Podstata zahranično-obchodnej politiky


Jednotlivé ekonomiky sú v súčasnosti navzájom pospájané množstvom väzieb. Prostredníctvom medzinárodnej deľby práce, výmeny informácií, menových vzťahov, vedecko-technického rozvoja a ďalších procesov sa navzájom ovplyvňujú.


Každá ekonomika sa snaží produkovať také tovary a služby, ktoré dokáže vyrobiť čo s najnižšími nákladmi. Dováža zasa také tovary a služby, ktoré nie je schopná vyrobiť, resp. ich dokáže vyrobiť s vyššími nákladmi.

Obchodná politika

 

Obchodná politika reguluje množstvo a pohyb tovarov a služieb, ktoré prechádzajú hranice do a zo zahraničia.


 

V súčasnosti sa využívajú 2 typy obchodnej politiky:

 

  • protekcionárska obchodná politika

  • liberálna obchodná politika

Protekcionárska obchodná politika


PROTEKCIONIZMUS – ochranárstvo, ide o systém opatrení /nástrojov/ vybudovaných na ochranu vlastnej ekonomiky a jej záujmov.

 

Ekonomika uplatňuje protekcionársku politiku na veľmi krátku dobu a to vtedy, keď sa snaží ochrániť sľubne sa rozvíjajúce domáce odvetvie a tak podporiť zamestnanosť v určitom regióne.

 

Dlhodobé uplatňovanie protekcionárskej politiky v ekonomike je neefektívne.



Liberálna obchodná politika


LIBERALIZÁCIA – odstránenie obmedzení určitého alebo celého dovozu.

 

Liberálna zahranično-obchodná politika umožňuje voľný pohyb tovarov a služieb, pracovnej sily a kapitálu.


 

Výhody liberálnej obchodnej politiky:

 

  1. zvýšenie konkurencie na domácom trhu

  2. postupné obmedzovanie monopolu domácich výrobcov

  3. rozšírenie sortimentu pri uspokojovaní potrieb

  4. zvyšovanie efektívnosti výroby

  5. urýchlenie ekonomického rastu

  6. zvýšenie životného štandardu


 

Neoddeliteľnou súčasťou výmeny tovaru a služieb sú aj peňažné vzťahy. Vývoj tovarovo-peňažných vzťahov v medzinárodnom obchode sa skúma prostredníctvom platobnej bilancie.

 

Platobná bilancia zahŕňa obchodnú bilanciu, ktorá vyjadruje vzťah medzi hodnotou exportu a hodnotou importu tovarov za určité obdobie, spravidla je to 1 rok. Obchodná bilancia tvorí jednu zložku platobnej bilancie. Rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu tvorí saldo obchodnej bilancie.



Rozoznávame:


  • aktívnu obchodnú bilanciu – ak hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu – rozdiel predstavuje aktívne saldo obchodnej bilancie,

  • pasívnu obchodnú bilanciu – ak hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu – rozdiel predstavuje pasívne saldo obchodnej bilancie,

  • vyrovnanú obchodnú bilanciu – ak hodnota vývozu sa rovná hodnote dovozu – potom saldo sa rovná nule.

Platobná bilancia vyjadruje rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami určitej ekonomiky.

Rozoznávame:


  • aktívnu platobnú bilanciu – suma peňažných príjmov je vyššia, ako suma peňažných výdavkov. Rozdiel predstavuje saldo platobnej bilancie. V tomto prípade ide o prebytok platobnej bilancie, žije je aktívna,

  • pasívnu platobnú bilanciu – suma peňažných výdavkov je vyššia ako suma peňažných príjmov. Saldo platobnej bilancie je pasívne, hovoríme o deficite platobnej bilancie,

  • vyrovnanú platobnú bilanciu – suma peňažných príjmov sa rovná sume peňažných výdavkov.


 

Podľa toho, ktoré položky bilancie v súčte prevyšujú, hovoríme o priaznivej, alebo nepriaznivej /vyrovnanej alebo nevyrovnanej/ platobnej bilancii.

 



Zopakujte si:
1. Vysvetlite podstatu zahranično-obchodnej politiky.
2. Charakterizujte pojem obchodná politika.
3. Vysvetlite rozdiel medzi protekcionárskou a liberálnou obchodnou politikou.
4. Vymenujte výhody liberálnej obchodnej politiky
5. Vysvetlite rozdiel medzi platobnou bilanciou a obchodnou bilanciou.

Použitá literatúra:
Lisý, J., Zámečníková, Z.,: Úvod do makroekonómie pre obchodné akadémie, SPN, druhé vydanie, 2007, ISBN 978-80-10-01198-8