Tibetská autonómna oblasť (Si-cang C'č'čchü, 西藏自治区, Bod rang-skjong ldžongs)


 

 

 

 

 

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

1 220 000 km²

2 400 000

2,2 ob./km²

Peking, Lhasa

čínština, tibetčina


http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_Arms_of_Tibet.png

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Tibet.svg

 

Tibetský štátny znak a tibetská vlajka používané v rokoch 1912 – 1950. V súčasnosti vlajka a znak Tibetskej exilovej vlády


 

Poloha


Tibet je autonómna oblasť v západnej Číne, zároveň časť rovnomenného historického územia.


http://www.shanghaifocus.com/tibet-map


 

Prírodné pomery


Geografia a geológia


Tibet sa nachádza na Tibetskej náhornej plošine, ktorá má priemernú nadmorskú výšku 5 000 m n. m.. V Tibete taktiež leží väčšina pohoria Himalájí, najvyšší vrch Mount Everest leží na hranici s Nepálom. Priemerná nadmorská výška sa na juhu Tibetu pohybuje okolo 3 000 m, na severe okolo 4 500 m. Himaláje vytvárajú na juh vypuklý oblúk. Na západe sú od pohoria Karakoram oddelené riekou Indus na východe hraničia s pohorím Čin (Arakan Yoma) barmského oblúku. Karakoram je však často považovaný za súčasť Himalájí. Systém je dlhý asi 2 500 km, široký 180 – 350 km, ľadovce pokrývajú 33 000 km² (8 % horstva), snežná čiara je vo výške 4 500 – 6 100 m. Počasie v pohorí ovplyvňuje silné juhozápadné monzúnové prúdenie. Celkovo 11 štítov prekračuje 8 000 m n. m. (Káčaňdžunga, Makalu, Dhaulágirí, Nanga Parbat, Annapurna a iné), pričom Ču-mu-lang-ma (Mount Everest; 8 848 m n. m.) je najvyšší vrch na Zemi. V tomto pohorí sa nachádza všetkých 14 najvyšších vrcholov sveta, takzvaných osemtisícoviek. Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever:


  • Siválik (stredná výška 900 – 1 200 m)

  • Malé Himaláje (3 000 – 4 000 m)

  • Veľké Himaláje (6 000 m)



Geograficky sa člení z východu na západ na 7 (resp. 8 - v prípade, ak je Karakoram chápaný ako ich súčasť) oblastí (Ásámske, Bhutánske, Sikkimské, Nepálske, Garhválske, Pandžábske, Kašmírske Himaláje a prípadne i Karakoram) a 32 resp. 45 skupín. Pásmo Veľkých Himalájí pretína rad prielomových dolín riek, ktoré pramenia na sever od nich. Nachádza sa tu aj najvyššie položené jazero na svete (5 880 m n. m.). Himaláje oddeľujú indický subkontinent a Tibetskú náhornú plošinu.



Vodstvo


Na území pramenia tri zo svetových hlavných riečnych systémov: Indus (vzniká sútokom zdrojníc Sengge a Gar), Ganga – Brahmaputra (do tohto povodia patrí väčšina himalájskych riek, Brahmaputra začína v západnom Tibete ako rieka Jarlung Gangpo, Jang-c´-ťjang (rieky Jang-c´-ťjang, Mekong, Salwin a Žltá rieka pramenia v Tibetskej náhornej plošine). Rieky v najvýchodnejších častiach Himalájí sa vlievajú do rieky Irávádí, ktorá pramení vo východnom Tibete. V Himalájach sa nachádza stovka jazier, väčšina do výšky 5 000 m. Najväčšie jazero Pangong Tso, ktoré leží na hraniciach Indie a Tibetu, je situované vo výške 4 600 metrov, je 8 km široké a takmer 134 km dlhé. Nachádza sa tu tiež takmer 15 000 ľadovcov, ktoré obsahujú približne 12 000 km3 čistej vody.



Podnebie


Himaláje predstavujú významnú klimatickú hranicu medzi kontinentálnym semi-arídnym podnebím Tibetu a oceánskym podnebím Indie. V najvyšších nadmorských výškach je trvalé zaľadnenie, aj keď sa horstvo nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Podnebie Himalájí je výrazne ovplyvňované letným a zimným monzúnovým prúdením. Zimní monzún tu prebieha od novembra do februára; letný od začiatku júna do konca septembra. Čo sa týka zrážok, tak vo východných Himalájach činia ročné priemerné zrážky 4000-6000 mm, na západe 2000-3000 mm. Teploty sa pohybujú v rámci širokej škály, ktorá je samozrejme ovplyvnená nadmorskou výškou – v predhorí Východných Himalájí (do výšky 800 m) sa priemerná teplota pohybuje nad 35°C, proti tomu v oblastiach nad 5500 m sa priemerná teplota pohybuje medzi -5°C až 0°C. Denné kolísanie teplôt činí v nižších polohách 20-30°C, vo veľhorských polohách i 30-35°C. Vôbec najnižšie teploty panujú vo výškach nad 8000 m, a to -50°C až -60°C. Himaláje majú významný vplyv na podnebie na Indickom subkontinente a Tibetskej náhornej plošine. Znemožňujú mrazivým a suchým arktickým vetrom viať na juh tohto subkontinentu, v dôsledku čoho je klíma v južnej Ázii oveľa teplejšia ako v zodpovedajúcich oblastiach mierneho pásma v iných častiach sveta. Zároveň bráni monzúnovým vetrom viať ďalej na sever, čo spôsobuje silné dažde v oblasti Terai.


http://maps.aridocean.com/maps_of_tibet_en.php

 


Rastlinstvo


Fauna a flóra Himalájí predstavujú pestrú paletu, a to vzhľadom k extrémnym klimatickým a ďalším rozdielom, ktoré v pohorí panujú. Nájdete tu subtropické polopúšte, stepi, lesostepi, lesy, lúky, kroviny atď. V lesoch rastú najmä borovice (Pinus sp.), cédre (Cedrus sp.), smrekovce (Larix sp.), smreky (Picea sp.), duby (Quercus sp.), brezy (Betula sp.) a borievky (Juniperus sp.). Rasti tu tiež viac ako 20 000 druhov orchideí.



Živočíšstvo


Pre Tibet typické cicavce sú snežný leopard (Panthera (Uncia) uncia) a jak (Bos mutus), ktorého zdomácnenú formu používajú obyvatelia ako ťažné zviera, tiež medveď ušatý (Ursus thibetanus) ale aj napríklad tigre (Panthera tigris) a veľa endemických druhov.



Socio-ekonomické pomery


História


Územie autonómnej oblasti tvorí o čosi viac ako polovicu celkovej rozlohy historického Tibetu, ktoré sa dostalo pod nadvládu Číny už v 13. storočí. V roku 1912, po páde cisárstva v Číne, sa Tibet znova osamostatnil ako teokratická monarchia, na čele s duchovným a politickým vodcom - dalajlámom. V tej dobe viedli boje o územie Veľká Británia, Cárske Rusko a Čína. V roku 1950 bol však tento novodobý tibetský štát násilne obsadený a anektovaný komunistickou Čínskou ľudovou republikou. V centrálnej oblasti historického Tibetu bola v roku 1965 oficiálne vyhlásená Tibetská autonómna oblasť. V súčasnosti je tiež zriadená v Indii Tibetská exilová vláda na čele so XIV. dalajlámom Tändzingom Gjancchom.



Obyvateľstvo


Tibeťania tvoria asi 93% obyvateľstva územia, asi 6% Chanovia. V zostávajúcom 1% sú zastúpení napr. Chuejovia, Monpovia a Lhopovia. Prevažnú časť obyvateľstva tvoria budhisti (lamaisti), ale je tu zastúpení aj islam, kresťanstvo a ďalšie náboženstvá.



Územné členenie


Vláda Čínskej ľudovej republiky oficiálne pripúšťa existenciu tohto etnického a lingvistického Tibetu, ktorý sa rozprestiera aj v provinciách Amdo a Kham. Vlastne celé tibetské územie, ktoré leží smerom na sever a východ od Tibetskej autonómnej oblasti, zodpovedá "Tibetským autonómnym prefektúram", ktoré majú zvláštny administratívny štatút. Autonómne prefektúry sú súčasťou administratívneho členenia Čínskej ľudovej republiky, zodpovedajú menšiemu územiu ako provincie alebo autonómne oblasti. Boli vytvorené na zoskupenie jednej alebo viacerých etnických menšín. Nachádzajú sa prevažne v západných oblastiach Číny. Celkovo existuje 11 tibetských autonómnych prefektúr, ku ktorým treba ešte pridať dva autonómne tibetské okresy. Toto územie je však súčasťou štyroch čínskych provincií (S'čchuan, Čhing-chaj, Kan-su a Jün-nan), čo sťažuje viditeľnosť tohto Východného a Severného Tibetu z geopolitického hľadiska.


 

7 prefektúr „Tibetskej autonómnej oblasti“:

 

  1. Ngari

  2. Naghču

  3. Čhamdo

  4. Žikace

  5. Lhasa

  6. Lhokha

  7. Ňinghti


http://www.tibettravel.cn/city_guide/index.htm

 

 

Hospodárstvo 


Tibet je tradične poľnohospodárskou krajinou. Typický je hlavne chov jakov a dobytka. Rozvíja sa tiež turizmus. 



Zopakujte si:
1. Akým politicko – historickým vývojom prešiel Tibet?
2. Opíšte prírodné pomery v Himalájach.
3. Vysvetlite súčasnú politicko – hospodársku situáciu územia.

Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com

Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_Arms_of_Tibet.png
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Tibet.svg
http://www.shanghaifocus.com/tibet-map
http://maps.aridocean.com/maps_of_tibet_en.php
http://www.tibettravel.cn/city_guide/index.htm