Poviedka a jej vývoj v slovenskej literatúre I.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

Poviedka patrí medzi základné žánre epiky.

EPIKA:

Z gréckeho slova epikos – dejový, vyrozprávaný, od epos – slovo, rozprávanie

• Najrozšírenejší literárny druh.

• V epike prevláda a dominuje rozprávanie.

• Má veršovanú aj prozaickú podobu.

• Autora v nej väčšinou zastupuje rozprávač.

• Zachytáva rôzne udalosti.

• Sled udalostí tvorí epický dej.

• Dôležitú úlohu v epike zohrávajú postavy.

• Rozlišujeme tri druhy epiky:

  veľká (epos, román)

  stredná (novela, humoreska, poviedka)

  krátka (drobná – báj, bájka, rozprávka, povesť, legenda, vtip)

ZNAKY EPIKY:

objektívnosť – nestrannosť, vecnosť, nezaujatosť

sujetovosť - dejovosť

naratívnosť - rozprávanie

hovorovosť

minulý čas

dynamické motívy

dialogickosť

rozprávanie

Najdôležitejšie žánre epiky: román, novela, poviedka, rozprávka, legenda, povesť

Poviedka:

• Prozaický epický žáner.

• Zobrazuje predovšetkým jednu hlavnú udalosť.

• Má jednu hlavnú postav, resp. menej hlavných postáv.

• Dej trvá krátko.

• Dejová línia je priamočiara, bez odbočení.

• Postava sa v priebehu deja nevyvíja.

• Nemá epizódy ani vedľajšie epizódne postavy.

Vývin poviedky v slovenskej literatúre:

Obdobie prechodu od romantizmu k realizmu:

Ľudovít Kubáni

• Básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ.

• Zameriaval sa najmä na ťažké sociálne postavenie ľudu.

• Námety čerpal najmä zo svojho života a z dedinského prostredia.

• Dôležité miesto v jeho tvorbe má humor a satira.

• Zomrel tragicky pri hre v karty v Rimavskom Brezove.

• Nožom ho prebodol protihráč, jeho švagor.

Mendík:

• Poviedka.

• Autor ju označil ako „obraz z učiteľského života“.

• Jeho cieľom bolo predstaviť v nej „dačo okrúhleho, do života siahajúceho“ (list Pavlovi Dobšinskému zo 6. 4. 1860), teda inými slovami, zobraziť v próze aktuálne problémy súčasného života na osudoch „reálnych“ postáv.

• Poviedku tvoria dva emotívne príbehy.

• Príbeh dedinského chlapca - siroty, ktorý nastupuje do „mendíckej“ služby v rodine dedinského učiteľa.

• A príbeh učiteľovej dcéry Sidónie, ktorá sa má stať obeťou matkinej vypočítavosti (sobáš s bohatým, no hlúpym a nevzdelaným mäsiarom Volovcom), ale napokon vďaka náhode – teda za pomoci „mendíka“, nájde svoje šťastie (svadba s kaplánom Trnovským).

• Takto zvolená sujetová schéma umožnila autorovi poukázať na viacero dobových problémov: v postave „mendíka“ na osud sirôt, v postavách sokov v láske Volovca a Trnovského problém vzťahu spoločenských vrstiev na dedine (zbohatlíci oproti inteligencii) a v konflikte Sidónie s matkou dilemu medzi starým a novým svetom.

• Poviedka Mendík je spolu s románom Valgatha považovaná za najznámejšie dielo Ľudovíta Kubániho.

Krátky príbeh:

Rechtorova žena chce dcéru Sidóniu vydať za bohatého, ale primitívneho mäsiara Volovca. Nútenému sobášu zabráni len náhoda – mendík pomôže odhaliť zlodeja v dome nevesty. Zlodejom je samotný ženích Volovec. Postava rechtora Šípika predstavuje starý svet, lebo je nerozhodný, váha medzi súcitom s mladými a budúcnosťou dcéry po boku boháča. Rechtorka vyšla napokon na posmech.

Krátka ukážka:

V škole čistili sušickí mendíci nože, naprostred chyže rozložené. Jedného už známe, je to náš malý Klipták, hrdina našej rozprávky; slušné je, by sme sa i s jeho kolegom oboznámili. Tento sa volá Gašpar Kura, pochádza z dakadesi z kokavských vrchov; vycibrená ako oceľ šelma. Už dva roky v svojom — aspoň na veži — vysokom povolaní postavený, prebil sa cez všetky mendícke kúsky; a pri tom všetkom u pani učiteľky stojí vo veľkej láske. Ako sa do tej mohol vodrať, to je jeho tajomstvo; len že to na veľkú geniálnosť ukazuje, to — myslím — každý pochopí. Gašpar je asi jedenásťročný chlapec červených vlasov a jastrabie jeho oči urážajú, keď sa na dakoho oprú. Nos jeho bol dakedysi riadny, ale odvtedy, ako ho pani učiteľka jedným oflinkom, tvrdým ako feruľa, obdarila, navidomoči spľasol.

„Martin, šúchaj!“ kričal Gašpar na Kliptáka.

„Ja šúcham, ale ty nešúchaš,“ vyhováral sa Martin, drhnúc nôž popolom, ako mu len sily stačili.

Gustáv Kazimír Zechenter – Laskomerský

• Tvoril v prechodnom období medzi romantizmom a realizmom.

• Bol lekárom.

• Pôsobil napr. v Banskej Bystrici, Brezne, Kremnici,...

• Pôsobil najmä medzi baníkmi a drevorubačmi a odtiaľ predovšetkým čerpal námety pre svoju tvorbu.

• Písal poviedky, humoresky, besednice, fejtóny, anekdoty,...

• Výrazne v nich využíval humor, iróniu, sebairóniu, paradoxy,...

Do rozvoja slovenskej poviedky prispel napr. dielom Zozbierané žarty a rozmary:

• Humoresky s autobiografickými prvkami.

• Spracoval v nich rôzne príbehy z jeho lekárskej praxe.

• Všetky obsahujú humorné prvky.

• Ich cieľom nebolo len pobaviť, ale aj poučiť.

Jonáš Záborský

• Tvoril v prechodnom období medzi romantizmom a realizmom.

• Pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny.

• Vyštudoval evanjelickú teológiu v Prešove a v Halle.

• Stal sa najprv evanjelickým farárom, ale neskôr prestúpil ku katolíkom.

Do rozvoja slovenskej poviedky prispel napr. dielom Dva dni v Chujave:

• Poviedka.

• Má dve časti – Deň pekný a Deň škaredý.

• Autor podáva v nej kritiku zemianstva a byrokracie.

Krátky príbeh:

Deň škaredý – je to autobiografická časť, v ktorej je vzdelaný kňaz potrestaný za svoje presvedčenie vyhostením na odľahlú dedinu. Tu vidí ťažké položenie chudobného ľudu, bezcieľnosť jeho života, veľký alkoholizmus, v ktorom ľud utápal svoje problémy. V jeden jediný deň padnú na dedinu všetky pohromy – úradníci z mesta prídu vyberať poplatky, krčmári a statkári zdierajú ľud svojimi požiadavkami a život ľudí sa komplikuje ešte viac.

Deň pekný – autor opisuje udalosti po rokoch, keď do Chujavy príde farár, ľudomil Rastic. Spojí sa s miestnym úradníkom, advokátom a učiteľom, zriadi školu, spoločnú sýpku, požičovňu obilia a začne pomaly meniť život tunajších ľudí.

B. S. Timrava

• Predstaviteľka slovenského literárneho realizmu.

• B. Slančíková – Timrava prežila svoj život v dvoch dedinách – Polichno a Ábelová.

• Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky, pri ktorej sedávala a písala.

• Písala predovšetkým poviedky a novely.

Je autorkou diel Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Na Jurkovej svadbe, Za koho ísť, Skúsenosť, Veľké šťastie,...

Ťapákovci – jedna z najkritickejších poviedok autorky – poviedka z dedinského prostredia

Krátky príbeh:

Rozpráva o živote a správaní sa rodiny Ťapákovcov, ktorá žije patriarchálnym životom v dome, v ktorom žili ešte ich predkovia. V jednom dome sa tlačia šestnásti, sú málovravní, nezaujímajú ich novoty, držia sa toho, čo im zanechali dedovia, nič nie sú ochotní meniť. Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy – Anča-zmija a Iľa-kráľovná, ktoré stoja v protiklade chlapom a ich ťapákovskej neschopnosti konať a niečo meniť. Iľa sa usiluje zmeniť zaostalý, primitívny život rodiny. Dostáva sa kvôli tomu do konfliktu s ostatnými členmi rodiny, vrátane svojho manžela Paľa. Iľu pre jej povýšenectvo nazývajú kráľovnou, neuznávajú ju, lebo im stále niečo vyčíta. Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, preto žiada svojho muža, aby so postavili svoj dom a odišli. Vyhráža sa mu, že ak to neurobí, ona odíde, ale Paľo tomu neverí. Iľa napokon odišla do služby k pani rechtorke. Paľo spočiatku nič nerobí preto, aby sa Iľa vrátila, ale keď sa dozvie, že sa okolo školy poneviera nápadník, začne konať. Ili sa napokon podarí presvedčiť manžela a spoločne odídu do nového domu, ktorý Paľo postaví.

Medzi najlepšie vykreslené postavy poviedky patrí Anča – zmija a jej tragický príbeh. Anča je stará dievka. Jej charakter autorka vykreslila pomocou protikladu – vnútri je Anča veľmi citlivá a nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí zádrapčivou, závistlivou, drsnou. Anča je mrzáčka, veľmi túži byť milovaná, no zostane jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty a pohľad na radosť iných.

Krátka ukážka:

„Iba u Ťapákov chlapi postávajú na dvore a nemôžu striasť zo seba zimnú lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť začať dnes oračku, či nie. Role síce túžia už za pluhom – no nie je piatok, ale streda. U Ťapákov však odjakživa nezačínali práce v iný deň. V minulý piatok orať nemohli, bolo primokro, treba im šetriť slabo prezimovaný statok, ale ak budú čakať do piatku, zatvrdne zem. Mali by teda ísť dnes, ale či to bude dobre, či sa vydarí, keď začnú prácu v iný deň? Či tu bude požehnania...? U Ťapákov národa je veľa. Štyria bratia so ženami a deťmi, piaty, najmladší Mišo, ešte mládencom. Dievka jedna, Anča, tridsaťročná – nevydatá. Nevydala sa – je mrzáčkou. Lámka jej telo pokazila ešte za malička.“

Skon Paľa Ročku – poviedka s jednoduchým príbehom o veľkej láske Paľa a Zuzy a jej rozplynutí sa pod vplyvom túžby po majetku a vymanení sa z chudoby.

Krátky príbeh:

Paľo Ročko pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá vyšla na mizinu kvôli otcovmu opilstvu. Paľo sa oženil so Zuzou, bohatou dievčinou, ktorú mu nechceli dať. Bál sa, že o ňu príde, preto si zmrzačil ruku, aby nemusel ísť na vojnu. Žili v biede, Zuza sa vzdala aj majetku svojej rodiny. Chcela dokázať, že si majetok nadobudnú spoločne. Ťažko pracovala na dom a vtedy sa začali medzi Paľom a Zuzou objavovať konflikty. Zuza nerada vidí Paľa posedávať a Paľo začne pochybovať, či ho Zuza má vôbec rada. Paľo ochorie, ale Zuza si myslí, že len z lenivosti polihuje. Obaja sa dostanú do konfliktu s Paľovou matkou, voči ktorej Zuza Paľa podpichuje a Paľo ju napokon neprijme do nového domu, navyše ju vyhodí z domu tak, že ona nešťastne spadne a ublíži si. Matka prekľaje vlastného syna. Paľo skomplikuje svoj vzťah aj s farárom.

V jeden deň pri práci Paľo omdlie a chlapi ho prinesú domov. V halucináciách ho ďobú kavky, kým nedosiahne odpustenie farára, ktorému neodslúžili so ženou pol roka, ako sľúbili, dokonca Paľo voči nemu poburoval po dedine. V mysli Paľo vyčíta svojej žene falošnosť, vyhráža sa jej testamentom, v ktorom dom napíše na dieťa, aby sa už nemohla vydať, ale presviedča sa o jej láske. Na smrteľnej posteli sa Paľo zmieri aj s matkou, nachádza duševný pokoj a napokon umiera.

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-35-9

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1995. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-36-7

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 67-388-87

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

ŽILKA, T., OBERT, V., IVANOVÁ, M.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 1. vyd. 1997. Litera. Bratislava. ISBN80-85452-52-9

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/153/Kubani_Mendik#ixzz26MRT3590

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/153/Kubani_Mendik/3#ixzz26MS1jQmT