Čad

Vypracoval: L. Petrovič

Čadská republika (République du Tchad, الجمهورية تشاد al-Džumhúríat Čád)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Čad je štát, ktorý sa rozprestiera vo vnútrozemí Afriky na plošinách Sahary. Čad susedí na severe s Líbyou , Sudánom na východe, Stredoafrickou republikou na juhu, Kamerunom a Nigériou na juhozápade a Nigerom na západe.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Krajine dominuje dno obrovského vnútrozemského mora (Čadské more), z ktorého zvyšky sú dnes plytčiny Čadského jazera, ktorého obrovské preliačiny sa tiahnu na západ do Nigérie a Nigeru. Väčšia, severná časť povodia hraničí vnútri Čadu s pohorím Tibesti na severozápade, s náhornou plošinou Ennedi na severovýchode, s Ouaddajskou vysočinou na východe pozdĺž hranice so Sudánom, s Guéraiským masívom v strede Čadu, s Mandarskými horami pozdĺž juhozápadných hraníc s Kamerunom. Menšia, južná časť povodia spadá takmer výlučne na územie Čadu. Je ohraničené na severe s Guéraiským masívom, na juhu vysočinou 250 km južne od hraníc s Stredoafrickou republikou a na juhozápade s Mandarskými horami.

Topograficky je krajina všeobecne plochého charakteru, s vyvýšeninami stúpajúcimi pozvoľna na sever a východ smerom od jazera Čad. Najvyšší bod v Čade je Emi Koussi, vrch s výškou 3415 m nachádzajúci sa na severe pohoria Tibesti. Náhorná plošina Ennedi a Ouaddajská vysočina na východe dokresľujú obraz postupne klesajúcej kotliny, ktorá klesá smerom k jazeru Čad. Sú tu tiež centrálne vysočiny v regióne Guera stúpajúce do výšky 1500 m.

Vodstvo

Čadské jazero, situované na juhozápade povodia s nadmorskou výškou 282 m, prekvapivo neoznačuje najnižší bod povodia, namiesto toho ho nájdeme v regiónoch Bodele a Djourab na severe a severovýchode. Táto zvláštnosť nastáva, pretože obrovské stacionárne duny vytvárajú priehradu, zamedzujúcu tečenie vody z jazera do najnižšieho bodu povodia. V minulosti, preliačina Bahr el Ghazal, ktorá sa rozprestiera od severovýchodnej časti jazera až po Djourab, slúži ako kanál, ktorý zachytáva prebytok vlahy. Od získania nezávislosti, klimatický stav znemožňuje nadbytok. Východne od jazera, povodie stúpa pozvoľna k Ouaddaïskej vysočine, ktorá označuje východné hranice Čadu a tiež označuje vodný predeľ Čadu a Nílu. Južne od jazera ležia záplavové územia riek Šari a Logone, ktoré bývajú v období dažďov zaplavované. Trvalé rieky neexistujú v severnom a strednom Čade. Po zriedkavých zrážkach v náhornej plošine Ennedi a v Ouaddaïskej vysočine, voda môže prúdiť cez preliačiny, ktoré sa nazývajú ennneri a vadi. Často výsledok takýchto rýchlych prívalov vody je, že riečky obyčajne vyschnú za pár dni a zvyšné kaluže sa vsiaknu do pieskovitej alebo ílovitej pôdy. Najvýznamnejšie rieky v Čade sú Šari a Logone, a ich prítoky, ktoré tečú z juhovýchodu do Čadského jazera. Oba riečne systémy začínajú na vysočinách v Stredoafrickej republike a v Kamerune, v regiónoch, kde sa ročné zrážky pohybujú okolo 1250 mm.

Podnebie

Čad má 4 bioklimatologické zóny. Najsevernejšia zóna (saharská) má priemerné zrážky menej než 200 mm ročne. Centrálna zóna (sahelianská) zaznamenáva zrážky 200 až 600 mm. Južná zóna, často zmieňovaná ako sudánska, zaznamenáva zrážky v rozmedzí 600 až 1000 mm ročne. Zrážky v guinejskej zóne, situovanej v severozápadnom výbežku územia Čadu dosahujú 1000 až 1200 mm ročne. Povodie Čadského jazera má obrovskú škálu tropických podnebí od severu po juh, hoci väčšina z nich majú tendenciu byť suché. Okrem najsevernejšieho severu, väčšina oblastí sa dá charakterizovať striedaním obdobia sucha a obdobia dažďov. Počas roka, trvanie každého obdobia závisí hlavne od dvoch obrovských vzdušných más – morská vzdušná masa od Atlantického oceánu na juhozápade a omnoho suchšia kontinentálna vzdušná masa. Keď vrcholí obdobie dažďov, front sa môže dostať až ku Kanemskej oblasti. V strede obdobia sucha, front sa presúva na juh od Čadu, berúc so sebou všetky zrážky. Tento systém počasia prispieva k vytváraniu troch hlavných klimatických pásiem.

Rastlinstvo

Na juhu sa rozkladajú hlavne listnaté lesy, monzúnové pralesy, kde rastú často liany. Na severných púšťach rastú vo veľkom sukulenty a veľké sykomory (Ficus sykomorus). V Konžskej panve nájdeme približne 600 druhov stromov, vrátane veľmi vzácnych ako napríklad baobaby (Adansonia sp.), mahagón (Swietenia sp.), africké orechy (Cola sp.). Na savanách rastú červené cédre (Thuja plicata), palmy iroko (Chlorophora excelsa) a sabal (Sabal serrulata).

Živočíšstvo

V lesoch žije mnoho druhov opíc ako paviány pláštikové (Papio hamadrylas), paviány dželady (Theropithecus gelada), zriedka aj mačiaky (Chlorocebus aethiops) a iné. Pre savany sú typické byvolce stepné (Alcelaphus buselaphus), vodnárky (Kobus kob), byvoly kaferské (Syncerus caffer), slony (Loxodonta africana), nosorožce tuporohé (Ceratotherium simum), žirafy (Giraffa camelopardalis) a levy (Panthera leo). V lesoch žijú tiež antilopy bongo (Tragelaphus eurycerus), obrovské lesné svine (Hylochoerus meinertzhageni), lesné slony, šimpanzy (Pan troglodites). V riekach žijú hrochy obojživelné (Hippopotamus amphibius) a krokodíly nílske (Crocodylus niloticus).

Ochrana prírody

V krajine je niekoľko národných parkov: NP Aouk, rezervácia Bahr Salamat, NP Goz Beida, NP Manda a NP Zakouma, čo je prvý národný park v Čade.

Socio-ekonomické pomery

História

V stredoveku vznikli na tomto území silné domorodé ríše. Koncom 19, storočia si väčšinu oblasti podrobil sudánsky bojovník Ráhib, ktorý kládol silný odpor francúzskej expanzii. Do roku 1904 bolo územie vojenským teritóriom, potom súčastou administratívneho celku Ubangi-Šari-Čad, od roku 1910 v rámci Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1946 získal Čad štatút zámorského územia Francúzska, v roku 1958 bola vyhlásená autonomná republika v rámci Francúzskeho spoločenstva. Plnú nezávislosť získal Čad v roku 1960. V 70. a 80. rokoch Čad poznamenala občianska vojna. V roku 1991 prezident Déby zahájil demokratizačný proces.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo sú z 32% Sárovia, z 26,5% Arabi. Zvyšok obyvateľstva je rozdelené do množstva etník medzi ktoré patria napríklad Tendovia, Mbumovia, Masalitovia či Mabovia. Vätšinu čadskej populácie (51%) tvorí kmeň Muhača (Muchasa) ovládajúci severovýchodné časti krajiny. Viac ako 55 percent obyvateľstva tvoria moslimovia, najmä sunitského smeru, 25% vyznáva tradičné africké prírodné náboženstvá a zvyšných 20% iné náboženstvá, medzi ktoré patrí i kresťanstvo.

Územné členenie

Krajina je v súčasnosti rozdelená na 22 regiónov:

1. Batha

2. Chari-Baguirmi

3. Hadjer-Lamis

4. Wadi Fira

5. Bahr el Gazel

6. Borkou

7. Ennedi

8. Guéra

9. Kanem

10. Lac

11. Logone Occidental

12. Logone Oriental

13. Mandoul

14. Mayo-Kebbi Est

15. Mayo-Kebbi Ouest

16. Moyen-Chari

17. Ouaddaï

18. Salamat

19. Sila

20. Tandjilé

21. Tibesti

22. N'Djamena

Hospodárstvo

Po dlhoročnej občianskej vojne bola krajina závislá na zahraničnej rozvojovej pomoci. Po objavení a začatí využívania zásob ropy na juhu krajiny sa situácia začína zlepšovať. 80% obyvateľstva zamestnáva poľnohospodárstvo, ale obrábajú sa len 3% územia. Vyváža sa bavlna, dobytok, podzemnica olejná, ropa.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Zdroj obrázkov:

http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=File:Coat_of_arms_of_Chad.svg&page=1

http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=File:Flag_of_Chad.svg&page=1

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:LocationChad.svg

http://mapsof.net/map/sahelanthropus-tchadensis--tm-266-location

http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=File:Chad_regions_map-numbered_2008-02.svg&page=1