Spolok je dobrovoľné združenie ľudí na základe spoločného záujmu. Vytváranie prvých spolkov na našom území súviselo s činnosťou cirkvi (v oblasti sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej – chudobince, sirotince, starobince a nemocnice) a s formovaním miest a meštianstva.
Učené spoločnosti
Najrozšírenejšou formou združení v 18. storočí boli učené spoločnosti, ktoré zakladali učenci a kňazi s cieľom šíriť osvietenecké ideály (vydávaním kníh a časopisov). Najvýznamnejšia bola spoločnosť Slovenské učené tovarišstvo (1792-1800) v Trnave, ktoré šírilo prvý slovenský spisovný jazyk (bernolákovčinu) a vydávalo literatúru v tomto jazyku.
Podobné poslanie mali spoločnosti:
Societas slavica v Banskej Bystrici (od roku 1785),
Čitateľská spoločnosť malohontská (vznikla v Pondelku roku 1791),
Učená spoločnosť malohontská (1808 - 1855) v Nižnom Skálniku,
Učená spoločnosť banského okolia v Banskej Štiavnici (1810 - 1832) a ďalšie.
Členmi týchto spoločností boli väčšinou učenci a kňazi, iba trnavské tovarišstvo bolo budované na širšej členskej základni vďaka miestnym odbočkám (v prvých rokoch činnosti malo okolo 450 členov).
Literárne spolky
Na prelome 30. a 40. rokov 19. storočia podnietil rozvoj spolkov nacionalizmus a slovenské národné obrodenie. Vzniklo mnoho literárnych, čitateľských, dobročinných, študentských a hospodárskych spolkov. Štúrovci podporovali zakladanie spolkov miernosti (proti alkoholizmu), osvetových spolkov (rozvoj kultúry a vzdelania) a najmä hospodárskych združení (podpora hospodárstva).V obrodeneckom období vznikol Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v roku 1834, v ktorom spolupracovali katolícki i evanjelickí vzdelanci. Celonárodný spolok Tatrín (1844-1849), založený v Liptovskom Mikuláši, bol vydavateľskou spoločnosťou a významne prispel ku kodifikácii a k šíreniu štúrovskej spisovnej slovenčiny.
Spolky striedmosti
Najhustejšiu sieť tvorili dedinské spolky, ktoré boli protialkoholickým hnutím a mali masový charakter. Nazývali sa spolky striezlivosti (miernosti). Prvý založil kňaz Peter Árvay v roku 1840 v Bobrovci a postupne ich bolo okolo 500. Revolúcia v rokoch 1848/1849 znamenala koniec ich činnosti (podobne skončili aj ďalšie spolky).
Ochotnícke divadlo
Veľký vplyv na formovanie slovenskej kultúry na dedinách malo ochotnícke divadlo a činnosť speváckych a hudobných súborov. Začiatky slovenského ochotníckeho divadelníctva sa kladú do roku 1830, keď mládež, najmä študenti pod vedením G. F. Belopotockého v Liptovskom Svätom Mikuláši odohrali svoju premiéru Chalupkovho diela Kocúrkovo. Pod vplyvom tohto Divadla slovanského Svato-Mikulášskeho zakladali študenti a mládež ďalšie divadelné súbory. Najznámejšie Slovenské národné divadlo nitrianske v Sobotišti, vedené štúrovcami, účinkovalo od roku 1841 najmä na Myjave.
Matica slovenská
Po páde Bachovho absolutizmu (nazvaného podľa ministra vnútra Alexandra Bacha, 1852 - 1859), nastalo určité uvoľnenie politického tlaku najmä vo vzťahu k národnostiam. Na memorandovom zhromaždení v júni 1861 predstavitelia slovenského národného hnutia nastolili požiadavku založiť celonárodnú kultúrnu inštitúciu a ustanovili jej prípravný výbor. 4.8.1863 sa v Martine konalo prvé valné zhromaždenie celonárodnej kultúrno-osvetovej inštitúcie Matice slovenskej. Matica slovenská sa stala najvýznamnejšou reprezentantkou slovenského národného hnutia. Vykonávala vydavateľskú, muzeálnu, archívnu, osvetovú a vedecko-výskumnú činnosť až do svojho zrušenia v roku 1875.
Spolky v rokoch 1867 -1918
Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní začali uhorskí politici presadzovať princíp jeden štát - jeden národ - jeden jazyk, ktorý priniesol silnú maďarizáciu a rušenie slovenských spolkov. Na druhej strane existovali spolky, ktoré mali štátnu podporu. Najvýznamnejším na území dnešného Slovenska bol štátom podporovaný Hornouhorský maďarský osvetový spolok Femke v Nitre (1883 - 1918), ktorého cieľom bolo šírenie maďarského jazyka a uhorského vlasteneckého ducha na slovenskom území.
Centrom kultúry a vzdelania sa v tomto období stal Martin. Po zrušení Matice slovenskej niektoré jej úlohy (vydavateľské, literárne, muzeálne) prevzal ženský vzdelávací a dobročinný spolok Živena v Martine od roku 1869 a existovala tu národná tlačiareň.
Najvýznamnejšiu úlohu medzi slovenskými organizáciami zohrali v tomto období vydavateľský katolícky Spolok svätého Vojtecha v Trnave (od 1870) – vydával Katolícke noviny, evanjelický spolok Tranoscius (1898) v Liptovskom Mikuláši, Slovenská muzeálna spoločnosť (od 1895) v Martine a hospodárske svojpomocné spolky.
Zvýšil sa počet telovýchovných a športových klubov a spolkov, vzrástol počet robotníckych, svojpomocných a vzdelávacích združení a odborových organizácií.
Medzi spolky s najpočetnejším členstvom patrili hasičské spolky. Ich tradícia siaha do obdobia stredoveku, keď sa v mestách organizovali mestské požiarne zbory. Najstarší známy hasičský spolok je z Prešova z roku 1847, prvý dobrovoľný z Trnavy a Bratislavy z roku 1868.
Družstevné spolky
Od 90. rokov vzrástol počet družstiev a ich členov, rozšírili sa všetky typy družstiev, najvýznamnejšie boli spotrebné, tzv. potravné či konzumné družstvá a družstevné organizácie (konzumno-úverové).
Štruktúra spolkov
Spolky mali vlastnú vnútornú štruktúru a hierarchiu. Obvyklými funkciami boli predseda, podpredsedovia, pokladníci, u hasičských a streleckých spolkov veliteľ družstva, u športových tréner, u speváckych dirigent, divadelných režisér a pod. Kolektívne orgány predstavovali výbor a valné zhromaždenie ako najvyšší orgán. Členstvo bolo väčšinou dobrovoľné a stanovami bola formálne zaručená rovnosť členov. Podľa výšky finančného vkladu existovali riadni, prispievajúci, zakladajúci, prípadne čestní členovia. V podmienkach Uhorska predstavovali spolky možnosť uplatňovania demokratických pravidiel.
Zopakujte si:
1. Aké učené spoločnosti vznikli v 18. storočí v našich krajinách?2. Čo bolo poslaním spolkov striedmosti?
3. Aké spolky existovaali na našom území v rokoch 1867 -1918?
4. Akú štruktúru a organizáciu mali spolky?
Použitá literatúra:
1. Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 20002. Bednárová, M., Krasnovský, B., Ulrichová, B.: Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2011
3. Mannová, E.: Spolky v Bratislave koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia, Slovenský národopis, 1987
4. Dejiny Slovenska IV. (od konca 19. storočia do roku 1918), Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1986.