Vysoké pohoria patria medzi chladné oblasti s veľkým množstvom zrážok.

 

Najvyššie pohoria patria medzi krajiny so studeným podnebným pásmom.

 

Najvyššie vrcholky vysokých pohorí sú pokryté večným snehom a ľadom.



Kde sa nachádzajú vysoké pohoria?


Najvyššie pohoria sveta sa nachádzajú:


  • v Ázii – Himaláje,

  • v Afrike – Kilimandžáro,

  • v Amerike – Andy a Kordillery,

  • v Európe – Alpy a Pyreneje.


http://en.wikipedia.org/wiki/Himalayas

 

Himaláje – najvyššie pohorie na Zemi

Najvyšších vrchol sveta Mount Everest – 8 848 metrov nad morom

 


Základné znaky podnebia vysokých pohorí:


Vo vysokých pohoriach je veľmi chladno a spadne tu veľké množstvo zrážok. Podnebie vo vysokých pohoriach závisí od nadmorskej výšky.



S rastúcou nadmorskou výškou:


  • klesá teplota,

  • zvyšuje sa množstvo zrážok,

  • zvyšuje sa rýchlosť vetra,

  • klesá tlak vzduchu,

  • klesá množstvo kyslíka.



Výškové stupne


Vo vysokých pohoriach teplota klesá a zvyšuje sa množstvo zrážok, keď sa zvyšuje nadmorská výška. Rovnako sa v rozličných výškach mení aj rastlinstvo a živočíšstvo. Takto vznikli na základne stúpajúcej nadmorskej výšky jednotlivé výškové stupne.



Výškové stupne v hornatých krajinách mierneho podnebného pásma, napríklad v Tatrách:


  • dubový stupeň – duboviny (rastú v nadmorskej výške 200 - 550 metrov),

  • bukový stupeň – bukoviny (rastú v nadmorskej výške 500 - 900 metrov),

  • smrekový stupeň – smrekoviny (rastú v nadmorskej výške 900 - 1550 metrov),

  • kosodrevinový stupeň – kosodrevina (rastie v nadmorskej výške 1400 -1800 metrov),

  • alpínsky stupeň – alpínske trávniky (rastú v nadmorskej výške 1800 – 2300 metrov),

  • skaly – prevládajú holé skaly (nachádzajú sa v nadmorskej výške nad 2300 metrov).



Dubový stupeň


V dubovom výškovom stupni rastú prevažne duby a hraby. Živočíšstvo je bohato zastúpené hmyzom, okrem hmyzu tu žije napríklad myšiarka ušatá, dudok chochlatý, jašterice.


 

Bukový stupeň


V bukovom výškovom stupni rastú prevažne buky v listnatých aj zmiešaných lesoch. Z ďalších drevín tu rastie lipa, javor, jedľa. Zo živočíchov tu žije napríklad bocian čierny, jastrab krahulec, sojka škriekavá, ďateľ veľký, ďateľ čierny, plch lieskový, mačka divá.



Smrekový stupeň


V smrekovom výškovom stupni rastú prevažne ihličnaté stromy. Z drevín je tu zastúpený najmä smrek a smrekovec opadavý. Tento stupeň tvorí hornú hranicu lesa. Vo vyšších polohách je chladnejšie a pre rast stromov sú tu nevhodné podmienky. Nahrádzajú ich zakrpatené ihličnany – kosodrevina.



Kosodrevinový stupeň


V kosodrevinovom stupni rastú len zakrpatené ihličnany – kosodrevina. Rastie tu napríklad borovica kosodrevinová, jarabina vtáčia, brusnice, čučoriedky.

 

Medzi byliny tohto stupňa patrí napríklad - horec, zvončeky, astrovité rastliny. Z vtáctva tu žije napríklad drozd holohrivý.


http://en.wikipedia.org/wiki/Mountain_Pine

 

Kosodrevina

 


Alpínsky stupeň


Nad kosodrevinovým stupňom je ešte chladnejšie a drsnejšie podnebie, preto sa tu rozprestierajú len alpínske lúky. Môžeme tu nájsť čisté potôčky, plesá, skalné steny. Rastú tu len vysokohorské trávy a byliny, ktoré dokážu odolávať chladu a silnému vetru. Rastie tu mnoho vzácnych rastlín - endemitov, ktoré môžeme nájsť len na tomto jedinom mieste. Žije tu kamzík vrchovský, svišť vrchovský. Sú zákonom chránené.


http://en.wikipedia.org/wiki/Chamois

 

Kamzík vrchovský

 


Skaly


Najvyššie končiare Tatier sú tvorené skalami. Rastú tu len machy a lišajníky. Aj v krátkom letnom období sa tu vyskytuje sneh a mráz.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Gerlachovsk%C3%BD_%C5%A1t%C3%ADt

 

Gerlachovský štít – najvyšších štít Tatier, skaly sú väčšiu časť roka pokryté snehom

 


Rastliny a živočíchy vo vysokohorskom prostredí


Rastliny a živočíchy vysokohorského prostredia sa prispôsobili tuhej dlhej zime bohatej na sneh, krátkej jari a krátkemu letu. Živočíchy sa živia prevažne rastlinnou potravou. Niektoré celú zimu prespia.


Vegetačné obdobie je tu veľmi krátke, preto sa mu rastlinstvo muselo prispôsobiť.



Rastliny sa prispôsobili drsnému prostrediu takto:


  • sú väčšinou nižšieho a drobného vzrastu,

  • dokážu rýchlo vyklíčiť a zakvitnúť,

  • kvety majú sýte farby, ktoré dokážu odolávať škodlivému ultrafialovému žiareniu,

  • rastú tesne pri zemi, aby odolávali silnému vetru.


 

Vo vysokých pohoriach rastie veľa endemitov – rastlín, ktoré sa vyskytujú len na jednom mieste. Sú zákonom chránené.

 

Medzi vzácne rastliny, ktoré rastú v  Tatrách patrí: prvosienka holá, plesnivec alpínsky, horcokvet Cluisov, poniklec, zvonček tatranský, astra alpínska.


http://en.wikipedia.org/wiki/Leontopodium_alpinum

 

Plesnivec alpínsky

 



Zopakujte si:
1. Ktoré pohoria patria medzi najvyššie na svete?
2. Ktoré výškové stupne vytvára rastlinstvo vysokých pohorí mierneho pásma?
3. Ktoré rastliny a živočíchy žijú v alpínskom výškovom stupni?
4. Ako sa rastlinstvo vysokých pohorí prispôsobilo drsným podmienkam?
5. Ktoré vzácne rastliny rastú vo vysokých pohoriach?

Použitá literatúra:
Ružek, I. a kol.: Geografia pre 5. ročník základných škôl. VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2009. s. 56 – 68.
Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.

Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Himalayas
http://en.wikipedia.org/wiki/Mountain_Pine
http://en.wikipedia.org/wiki/Chamois
http://en.wikipedia.org/wiki/Leontopodium_alpinum