Civilizačné ochorenia priamo ohrozujú človeka na živote. Sú priamym dôsledkom nesprávneho životného štýlu – nadbytočný príjem jedla, nedostatok pohybu, stres, atď). Keďže postihujú takmer 40% populácie a veková hranica sa posúva stále nižšie – už nie výnimočné, ak napr. infarkt alebo mozgová príhoda postihne tridsiatnika, dokonca dvadsiatnika – popíšeme si jednotlivé – v tejto kapitole srdcovocievne- ochorenia – hlavné príznaky, ako im predchádzať a ako poskytnúť predlekársku prvú pomoc – keďže na tejto vo výraznej miere závisí, či jedinec prežije alebo nie.


 

Angina pectoris

 

Angina pectoris sa prejavuje bolesťou na hrudi. Vzniká, ak srdcový sval je prechodne nedokrvený. Vzniká v situáciách, keď sú aktuálne požiadavky srdca na „dodávku“ kyslíka vyššie ako je samotná kapacita celého systému, ktorý privádza kyslík k srdcu. Stav, kedy dochádza k zhoršeniu prekrvenia a okysličenia srdca voláme ischemická choroba srdca – ICHS. Jedincovi, ktorému bola diagnostikovaná angina pectoris nedodržuje liečbu a neriadi sa pokynmi lekára, sa môže stav zmeniť na akútny infarkt myokardu (IM). Na následky ICHS zomiera na Slovensku každý druhý pacient.


 

Riziká:

 

  • vysoký krvný tlak

  • zvýšená hladina cholesterolu

  • cukrovka

  • nadváha, obezita

  • fajčenie

  • stres

  • pozitívna rodinná anamnéza

  • vek



Prvá pomoc:


  1. prerušiť vykonávanú činnosť, upokojiť sa

  2. - AK IDE O 1. ZÁCHVAT - volať 112


  • V prípade, že ide o 2, 3,... záchvat: podať nitroglycerín – ak bolesť do cca minúty neustúpi, treba okamžite volať lekára (→ najpravdepodobnejšie ide o IM)



Prevencia:

 

racionálna výživa, nefajčiť, udržiavať si správnu hmotnosť, obmedziť stres, šport

Ateroskleróza


Ateroskleróza je najčastejšou príčinou úmrtí – spôsobuje väčšinu mozgových a srdcových príhod. Pojmom ateroskleróza sa označuje degeneratívne, dlhodobé ochorenie cievnych stien. Dochádza k tuhnutiu cievnej steny a zužovaniu cievy – vytvárajú sa tzv. aterosklerotické pláty. Dôsledkom je nedostatočné prekrvenie orgánov (napr. mozgu). Príznaky sú spočiatku nenápadné.

 

 

Riziká vzniku:


  • zvýšený príjem cholesterolu potravou – cholesterol, ktorý nedokáže človek spotrebovať, sa ukladá v stene cievy. počiatočné štádiá – kedy sú v cievach „len“ tzv. tukové prúžky, sa dá úplne odstrániť. neskôr dochádza k nevratnej prestavbe steny ciev

  • tučné jedlá

  • fajčenie

  • nedostatok pohybu

  • cukrovka

  • hypertenzia

  • obezita

  • pozitívna rodinná anamnéza



 

Infarkt myokardu


Infarkt srdcového svalu vzniká, ak sa náhle uzavrie (napr. krvnou zrazeninou, vzduchovou bublinkou) koronárna (srdcová) tepna, čím sa preruší krvné zásobovanie časti srdca. Ak postihnutému sa neposkytne do dvoch hodín lekárska pomoc s obnovením krvného toku, dôjde k nenávratnému poškodeniu časti srdca. Pri akútnom IM je pacient priamo ohrozený na živote, nemý IM sa nemusí nijako prejaviť, zistí sa náhodne, napr. pri preventívnej prehliadke. Základnou príčinou vzniku IM je ateroskleróza, ale napr. i stres, prudké zmeny teploty, a pod. Následky IM môžu byť fatálne (smrť), aneuryzma väzivovej jazvy, trvalé poškodenie srdcového svalu (srdce má nižšiu funkčnú kapacitu).



Hlavné príznaky IM:


  • viac ako 10 min tlaková, zvieravá, krutá, obvykle náhle vzniknutá bolesť za hrudnou kosťou, ktorá môže „vystreľovať“ do ramien, krku, ľavej ruky, čeľuste,..

  • nadmerné potenie

  • úzkosť, dušnosť


 

Prvá pomoc:


Ak je postihnutí pri vedomí:


  • ukončiť fyzickú i psychickú aktivitu (smrteľná môže byt aj námaha spôsobená chôdzou)

  • uvoľniť tesný odev,

  • uložiť do polosedu

  • otvoriť okno

  • ak postihnutý má, podať nitroglycerín, prípadne ½ tabletky acylpirínu, ktorý zastaví zväčšovaniu krvnej zrazeniny

  • volať 112



Ak postihnutý nie je pri vedomí:


  • volať 112

  • postupovať ako v prípade každého bezvedomia

  • kontrolovať neustále životné funkcie, pokiaľ pacient nedýcha, okamžite zahájime resuscitáciu


 

Prevencia:

 

nefajčiť, obmedziť (alebo úplne vynechať) mastné jedlá, pravidelný pohyb, živočíšne tuky v strave nahradiť rastlinnými, udržiavať primeranú hmotnosť, nepreťažovať organizmus (fyzicky i psychicky).




Mozgová príhoda


Centrálna mozgová príhoda (porážka) – CMP - sa prejaví náhlou ložiskovou stratou mozgových funkcií, kedy príznaky pretrvávajú dlhšie ako 1 deň (24h) prípadne vedú k smrti. Pri CMP praskne alebo sa upchá (napr. krvnou zrazeninou) niektorá z ciev v mozgu, pričom ihneď dochádza k poškodeniu okolitých mozgových buniek. Podstatné pre ďalší vývoj (následky a pod) sú prvé 3 hodiny od vzniku CMP.


 

Príznaky:


  • niekoľko minút trvajúca neobratnosť, poruchy hybnosti niektorej končatiny, poruchy reči, strata porozumieť slovám, prípadne neschopnosť vyslovovať správne slová

  • chvíľková strata videnia ne jedno oko

  • brnenie ruky a nohy na jednej strane (hemiparestézia)

  • epileptický záchvat

  • náhla a krutá bolesť hlavy – môže imitovať migrénu; môže byť spojená so zvracaním

  • poruchy vedomia

  • tuhnutie šije

  • pokles ústneho kútika


 

Tieto príznaky nemusia vždy znamenať CMP a nemusia sa vyskytovať všetky. Platí však, ak bolesť hlavy náhla a prudká, spojená so zvracaním zvyčajne ide o cievnu bolesť a treba vyhľadať lekára.


 

Prvá pomoc:

 

Ak je postihnutý jedinec v bezvedomí, uložíme ho do stabilizovanej polohy, v prípade potreby uvoľníme dýchacie cesty a kontrolujeme dýchanie a pulz. Ak treba, zahájime kardio-pulmonálnu resuscitáciu a neodkladne, čím skôr, voláme 112. Privolanému lekárovi oznámime ako a kedy sa prejavil prvý príznak CMP.


 

Rizikové skupiny:


Medzi ľudí so zvýšeným rizikom k CMP patria ľudia s vysokým krvným tlakom, diabetici, ľudia s vrodenou alebo získanou aneuryzmou a pod. K prasknutiu cievy v mozgu často dochádza pri zvýšenej námahe – napr. i pri „zatlačení“ pri stolici, pri náhlom zohnutí sa, zdvíhaní ťažkých vecí a pod. Ľudia, ktorí prežili CMP ju opisujú akoby im niečo v hlave „vybuchlo“ alebo „prasklo“.



 

Vysoký krvný tlak - hypertenzia


O hypertenzii hovoríme ak je tlak krvi pri opakovaných meraniach vyšší ako 140/90. Hypertenzia patrí medzi najčastejšie ochorenia srdca a nakoľko nemá žiadne príznaky ktoré by ju charakterizovali, hovorí sa jej aj „tichý zabijak“. Niekedy sa môžu objaviť bolesti hlavy, dušnosťou, bolesťami na hrudníku, závratmi a pod.

 

 

Riziká vzniku:

 

  • nadváha a obezita

  • prejedanie sa

  • nadmerné solenie

  • alkohol

  • málo pohybu

  • stres


 

Prevencia:


vyplýva z rizík. T.j. ak je rizikom nadváha, treba si udržiavať ideálnu hmotnosť, ak málo pohybu – športovať, atď.


Neliečená hypertenzia môže viesť k iným, závažným až život ohrozujúcim ochoreniam (infarkt a pod.)



 

Pľúcna embólia

 

Pľúcna embólia predstavuje stav, kedy sa upchá časť cievneho riečišťa v pľúcach najčastejšie krvnou zrazeninou. K upchatiu môže dôjsť i plodovou vodou, vzduchom, tukovými časticami alebo cudzími telesami.


 

Príznaky:

V prípade masívnej pľúcnej embólie (upchatie viac ako polovice cievneho riečišťa v pľúcach):

 

  • ťažká kľudová dušnosť

  • silné bolesti na hrudníku

  • zlyhanie srdca

  • v najťažších prípadoch okamžitá smrť



V prípade submasívnej (stredne veľkej) pľúcnej embólie (pri upchatí menšej pľúcnej tepny):


  • dušnosť

  • bolesť na hrudníku

  • vykašliavanie krvi (nemusí byť)



V prípade sukcesívnej pľúcnej embólie (opakované embólie drobnými krvnými zrazeninami):


  • postupná, nenápadná dušnosť

  • zvýšená únava

  • opuchy nôh



Riziká vzniku:


  • poškodenie cievnej steny napr. úrazom, zápalom

  • poruchy krvnej zrážanlivosti

  • zníženie rýchlosti toku krvi v nohách (napr. po úraze, v tehotenstve, po operáciách, dlhšom cestovaní, atď.

  • trombóza

  • nadváha, obezita

  • nádorové ochorenia (niekedy je trombóza príp. až pľúcna embólia prvým príznakom rakoviny)


 

Prevencia:


Po operáciách prípadne ak má človek na nohe „sadru“, treba čo najskôr a čo najviac chodiť, ak to nie je možné aspoň hýbať nohami – najúčinnejší cvik je hýbať členkami „hore – dole“.


Pri dlhšom cestovaní sa treba pravidelne prechádzať ak sa nedá, aspoň si zacvičiť s nohami a dodržiavať pitný režim, ktorý tiež zabráni „zhusteniu“ krvi a tým aj vzniku krvných zrazenín.


Predchádzať vzniku krvných zrazenín a následne možnej pľúcnej embólii je možné i správnou životosprávou.

Prvá pomoc:


  • zachovať kľud, rozvahu

  • 112

  • V prípade potreby zahájiť umelé dýchanie a masáž srdca


Všimnime si, že vo väčšine prípadov je prevencia kardiovaskulárnych ochorení rovnaká. Teda, zdravý životný štýl je najlepšou prevenciou pred väčšinou (nielen kardiovaskulárnych) ochorení.



Zopakujte si:
1. Aké sú najčastejšie príčiny vzniku kardiovaskulárnych ochorení?
2. Ako možno predchádzať vzniku krvnej zrazeniny a následne pľúcnej embólii pri dlhých letoch?
3. V akom pomere stláčame hrudník : vdychujeme do úst pri kardio-pulmonálnej resuscitácii?
4. Ako by si poskytol prvú pomoc spolužiakovi ktorý sa sťažuje na náhlu, prudkú bolesť hlavy a zvracia?

Použitá literatúra:
Vlastné poznámky
http://helen.sk/civilizacne-choroby
http://cs.wikipedia.org/wiki/Infarkt_myokardu
http://www.ineurolog.sk/cievne-mozgove-prihody/cievna-mozgova-prihoda-porazka