel veriť, Aduš svoj sľub splnil.

 

Po čase báčik z Chochoľova umrel, ale Adušovi nezanechal žiadne dedičstvo. A z úst Aduša odvtedy nikto nepočul vetu: „Keď báčik z Chochoľova umrie...“


 

Krátka ukážka:

 

Ondrej bol uradovaný, že konečne už vyjdú na dvor, k jačmeňu. V pitvore hodil okom do kuchyne — tesno, tma. Eva stála pri ohnisku, okolo nej sliepky i s kohútom. Snáď im bolo zima a vtiahli sa do stavania.

 

"To je kuchyňa; do času ujde,“ začal mu vysvetľovať pán Aduš, odvádzajúc ho na dvor. „Tento domček je iba môj majer; ja som vlastne u môjho paholka v kvartieli. Inakšie sa bude tamto bývať — ukázal na rumy — keď nový kaštieľ dostavím. Štyri izby — tam sa môže dať poriadnejší richtúnok, ako v takejto jednej kutici. Kuchyňa s ohniskom a kotlíkom, keď sa bude prať v dome, pivnica pod celým domom: jeden oddiel na víno, druhý na švábku a zeleniny. Lebo víno pri švábke nerado sa drží, naberie do seba toho ducha takého a razí veľmi za okovitkou. Ej, to bude podarený dom, keď ma v ňom navštívite…“

„A kedy to bude?“ pýtal sa Ondrej.

„Keď ho dostavím.“

„O koľko rokov? Neviem, či to dožijem?“

„Ej, bolo by zle! Materiál mám už hotový, tamto pod stráňou je zem hlinačka — z nej dám napáliť tehiel. Dreva mám dosť — načože mi je hora! Mám kontrakt i s murármi — hockedy sú hotoví. Ale nemám ešte groše, viete, také zbytočné. Ale i tie budú, keď báčika Pán Boh k sebe povolá…“




J. G. Tajovský


  • Predstaviteľ slovenského literárneho realizmu.

  • Autor poviedok, divadelných hier,...

  • Známe sú napr. jeho diela Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Statky-zmätky, Ženský zákon,...


Do vývoja slovenskej poviedky zasiahol napr. dielami:


Maco Mlieč – sociálne ladená poviedka.


Hlavné postavy:


autor – rozprávač

Maco Mlieč


Maco Mlieč mal od detstva poškodený sluch. Po otcovej smrti odišiel k richtárovi do služby. Gazda matke vyplácal Macovu mzdu, ale po jej smrti už Maco pravidelný plat nedostával. Maco nepoznal skutočnú hodnotu peňazí, jemu samému sa zdalo, že nič nepotrebuje – všetko mu dá jeho gazda. Dostával stravu, sem – tam oblečenie, spávať mohol v maštali pri dobytku. A navyše sa Maco ešte tešil, že to všetko má zadarmo. Neuvedomoval si, že pre richtára je lacnou pracovnou silou.

 

Maco najprv robil kočiša – keď mu nový záprah prevrátil koč a zlomilo sa mu koleno, pán ho poslal najprv k lekárovi, čo Maca len utvrdilo v tom, že richtár je veľmi dobrý človek. Noha sa mu zle zrástla, ale Maco aj tak chodil za kravami ako pastier. Keď nevládal, dal mu richtár robotu pri voloch, potom sa vzorne staral o teliatka.

 

Z Maca sa ľudia často smiali, sluhovia ho ostrihali podľa rajnice tak, aby bol aj ostatným na posmech. Nemal sa kde umývať, dievky preto pri ňom nechceli sedieť a jesť. Misku s jedlom mu dávali preto na prah čeľadínca. Maco si mnohé veci uvedomoval, bol však ústupčivý, veľmi dobrý, všetko sa snažil brať z lepšej stránky.

 

Keď ako šesťdesiatročný prechladol, cítil, že zomrie, rozhodol sa ísť za richtárom, aby sa s ním porátal. Prvýkrát ho vtedy pustili do izby. Gazda sa zahanbil, keď počul, že Maco sa obáva, že mu je dlžný za tie roky, počas ktorých u neho býval. Aj tak prešibaný gazda vypočítal sumu len za posledný rok – nie za celé roky služby. Maco ho poprosil, aby ho za tie peniaze dal pochovať ako slušného človeka s obradom, s krížom, na ktorom konečne bude napísané jeho meno Mlieč a nie Mliečnik, ako ho pre hluchotu prezývali. Ráno našli Maca mŕtveho a gazda mu vystrojil pohreb. Len sluhovia si šepkali, že vraj mal za čo.


 

Krátka ukážka:

 

Gazda mal už aspoň šesťdesiat rokov, lenže sa ten nedal s Macom ani porovnať. Bohatý, doprial si, nič nerobil, peší nevyšiel ani do poľa, nuž mal brucho ako súdok a tvár ako mesiac na splni, a na Macovi iba ohorená čierna chlpatá kožka na širokých, veľkých kostiach, čaptavá noha a dokľavené prsty na rukách.

„A plácu že akú máte?“

„Peňazí?“

„Hej.“

„A len tak, čo potrebujem: na dohán, švíbalky a… A načo že sú mi už teraz? Aj tak by som ich užiť nemohol. Ženy, detí nemám… A gazda sľúbil, že ma opatrí až do smrti, či budem vládať dačo robiť lebo nie,“ s akousi hrdosťou odpovedal starý Mliečnik, že má také zásluhy.




Mamka Pôstková - sociálne ladená poviedka o veľmi ťažkom osude chudobnej ženy.


Hlavné postavy:


Mamka Pôstková

Autor


Mamka Pôstková bola chudobná žena, ktorá celý život poctivo pracovala. Hoci pracovala ťažko, nedokázala ani tak vyžiť. Manžela mala opilca, ktorý nechcel pracovať, s ničím jej nepomáhal. Neskôr bol taký aj jej syn. Aby uživila seba (ale aj deti svojho syna a nevestu), požičala si v banke peniaze a začala piecť chlieb. Nikdy však nemala zisk, pretože bola príliš dobrá a neraz dala chlieb zadarmo deťom susedy a iným.

 

Jej tri korunky úradník (autor) dávno pripisoval k iným vyšším sumám, ale neodvážil sa jej to povedať. Mamka Pôstková totiž považovala za hriech nesplatiť to, čo si požičala. Aj naďalej nosila po šestáčikoch splátky do banky. Dala sa zjednať aj na sezónne práce na Dolniaky, zarobené korunky schovala u gazdu, ale ten ich prehajdákal. V zime spadla z pôjda, zlomila si ruku, liečili ju len ženy z dediny, v komôrke skoro zamrzla, obec ju musela dať do búdy pre nakazených cholerou. Synovi sa vtedy pohlo svedomie a zobral ju k sebe. Mala svojho syna rada, aj keď pil, všetko mu odpustila. Predala postupne všetky šaty, aby mali čo jesť. Na jar predala ja poslednú perinku a prišla zaplatiť úrok z troch koruniek. Bola rozhodnutá si ešte zarobiť na svoj pohreb, preto chcela ísť pracovať do repy.


 

Krátka ukážka:

 

Do banky pomaly otvárali sa ťažké dvere; ako keby sa dieťa bolo borilo s nimi. Podobne ťažko, dva razy sa v nich otočiac, vošla plachtičkou prihodená žena. V ruke šatôčka, okrútená okolo čohosi, na spôsob, ako okrúcajú naše ženičky modlitebné knižky.

 

„Dobrý deň vinšujem,“ povedala tichým, bojazlivým hlasom; zarazene pozrela po veľkej učtárni a neisto poberala sa k môjmu účtovníckemu stolíku.

 

„Dobrý deň, mamka Pôstková! Vitajte! Čože ste nám doniesli?“, prihováram sa jej a idem v ústrety.

 

Ona vykrúcala zo šatôčky papier.

 

„Sem dajte,“ volá denný povereník, vidiac, že zo šatôčky vykrútila zmenku.

 

Ten volá, ja beriem z ruky a ona neviem kam a hovorí, že „ešte nie je vyrobená“, to jest suma nie položená.

 

„Sadnite si a povedzte, na koľko vám ju vyrobiť?“ ponúkam a spytujem sa jej.

 

„Len tak, prosím ponížene,“ hovorí, akoby hriešne slovo šla vypustiť z úst, „ako bolo, na tri koruny. Nepredala som chlebíka, aj na dlžôbku pobrali,“ — utiera si šatôčkou ústa.




Apoliena – poviedka o postihnutom dievčati.


Hlavné postavy:


Apoliena – dievča z chudobnej rodiny


Apoliena pochádzala z rodiny, ktorá bola chudobná a v ktorej otec veľmi pil. Opitý často a tvrdo Apolienu bil. Apoliena po bitke ohluchla. Matka ju vychudnutú a vystrašenú doviedla do mesta do služby, kde mala pracovať len za stravu. Slúžila u remeselníka, kde sa jej dvaja učni vysmievali, volali ju Poleno, lebo nepočula, sťažovali sa na jej prácu a smiali sa na nej. Neskôr sa ale dozvedeli, že matka ju poslala do mesta preto, aby viacej netrpela bitky svojho otca. Učni sa zahanbili a začali Apoliene pomáhať.



 

Horký chlieb – sociálne ladená poviedka.


Hlavné postavy:

 

vdova Turjanka


Turjanka ovdovela. Hoci sa jej predtým žilo ťažko (manžel pil a bol k rodine zlý), po jeho smrti je jej ešte ťažšie. Nevie si nájsť v dedine prácu, pracuje len príležitostne.

 

Raz sa jej pritrafia dva zárobky za deň – má večer postrážiť deti bohatého krajčíra, lebo sú fašiangy a plesy. Jej deti majú doma malú piecku, v ktorej drevo rýchlo zhorí. Milujúca matka je nešťastná, že musí nechať svoje deti bez dozoru. V panskom dome je okrem nej aj slúžka a učeň, ale páni chcú mať istotu, že deti postráži zodpovedná osoba.

 

Matka trikrát za noc beží hore dedinou, aby svoje deti prikryla,  potom sa vracia k bohatým deťom, ktoré pokojne spia. Páni prídu až o piatej ráno. Vyplatia jej mzdu a ona už po ceste domov má zimnicu. Prechladla, nemôže sa zohriať, ani keď si ľahne k svojim trom deťom do postele, lebo majú len jednu perinu a jednu posteľ. Je ťažké si len pomyslieť, čo sa stane z deťmi, keď nevyzdravie.



 

Do konca – poviedka venovaná starému otcovi, ktorý autora vychovávala ktorého mal autor veľmi rád.


Hlavné postavy:


autor

starý otec Greško


Poviedka je o veľkej láske autora k svojmu starému otcovi. Bol to veselý, láskavý človek, ktorý sa celý život usiloval pomáhať svojej dcére a jej 10 deťom. Rozprávača (autora) a štvrtého brata zobrali starí rodičia k sebe, aby pomohli ich rodičom. Milovali svoje vnúčence.

 

Starý otec prikupoval polia, aby bolo vnučkám na veno. On rozhodol, že chlapci pôjdu do škôl. Nikdy nesedel bez práce, ešte aj v nedeľu vyšiel do chotára, poobzeral role, priniesol lesné plody. Budil sa o tretej a často klamal ostatných, že je už päť hodín a oni vylihujú. Spomínal, že ho chceli oženiť s boháčkou, ale on sa radšej oženil s chudobným dievčaťom, slúžkou, ktorá mu prvá padla do oka. Bol váženým občanom, vedel čítať a písať a istý čas bol richtárom. Sedemdesiatšesťročný zomrel a stará mama o necelé dva roky za ním.



 

Vladimír Mináč


  • Predstaviteľ slovenskej literatúry po roku 1945.

  • Autor vo svojej tvorbe vychádzal predovšetkým so svojich skúseností a zážitkov.

  • Najčastejšou témou v jeho tvorbe bola téma druhej svetovej vojny, SNP, koncentračných táborov.

  • Písal predovšetkým romány a poviedky,...



Do vývoja slovenskej poviedky prispel napr. zbierkou siedmych poviedok Na rozhraní:


  • Kniha poviedok z dedinského a roľníckeho prostredia.

  • Autor sa kriticky pozerá na dedinu a roľníka, všíma si najmä ich nechuť k novotám, unáhlené postupy pri združstevňovaní.



 

Dušan Mitana


  • Ako jeden z prvých slovenských prozaikov písal experimentátorskú prózu.

  • Využíva postmodernistické odmietanie racionálneho, skutočného, ktoré sa dá vysvetliť rozumom.

  • Odmieta akúkoľvek ideológiu.

  • Využíva absurditu, neriešiteľné situácie, tajomstvo, hororové situácie.



Známa je predovšetkým jeho zbierka poviedok Psie dni:


  • Príbehy vychádzajú z reálnych životných situácií.

  • Často v nich pracuje s iracionálnymi motívmi, ktoré pretvára až do prvkov tajomstva.

  • Tajomstvo v jeho tvorbe predstavuje prvok gradácie, resp. veľmi často sa stáva aj pointou.

  • Záver jeho poviedok môžeme teda interpretovať rôznymi spôsobmi.



Je aj autorom zbierky poviedok Nočné správy:


  • Opäť v nej pracuje s prvkami absurdity a ireálna.

  • Prítomné sú motívy nevysvetliteľných záhad.




Dušan Dušek


  • Autor mnohých poviedok.

  • Jeho poviedky sú bohaté na senzualizmus, svet farieb, vôní, tieňov, svetla, dotykových vnemov.

  • Zameriava sa na zachytenie individuálnych zážitkov.

  • Má veľký zmysel pre detail.

  • V jeho poviedkach sa neraz prelína realita s ireálnom.

  • Hlavnými hrdinami sú nenápadní, drobní ľudia, ktorí sa nikam netlačia, nič veľké pre seba nechcú, sú veľmi citliví, prostí, jednoduchí, ale hlboko prežívajúci svoje pocity.


Známe sú jeho zbierky poviedok: Strecha domu, Náprstok, Kufor na sny, Teplomer


 

 

Použitá literatúra:


CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-35-9

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1995. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-36-7

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 67-388-87

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

ŽILKA, T., OBERT, V., IVANOVÁ, M.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 1. vyd. 1997. Litera. Bratislava. ISBN80-85452-52-9

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/153/Kubani_Mendik#ixzz26MRT3590

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/153/Kubani_Mendik/3#ixzz26MS1jQmT

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/185/Kukucin_Ked-bacik-z-Chocholova-umrie/5#ixzz26jret300

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/127/Tajovsky_Maco-Mliec/1#ixzz26jsELVDj

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/128/Tajovsky_Mamka-Postkova/1#ixzz26jsTX5T6