Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bola hospodárska a spoločenská situácia na Slovensku veľmi zlá (hospodárska zaostalosť, nezamestnanosť, národnostný útlak – maďarizácia) čo prinútilo tisíce ľudí radikálne zmeniť svoj život a vydať sa do zahraničia. Amerika, najmä však USA, nazývané aj krajinou neobmedzených možností, ponúkali množstvo voľných pracovných miest a lepšie životné podmienky. Preto množstvo Slovákov zamierilo práve tam.

 

 

Slováci v Amerike


Slováci sa sťahovali do Ameriky od 60. rokov 19. storočia, ale masový odchod bol zaznamenaný až od 80. rokov 19. storočia.

 

Slováci prichádzali do Ameriky spočiatku len dočasne - za vidinou dobrého zárobku, ktorý po návrate na Slovensko použili na splatenie dlhov, kúpu pôdy a pod. Niektorí odišli raz a vrátili sa natrvalo na Slovensko (migrácia – sťahovanie sa do novej oblasti), niektorí sa do Ameriky opakovane vracali (nazývame to reemigrácia – opakovaná migrácia), aby si zabezpečili pravidelný príjem peňazí, postupne však pribúdalo tých, ktorí sa v Amerike rozhodli usadiť natrvalo – takéto trvalé vysťahovalectvo nazývame emigrácia. Zamestnanie našli v amerických oceliarňach, železiarňach, uhoľných baniach, v lesoch ako drevorubači a pod. Počas celého obdobia trvania masového vysťahovalectva zo Slovenska do Ameriky (koniec 19. a začiatok 20. storočia) smerovalo najviac Slovákov do USA. Okrem USA sa Slováci sťahovali aj do Kanady (Alberta, Manitoba, Saskatchewan) a Južnej Ameriky (Argentína, Chile).


Presný počet Slovákov odídených do Ameriky do roku 1914 je ťažké zistiť, pretože americké štatistiky vykazovali vysťahovalcov z Rakúsko-Uhorska spoločne a nerozlišovali jednotlivé národnosti. Podľa amerických zdrojov sa počet prisťahovalcov slovenskej národnosti pohyboval v rokoch 1900 – 1913 okolo 435 000 Slovákov, z ktorých sa približne jedna tretina vrátila späť.


 

Kto boli slovenskí vysťahovalci?


Najviac Slovákov odišlo z východoslovenských oblastí – Zemplína, Šariša, Spiša, ale aj z Oravy a Kysúc. Vysťahovalci boli zo stredných a nižších vrstiev (cesta do Ameriky bola nákladná a tí najchudobnejší si ju nemohli dovoliť). Väčšina vysťahovalcov nemala žiadnu kvalfikáciu a po príchode do Ameriky sa zamestnali ako robotníci, našli sa však aj kvalifikovaní odborní zamestnanci. Časť vysťahovalcov však ostala bez práce, medzi nimi ženy a deti. Podľa veku odchádzali za prácou najmä ľudia vo veku 20 – 39 rokov, neskôr pribúdali aj mladší a starší ľudia (často rodinní príslušníci vysťahovalcov). Spočiatku odchádzali do cudziny muži, neskôr vzrástol počet žien.


 

Slováci v USA


Slováci sa v USA usadzovali najmä v priemyselných centrách na atlantickom pobreží – v Pensylvánii (tu žilo najviac slovenských prisťahovalcov), Ohiu, Michigane, Illinois, New Jersey, New Yorku, Connecticute a Minnesote. Nachádzali sa tu najväčšie uhoľné bane, železiarne a ďalšie priemyselné odvetvia. Strediská týchto štátov - Pittsburgh, Cleveland, New York a čiastočne aj Chicago sa stali strediskami slovenského národného a kultúrneho života v USA. Keďže väčšina Slovákov patrila k nekvalifikovaným pracovníkom, dostávali často slabo platené, ale ťažké práce. Veľkou prekážkou bola aj neznalosť jazyka nového pôsobiska. Postupne dochádzalo medzi vysťahovalcami k sociálnej diferenciácii. Mnohí Slováci zbohatli, stali sa úspešnými podnikateľmi a prenikli do vyšších spoločenských kruhov. K tým, čo sa v Amerike preslávili patrili aj Jozef Murgaš (objaviteľ bezdrôtovej telegrafie) a Štefan Banič (vynálezca zdokonaleného leteckého padáka).


 

Spolky amerických Slovákov


Ťažké podmienky v novej krajine prinútili vysťahovalcov k vzájomnej spolupráci v pracovnej oblasti aj v súkromí a začali zakladať spolky. Najprv to boli podporné a katolícke spolky v oblasti, v ktorej žili. Úlohou spolkov bolo vzdelávať Slovákov, oboznamovať ich s iným spôsobom života, poučovať o zákonoch a zlepšovať ich v anglickom jazyku. Zároveň vyzdvihovali potrebu zachovania si rodného jazyka, zvykov a obyčají. Medzi takéto spolky patrili napríklad Národný slovenský spolok, Prvá katolícka slovenská jednota či Matica slovenská v Amerike. Snaha o vytvorenie organizácie, ktorá by združovala všetkých Slovákov v USA, vyvrcholia v roku 1907 založením Slovenskej ligy v Clevelande. Najväčšiu zásluhu na jej založení mali Štefan Furdek a Pavol Víťazoslav Rovnianek. V období prvej svetovej vojny bola jediným predstaviteľom amerických Slovákov na medzinárodnej scéne a zohrala významnú úlohu pri vzniku prvej Československej republiky. Vydala dva dôležité dokumenty - Clevelandskú dohodu a Pittsburskú dohodu. V týchto dokumentoch bola vyjadrená myšlienka podpory vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov.


V kultúrnej oblasti sa spolupráca amerických Slovákov prejavila v zakladaní škôl, ochotníckych divadiel, športových oddielov atď. V USA vychádzali aj slovenské noviny (Slovák v Amerike, Katolícke noviny, Katolícky sokol atď).

 

 

Dôsledky vysťahovalectva


Dôsledky vysťahovalectva zo Slovenska sa prejavili v poklese počtu obyvateľov (menej narodených detí, viac starých ľudí, prevaha počtu žien). Keďže za prácou odchádzali spočiatku najmä muži, starostlivosť o rodinu a majetok ostala na pleciach ženy. Častokrát sa vysťahovalectvo podpísalo pod rozpad rodín – mnohí muži v ďalekom svete „zabudli“ na manželku a deti a založili si novú rodinu. Dlhé odlúčenie manželov viedlo k odcudzeniu, nevere, čo vyústilo do osobných tragédií. Takéto príbehy opisujú aj slovenskí spisovatelia (napríklad J. G. Tajovský v hre Hriech alebo I. Stodola v hre Bačova žena).

 

Na druhej strane, masové vysťahovalectvo prispelo k spoločenským zmenám. Aby ho štát zastavil, prijímal opatrenia na zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva a demokratizáciu spoločnosti.

 



Zopakujte si:
1. Aké boli príčiny vysťahovaslectva?
2. Do akých štátov a oblastí sa sťahovali Slováci na prelome 19. a 20. storočia?
3. Aké spolky si zakladali americkí Slováci?
4. Aké boli dôsledky vysťahovalectva?

Použitá literatúra:
1. Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2000
2. Bednárová, M., Krasnovský, B., Ulrichová, B.: Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2011
3. Dobrotská, M.: Slováci na ceste do nového sveta, In: Historická revue, roč.XII, 2001, č. 7.
5. Bade, J. K.: Evropa v pohybu, Nakladatelstí lidové noviny, Praha 2005.
http://pds.lib.harvard.edu/pds/view/3067941?n=170&imagesize=1200&jp2Res=0.5