Významný predstaviteľ slovenskej medzivojnovej literatúry. Slovenský prozaik, prekladateľ a novinár. Základné životopisné údaje: 
-
24. august 1904, Rabčice - 10. marec 1982, Bratislava.
-
Narodil sa v rodine hájnika.
-
Vzdelanie získal v Zázrivej, Polhore, Trstenej a v Ružomberku.
-
Z rodinných dôvodov (tragická smrť otca, nezhody s otčimom) a pre konflikt s profesorom francúzštiny, ktorý vyústil do trojky zo správania, štúdium na gymnáziu zanechal a pracoval ako pomocný redaktor v tlačovom orgáne Slovenskej ľudovej strany Slovák a úradník v Spolku sv. Vojtecha v Trnave.
-
Neskôr študoval na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, ale štúdium predčasne ukončil pre neriešiteľné finančné problémy.
-
Pracoval v časopise Slovenský národ v Bratislave, v roku 1927 však ostal po zániku časopisu nezamestnaný a venoval sa hlavne vlastnej literárnej činnosti.
-
Bol aj redaktorom v časopise Vatra, neskôr pracoval v periodiku Slovák.
-
Od roku 1940 bol šéfredaktorom ľudáckeho denníka Gardista.
-
Pred koncom 2. svetovej vojny emigroval do Rakúska, no v roku 1947 bol postavený pred ľudový súd a o rok neskôr odsúdený na verejné pokarhanie.
-
V roku 1974 sa presťahoval do Bratislavy, kde sa venoval najmä prekladaniu a neskôr pokračoval vo vlastnej literárnej tvorbe.
Literárna tvorba:
-
Jašek Kutliak spod Bučinky – novela
-
Za vyšným mlynom - dielo sa stalo predlohou k opere Eugena Suchoňa Krútňava
-
Výkriky bez ozveny - zbierka noviel
-
Z tichého frontu - zbierka noviel
Živý bič
-
Jedno z najvýznamnejších diel slovenskej literatúry o prvej svetovej vojne.
-
Je prvým románom z voľného románového cyklu 5 románov bez spoločného názvu: Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor - v uvedenom cykle autor zachytil spoločenské dianie na Slovensku od vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914 do vypuknutia Slovenského národného povstania v roku 1944.
-
Román o dopade vojny na bežného človeka, o vplyve vojny na jeho vnútorný svet.
-
Z nič nehovoriacej vojny, ktorá sa najprv dedinčanov vôbec nedotýkala, sa postupne stane kolektívne nešťastie, ktoré prinesie mŕtvych (Štefan Ilčík), zranených (Ondrej Koreň), biedu a hlad (Eva Hlavajová so synom), dezerciu (Adam Hlavaj), choroby (červienka, pri ktorej umrie veľa detí), rekvirácie, bohatnutie obchodníkov, nekontrolovateľnú moc štátnej správy (notár, žandárstvo), alkoholizmus (Matajka, Kúrňava), skazené mravy (Krista a iné dedinské ženy v rukách vojakov), vraždy (Štefan Ilčík zavraždí veliteľa), samovraždy (Eva Hlavajová),...
Román má označenie unanimistický román.
Unanimizmus – una anima – lat. jedna duša.
Je to román, v ktorom silný zásah do každej udalosti má kolektív, teda román s kolektívnym hrdinom. Kolektívom je celá dedina.
-
Dej románu sa neodohráva na fronte prvej svetovej vojny, ale v zázemí.
-
Centrom príbehu sú Ráztoky – malá dedina na Orave, dedina „na konci sveta“.
Román je kompozične rozdelený na dve časti:
Stratené ruky:
-
V uvedenej časti autor poukazuje predovšetkým na to, ako vojna spôsobuje osobné tragédie ľudí, ničí ich životy, plány a túžby.
-
Najdôležitejšími príbehmi uvedenej časti sú príbehy Evy Hlavajovej, Ilčíčky a jej syna Štefana, Ondreja Koreňa,...
Adam Hlavaj:
-
Uvedená časť je zameraná na udalosti po úteku Adama Hlavaja z frontu.
-
V dedine narastá hnev jej obyvateľov, čo vyvrcholí závažnými udalosťami – vyhnanie vojakov z dediny, utopenie Okolického, rabovačka krčmy,...
Krátky obsah diela:
-
časť:
Oravská dedina Ráztoky spočiatku brala vojnu ako narušenie nudy dedinského života. Po troch rokoch prišiel do dediny prvý zmrzačený vojak, Ondrej Koreň, krstný syn Ilčíčky. Ona ho odvedie k rodičom a prvýkrát z nej vybuchne hnev proti nezmyselnosti vojny. Ilčíčka má jedného syna, Štefana, ktorého mala veľmi rada, po smrti otca ho vychovávala ešte starostlivejšie. Štefan odchádza na odvody, kde vypočuje prázdne reči kaplána Létaya o vlasti a notára Okolického, podľa ktorého vlasť potrebuje každé rameno. Syna odoberú. Rozmýšľa, či má utiecť do Poľska, ale matka mu to nedovolí, lebo by ho prenasledovali ako vojnového zbeha.
Ľudia sa boja čokoľvek nahlas povedať, lebo sa zatváralo na neoverené udanie. Predsa len vzruší dedinu jedna klebeta: Eva Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž je na fronte. Všetci sa čudovali, lebo videli, ako Eva zamdlievala od žiaľu, keď jej muž odchádzal na front. Keď Eva bola u notára, aby muža Adama notár reklamoval z frontu, notár zamkol miestnosť, aby nemohla ujsť a násilím ju zneužil. Eva uverí notárovi, že sa pokúsi dostať Adama domov z frontu, ak Eva neprezradí, s kým čaká dieťa. Evu odsúdi celá dedina. Pretože mlčí, myslia si, že k dieťaťu prišla dobrovoľne. Nik nie je ochotný jej pomôcť okrem Ilčíčky a Ondreja Koreňa. Nevládze obrobiť polia a spolu so svojím synom hladujú.
Štefan Ilčík sa dostane v kasárňach pod velenie krutého čatára Rónu, ktorý vojakov trápi, ubíja ich ľudskú dôstojnosť. Zasadol si na chlapca-pánča, ktorého ubíja najviac. Nakoniec chlapec spácha samovraždu. Odvtedy Štefan Ilčík prestáva poslúchať, je stále vo väzení. V jeden deň, po 20-kilometrovom pochode vojakov, Róna namiesto odpočinku vydal rozkaz kopať zákopy. Keď to Štefan odmietne, Róna ho udrie po tvári, na to Ilčík rýľom zabije Rónu. Ilčíka popravia. V dedine žili aj takí, ktorí ťažili z vojny, napr. krčmár Áron. Z dediny zobrali zvon, lebo vlasť potrebovala oceľ. Narodí sa Adamko, syn Evy. Farár odmietne pokrstiť nemanželské dieťa. Listy od Adama Hlavaja neprichádzajú, Eva stráca všetku nádej. Hodí sa do potoka, utopí sa. Notár dá všetko prehľadať, či nenechala za sebou list, v ktorom by prezradila meno otca Adamka.
-
časť:
Adam Hlavaj zbehol z frontu. Od Ilčíčky sa dozvie, že jeho žena sa utopila. Najprv sa nahnevá, ale potom si uvedomil, že sama od seba si iste takýto koniec nezvolila, že jej niekto musel ublížiť. Adamovi sa nepáči pasivita dedinčanov, burcuje ich, vyzýva ich, aby sa zbavili pijavíc. Okolický podplatí Kúrňavu, aby vystopoval Hlavaja, ten ho aj udá. Ale sa nakoniec zľakne hnevu dedinčanov a pomôže ujsť Hlavajovi z väzenia.
Dedina sa dozvie príčinu smrti Evy, rozhodnú sa dať nemanželské dieťa pred dvere notára. Notár sa odvtedy nevedel zbaviť strachu, každý deň sa opíjal. Dievčatá a ženy sa stále častejšie stávajú milenkami vojakov, morálka v dedine klesá. Ilčíčka sa dozvie o smrti svojho syna, odvtedy chodí po dedine ako podpaľač, aby pretiahla bičom svojej nenávisti po ľahostajných. Adam prespáva na samotách, raz stretne notára, ten, keď uvidí Adama, od strachu dostane porážku. V dedine zúri červienka, umrie i notárovo a Evino dieťa. Aj ženy začínajú piť, vo vzduchu bolo čoraz väčšie napätie. Mení sa i vojna, je stále viac dezertérov, aj do dediny prichádzajú noví. Chlapi pod vedením Adama sa rozhodnú odzbrojiť vojakov. Ilčíčka sa zavesí na veliteľa vojakov , jeden vojak ju prebodne bodákom. Dav vyženie vojakov. Notár sa snaží ukryť, ale ho nájdu, zavlečú ho do vody a posadia ho tak, aby mu voda siahala po bradu. Pripevnili ho ku dnu potoka, aby sa nevedel pohnúť. Neskôr nájdu notára utopeného. Dav pokračuje v zúrení v krčme, všetko odnášajú, Adam podpáli budovu.
Hlavné postavy a ich osudy: Eva Hlavajová – mladá, krásna žena, má rada svojho muža, chce ho zachrániť. Notár ju zneužije; ona mlčí, odsúdi ju celá dedina, nikto jej nepomáha, spolu so synom hladujú. Keď sa dieťa narodí, farár ho odmietne pokrstiť. Keďže sa nemôže nikomu zdôveriť, rozhodne sa so životom skončiť. Utopí sa v rieke. Eva je tichá, pasívna, nevie vzdorovať.
Adam Hlavaj – je prchký, rýchlo sa nahnevá, koná pudovo. Na vojnu odišiel ako silný chlap, vrátil sa zarastený, vychudnutý ako dezertér. Keď videl, čo spôsobila vojna, povedal si, že dosť bolo odpúšťania a nastal čas pomsty a odplaty. Zrastie s krajinou a prírodou, ktorá ho ukrýva. Po nejakom čase sa stane pojmom v celom kraji. Postaví sa na čelo živelnej masy. Keď podpáli krčmu, so smiechom sa díva, ako horí všetko staré a zlé. Bol slobodný.
Ilčíčka – vdova. Srdečnosť medzi matkou a synom Štefanom je veľmi hlboká, bojí sa o svoje dieťa. Veľmi prudko reaguje. Keď Štefan na vojne zabije čatára Rónu a je popravený, matka sa nevie zmieriť s osudom syna, každého úradníka, vojaka obviňuje zo smrti syna. Bola tvrdá, odbojná žena, pritom láskavá matka, ale vedela pomôcť aj Eve Hlavajovej a postarala sa o sirotu po Eve.
Krátka ukážka:
So strašnou, cynickou, nahou pravdou ľud sa vrhol znova do murovaného stavania. S dvojnásobnou zúrivosťou bral, čo sa vziať dalo, lámal, šalel v tom ukrutnom, bezmedznom pustošení.
Adam Hlavaj, vidiac to všetko od plota, kde stál s Kramárom a Rončiakom, zamračil sa. Bez slova vošiel do domu, ale sotva sa zjavil znova na prahu, zo strechy vyšľahol oheň. Sucho bolo, preto sa šíril tak chytro a za krátky čas celá strecha bola v ohni.
„Horí!“ ozvali sa výkriky.
Ľud, nechajúc všetko tak, zmätene utekal z dosahu žeravých uhlíkov, ktoré časom v mocných snopoch vyskakovali spod prepadávajúcich sa trámov, vírili vo vzduchu, krútili sa chvíľu a padali nadol.
„Čo si to urobil?“ zašepkal Kramár, zarazene hľadiac na Hlavaja, opierajúceho sa chrbtom o plot.
„Ako vidíš,“ odvetil.
Potom sa zasmial.
Zasmial.
A bol to smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou, dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre.
Zopakujte si:
1. Zaraďte autora do literárneho kontextu.2. Uveďte jeho najvýznamnejšie diela.
3. Charakterizujte Ráztoky a vysvetlite ich postoj k udalostiam prvej svetovej vojny.
4. Priblížte osudy ľubovoľného hrdinu diela Živý bič.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1.1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
http://www.orava.sk/osobnosti-milo-urban
http://sk.wikipedia.org/wiki/Milo_Urban