Pojem reliéf Zeme - georeliéf zahrňuje jednotky rôznej mierky, rôznej taxonomickej úrovne a rôzneho veku, ktoré vznikajú v dôsledku protikladného pôsobenia vnútorných a vonkajších geomorfologických pochodov. Vnútorné (endogénne) pochody vedú hlavne k vytváraniu nerovností povrchu Zeme. Vonkajšie (exogénne) pochody naopak smerujú k zarovnávaniu povrchu a zmenšovaniu výškových rozdielov georeliéfu. Pretože v tomto vzájomnom pôsobení ide o nerovnosti povrchu zemskej kôry, nie je možné študovať georeliéf bez znalosti vnútornej stavby tvarov georeliéfu (hornín zemské kôry, ich uloženia ap.).



Vzhľad plôch je závislý na:


    - hmote (materiáli), ktorý ich tvorí, t. j. na horninách, ich vlastnostiach a uložení

    - procesoch, ktoré na ne pôsobia

    - veku

 

 

Z hľadiska vzhľadu rozlišujeme podľa tvaru spádnic priamkové, konkávne a konvexné plochy. Spádnica je čiara prebiehajúca v smere najväčšieho sklonu plochy, prebieha kolmo k vrstevniciam.


 

Sklon


Podľa sklonu rozlišujeme:


    - rovinné plochy so sklonom 0-2°,

    - mierne sklonené plochy 2-5°,

    - značne sklonené plochy 5-15°,

    - príkro sklonené plochy 15-25°,

    - veľmi príkro sklonené plochy 25-35°,

    - zrázy so sklonom 35-55°

    - steny so sklonom viac ako 55°.

 


Sklon plôch meriame bud' priamo v terénu sklonomerom, v laboratóriu pomocou sklonového merítka na mapách, prípadne na základe softwarovej analýzy digitálnych modelov reliéfu.

 

http://www.dkubinsky.sk/blog/gis

 

Sklon vrstevníc


 

Orientácia


Podľa orientácie voči svetovým stranám triedime plochy spravidla do štyroch (prípadne ôsmich) hlavných kvadrantov smerovej ružice (sever, juh, východ, západ). Do týchto tried sa nezahrňujú plochy so sklonom menším ako 2°, ktoré sa vyčleňujú ako rovinné. Expozíciou plochy rozumieme uhol medzi normálou k nej a smerom, voči ktorému expozíciu uvažujeme, napr. voči slnečným lúčom, vetru, dažďu atď. Expozícia svahu je závislá na jeho orientácii a sklone. Meriame ju buď priamo v teréne, alebo na mapách, digitálnych modeloch reliéfu atď. Na expozícii plochy často závisí intenzita a druh exogénnych geomorfologických pochodov, ktoré na ňu pôsobia.



Hrany


Jednotlivé geneticky rovnorodé plochy sú oddelené hranami, ktoré sa stýkajú v uzloch. Hrany, ktoré oddeľujú jednotlivé plochy, môžu mať rôznu výraznosť. Len zriedka bývajú priamymi a ostrými lomami spádu. Spravidla sú to úzke prechodné zóny, ktoré majú súčasne genetický význam. Hrany totiž od sebe oddeľujú plochy vzniknuté pôsobením odlišných geomorfologických.



Klasifikácia foriem georeliéfu – podľa nadmorskej výšky


Podľa nadmorskej výšky sa vyčleňujú dva hlavné typy georeliéfu, do 200 m n. m. sú to nížiny, oblasti nad 200 m n. m. sa označujú vysočiny. Z hľadiska relatívnej členitosti územia, presnejšie relatívneho výškového rozdielu medzi údoliami a vrcholmi na ploche 16 km2 sa vyčleňujú:


http://landkarten.aridocean.com/maps_of_slovakia_en.php

 

Georeliéf Slovenska



Roviny

(do 30 m)


Rovina je územie (geomorfologický tvar) s rovným alebo len mierne zvlneným georeliéfom a s malou prevládajúcou výškovou (vertikálnou) členitosťou (na Slovensku a v Česku s výškovou členitosťou do 30 m). Rovina sa nemusí nachádzať v nízkych nadmorských výškach. Príkladom vyššie položenej roviny na Slovensku je Veľká lúka na Muránskej planine. Roviny tvoria 22,4 % povrchu Slovenska. Najviac sa vyskytujú na nivách riek (Dunaj, Morava, Váh, Nitra atď.) v nížinách.



Pahorkatiny

(30 - 150 m)


Pahorkatina je vypuknuté územie (geomorfologický tvar) s (mierne až stredne) zvlneným georeliéfom. Pre Slovensko (a Česko) definovaný ako vypuknuté územie (geomorfologický tvar) s (mierne až stredne) zvlneným georeliéfom a s prevládajúcou výškovou (vertikálnou) členitosťou od 31 do 100 m. Pahorkatiny tvoria 18,4 % povrchu Slovenska. Vyskytujú sa najmä na Podunajskej nížine a Východoslovenskej nížine.


 

Vrchoviny

(150 - 300 m)


Vrchovina je vypuknuté územie (geomorfologický tvar) s členitým georeliéfom. Pre Slovensko (a Česko) je definovaná ako vypuknuté územie (geomorfologický tvar) s členitým georeliéfom a s prevládajúcou výškovou (vertikálnou) členitosťou od 101 do 310 m („nižšia vrchovina“ 101 – 180 m, „vyššia vrchovina“ 181 – 310 m). Na Slovensku vrchoviny tvoria 37,9 % územia. Nižšie vrchoviny sa vyskytujú najčastejšie v okrajovom pásme karpatskej vysočiny vo výške 300 – 500 m n. m., vyššie v nižších stredohoriach na stredne vysoko vyzdvihnutých a stredne hlboko rezaných územiach.


 

Hornatiny

(300 - 600 m)


Hornatina je vypuknuté územie (geomorfologický tvar) s veľmi silno členitým georeliéfom. Pre Slovensko (a Česko) definovaná ako vypuknuté územie (geomorfologický tvar) s veľmi silne členitým georeliéfom a s prevládajúcou výškovou (vertikálnou) členitosťou od 311 do 640 m ("nižšia hornatina" 311 – 470 m, "vyššia hornatina" 471 – 640 m). Hornatiny tvoria 19,6 % povrchu Slovenska.



Veľhornatiny

(nad 600 m)


Veľhornatina alebo veľhory je územie (geomorfologický tvar) s mimoriadne členitým georeliéfom. Pre Slovensko (a Česko) je definovaná ako územie (geomorfologický tvar) s mimoriadne členitým georeliéfom a s prevládajúcou výškovou (vertikálnou) členitosťou nad 641 m. Často sa uvádza aj, že sa veľhornatina, prípadne jej vrcholy, musia nachádzať v nadmorskej výške nad 1 500/1 600/2 000 či 2 500 m n. m. Podľa inej definície sú veľhory pohorie nad vrstevnicou 1 500 m n. m. či 2 500 m n. m. a so znakmi glaciálnej a periglaciálnej modelácie. Niekedy sa veľhory ešte ďalej delia na stredné veľhory a vysoké veľhory.


http://landkarten.aridocean.com/maps_of_tibet_en.php

 

3D znázornenie georeliéfu Tibetu



Klasifikácia foriem georeliéfu – podľa pôvodu


1./ Vytvorený endogénnymi procesmi (zemetrasenie, sopečná činnosť, horotvorná činnosť). Vzniká tektonický georeliéf.


a) vrásový – vznikajú vrásové pohoria, antiklinály tvoria horské chrbty, synklinály tvoria údolia medzi nimi (Karpaty)


b) príkrovový – príkrovové pohoria majú zložitú štruktúru, pôsobením bočných tlakov boli vrásy presunuté na seba (Himaláje)


c) vrásovo-zlomový


d) kryhový (Ťan-Šan)


e) sopečný – sopečné pohoria vznikajú povrchovou sopečnou činnosťou, tvoria sa sopečné kužele s pozdĺžnymi lávovými prúdmi a doskovitými príkrovmi. Sopky sa delia na lávové, zmiešané (stratovulkány) a tufové. Z hľadiska aktivity na aktívne - Etna, odpočívajúce – Vezuv a vyhasnuté – Poľana



2./ Vytvorený exogénnymi procesmi – zdrojom je najmä slnečné žiarenie, gravitácia zvetrávanie – proces, ktorý modeluje georeliéf, je to rozrušovanie hornín, môže byť mechanické (činnosťou vetra), alebo chemické (pôsobením vody, zmenou teploty).


http://maturitageografia.webnode.sk/georelief/

 

Georeliéf vzniknutý vrásnením



Zopakujte si:
1. Definujte georeliéf a jeho vlastnosti.
2. Opíšte georeliéf Slovenska.
3. Ktoré typy georeliéfu rozoznávame podľa nadmorskej výšky?

Použitá literatúra:
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.
www.wikipedia.com
www.geologie.vsb.cz
http://maturitageografia.webnode.sk

Zdroje obrazkov:
http://www.dkubinsky.sk/blog/gis
http://landkarten.aridocean.com/maps_of_slovakia_en.php
http://landkarten.aridocean.com/maps_of_tibet_en.php
http://maturitageografia.webnode.sk/georelief/